Nemocenské dávky pri súbehu dvoch zamestnaní: Komplexný prehľad

Článok sa zaoberá problematikou nároku na nemocenské dávky v situáciách, keď má poistenec viacero zamestnaní alebo kombináciu zamestnania a samostatnej zárobkovej činnosti (SZČO). Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na podmienky nároku, výpočet dávok a špecifické situácie, ktoré môžu nastať počas poberania materského.

Nárok na nemocenské dávky pri viacerých poisteniach

Poistenci, ktorí pracujú alebo pracovali u viacerých zamestnávateľov a majú tak viacero nemocenských poistení, z ktorých si chcú uplatniť nárok na nemocenskú dávku, musia o túto dávku žiadať z každého poistenia osobitne. Sociálna poisťovňa posudzuje nárok na nemocenskú dávku samostatne pre každé poistenie.

Ak poistenec spĺňa podmienky nároku z viacerých nemocenských poistení, výška dávky sa určí ako súčet denných vymeriavacích základov (DVZ) vypočítaných z hrubých príjmov dosiahnutých v príslušnom pracovnoprávnom vzťahu v rozhodujúcom období. Platí však, že aj pri súčte DVZ je určená maximálna možná suma dávky.

Podobný princíp platí aj pri dávke v nezamestnanosti - vypláca sa len jedna dávka, ale pri jej výpočte sa zohľadňuje súčet vymeriavacích základov (hrubých zárobkov) dosiahnutých u všetkých zamestnávateľov. Obdobie poistenia v nezamestnanosti sa pre splnenie podmienok nároku započíta len raz.

Maximálna suma nemocenských dávok

Sociálna poisťovňa upozorňuje, že pri všetkých typoch dávok (nemocenské, materské, ošetrovné) je určená maximálna možná suma dávky.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie

• Nemocenské (31-dňový mesiac): V roku 2019 to bolo najviac 1 069,60 eura.
• Materské: V roku 2019 to bolo najviac 1 458,50 eura.
• Ošetrovné (za 10 kalendárnych dní): V roku 2019 to bolo najviac 345,10 eura.

Tieto sumy sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Dávka v nezamestnanosti sa mení vždy k 1. júlu kalendárneho roka. Výška dávky sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie.

Zmena spôsobu výplaty a premlčanie nároku

Na zmenu spôsobu výplaty dávky alebo v prípade nevyzdvihnutia dávky je potrebné použiť formulár "Žiadosť o výplatu sumy dávky / zmenu miesta výplaty sumy dávky / opätovné vyplatenie neprevzatej sumy".

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Špecifiká materského

Materské sa vypláca za kalendárne dni a poskytuje sa za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. Zánik nároku na materské nastáva najskôr uplynutím 34. týždňa, resp. 37./43. týždňa, alebo uplynutím druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ak dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, nie dlhšie ako do konca 34., príp. 37./43. týždňa.

Inému poistencovi nárok vzniká odo dňa, od ktorého žiada o priznanie materského, t. j. 28., 31. alebo 37. týždňa. Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské.

Prečítajte si tiež: Súbeh dôchodkov – detaily

Povinnosti pri neoprávnenej výplate dávky

Ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila) alebo vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila, je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy.

Rovnaká povinnosť platí aj pre fyzické alebo právnické osoby, ktoré nesprávne potvrdili skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená.

Materské pri pôrode v zahraničí

Ak poistenka porodila na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Veľkej Británie alebo na území štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky, nárok na materské si poistenka uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v danom štáte.

Toto potvrdenie musí slúžiť na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v materstve aj v štáte jeho vystavenia a musí obsahovať potvrdený očakávaný deň pôrodu. Ak ošetrujúci lekár v danom štáte takéto potvrdenie nevydáva, je potrebné o vystavenie potvrdenia na účely uplatnenia nároku na materské požiadať príslušnú inštitúciu štátu EÚ, na ktorého území došlo k pôrodu, a táto inštitúcia zabezpečí vystavenie potvrdenia spravidla na SEDe S 055.

K potvrdeniu lekára zo štátu EÚ, zmluvného štátu a nezmluvného štátu je potrebné priložiť neformálnu žiadosť o výplatu dávky a uviesť spôsob jej výplaty a potrebné výplatné údaje v tlačive: Žiadosť o výplatu sumy dávky / zmenu miesta výplaty sumy dávky / opätovné vyplatenie sumy dávky.

Prečítajte si tiež: Kombinácia dôchodkov

Otcovské a predĺženie obdobia materského

Ak o otcovské žiada otec dieťaťa, ktorému by sa malo predĺžiť obdobie šiestich týždňov po pôrode o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky (mimo štandardnej dĺžky popôrodnej starostlivosti), ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu, k žiadosti priložte potvrdenie o hospitalizácii dieťaťa.

