
Nepriaznivý zdravotný stav môže človeka v pracovnom živote znevýhodňovať. Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je preto rôzne podporované. V tomto článku sa pozrieme na to, aký vplyv má invalidita na zdravotné poistenie a aké práva a povinnosti z toho vyplývajú pre zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).
V pracovnom práve sa za občana so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. ktorej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Dôležité je rozlišovať medzi občanom so zdravotným postihnutím a osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, ale nemusí to tak byť vždy.
Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený.
Zamestnávateľ má voči zdravotnej poisťovni oznamovacie povinnosti. Ak zamestnávate aspoň jedného poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), máte povinnosť do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru registrovať sa ako platiteľ poistného. Od 1. januára 2021 máte povinnosť komunikovať so VšZP elektronicky prostredníctvom ePobočky, a to zasielanie mesačných výkazov, hromadných oznámení alebo nahlásenie iných zmien platiteľa poistného. Od 1. januára 2021 máte povinnosť hlásiť zmenu platiteľa u poistencov do zdravotnej poisťovne výlučne elektronicky.
Zamestnávateľ si plní oznamovaciu povinnosť aj za osoby na PN, OČR, na materskej dovolenke (1O,1U). Zamestnávateľ je vždy povinný oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného svojim zamestnancom. Mesačný výkaz (dávka 514) zasielate každý mesiac, ak máte aspoň jedného zamestnanca poisteného vo VšZP. Obdobie, za ktoré chcete preddavok uhradiť, uveďte vo formáte RRRRMM (R je označenie roku a M je označenie mesiaca). Minimálny a maximálny vymeriavací základ za zamestnanca alebo zamestnávateľa nie je určený.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, a to 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2013 platíte odvody na zdravotné poistenie aj z dohôd o pracovnej činnosti a z dohôd o vykonaní práce. Preddavky vykážete vo výkaze preddavkov obdobným spôsobom, ako za zamestnanca v pracovnom pomere. Kódom 2D nahlasujete zamestnanca pracujúceho na dohodu na dni, ktoré reálne odpracuje (za ktoré má príjem). Ak ako zamestnávateľ nedokážete určiť presný dátum výkonu práce (napr. so zamestnávaním fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce, resp. činnosti na výkon sezónnej práce, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3), uveďte obdobie, za ktoré chcete preddavok uhradiť vo formáte RRRRMM (R je označenie roku a M je označenie mesiaca). Minimálny a maximálny vymeriavací základ za zamestnanca alebo zamestnávateľa nie je určený.
Ak je poistenec zamestnancom a zároveň u toho istého zamestnávateľa pracuje aj na dohodu, zamestnávateľ ho prihlási ako zamestnanca a vykáže za neho preddavky na poistné iba raz (§ 29b ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z.).
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Prečítajte si tiež: Súbeh dôchodkov – detaily
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Prečítajte si tiež: Kombinácia dôchodkov
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Zákon č. 273/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, priniesol niekoľko zmien, ktoré sa týkajú aj invalidných dôchodkov.
O invalidný dôchodok v Sociálnej poisťovni je možné požiadať na odporúčanie ošetrujúceho lekára. Konečné