Taktiež je potrebné predložiť doklad o narodení dieťaťa v prípade, ak dieťa nie je zapísané v matrike na území SR, najlepšie do 5. týždňov.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie, okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

Súbeh materskej a príjmu zo závislej činnosti

Dôležitou otázkou, ktorú si kladú najmä zamestnankyne počas obdobia čerpania materskej dovolenky, je možnosť zlepšenia rodinnej finančnej situácie prácou na kratší pracovný čas alebo na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Jednou z podmienok nároku na materské je absencia príjmu zo závislej činnosti vyplateného za obdobie poberania materského, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa ZSP. Rozhodujúce je, za aké obdobie je príjem vyplatený, nie v akom období.

Nárok na materské nevzniká, ak má poistenec nárok na príjem zo závislej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom na nemocenské poistenie.

Podmienky vzniku nároku na materské

Podľa § 48 ods. 1 ZSP je základnou podmienkou vzniku nároku na materské počas obdobia určeného v ZSP, aby poistenka, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní. Inému poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, vzniká nárok podľa § 49 ods.

Poistenka nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 ZSP, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods.

Príklad z praxe: Súbeh materskej a dohody o pracovnej činnosti

Poistenka, ktorá je zamestnancom v spoločnosti s r. o. od roku 2009, je od 15. 2. 2013 na materskej dovolenke a poberá materské. Od 20. 5. 2013 do 30. 6. 2013 sa zamestnala u iného zamestnávateľa na základe dohody o pracovnej činnosti s nárokom na pravidelný mesačný príjem.

S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa podľa § 4 ZSP za zamestnanca na účely nemocenského poistenia považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. Vzťahuje sa to aj na osobu pri výkone práce na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, pričom tejto osobe - zamestnancovi, vzniká vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 ZSP (neplatí to v prípade dohody o brigádnickej práci študentov a dohody uzatvorenej s poberateľmi dôchodkov, § 4 ods. 1 písm. a) a písm. b) ZSP).

Nepeňažný príjem a materské

Iná situácia vzniká, ak má zamestnankyňa počas materskej dovolenky vyplatený príjem, ktorý tvorí vymeriavací základ podľa § 138 ods. V takomto prípade ide o pracovnoprávny vzťah, z ktorého vzniká nárok na materské, ale aj vymeriavací základ za obdobie, v ktorom poistenec nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu starostlivosti o narodené dieťa, preto zaniká nárok na materské.

Pre posúdenie, či zamestnankyňa splnila všeobecnú podmienku nároku na nemocenskú dávku - podmienku absencie príjmu, nie je podstatné, kedy jej bol príjem, ktorý tvorí vymeriavací základ podľa § 138 ods. vyplatený.

Rovnaká situácia nastáva aj vtedy, ak poistencovi v období, v ktorom má nárok na materské, vzniká vymeriavací základ v dôsledku nároku na nepeňažný príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z.

Príklad: Používanie služobného vozidla na súkromné účely

Zamestnávateľovi vzniká podľa ZDP povinnosť dodaniť zamestnankyni nepeňažný príjem zo závislej činnosti vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na súkromné účely.

Dohoda o vykonaní práce a materské

Poistenka sa v období poberania materského (vyplácaného z povinného poistenia zamestnanca v pracovnom pomere) zamestná na základe dohody o vykonaní práce. V takomto prípade nárok na materské poistenke nezaniká.

Zamestnávateľ, u ktorého pracuje na základe dohody o vykonaní práce, ju prihlási na sociálne poistenie, ale poistné za ňu a zamestnávateľa (s výnimkou poistenia na úrazové poistenie) neplatí, pretože v čase poberania materského má vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné na garančné poistenie. Nepovažuje sa za povinne dôchodkovo poistenú osobu, poistné na dôchodkové poistenie za ňu naďalej automaticky platí štát.

Zamestnávateľ odvádza za zamestnanca preddavky na poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. a preddavok na daň podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

SZČO a dobrovoľne poistené osoby

V prípade osoby, ktorá je samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO), alebo v prípade osoby, ktorá je dobrovoľne poistená podľa ZSP, sa absencia príjmu počas poberania materského neskúma.

Povinnosti zamestnanca, zamestnávateľa a SZČO

Zamestnanec platí poistné, ktoré za neho odvádza zamestnávateľ. Zamestnávateľ plní vo vzťahu k zamestnancovi prihlasovaciu, odhlasovaciu a oznamovaciu povinnosť Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba má povinnosti ustanovené osobitne.

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu.

Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne poistená osoba, poistné do jednotlivých fondov sociálneho poistenia sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti.

tags: #subeh #dvoch #zamestnaní #nemocenské #dávky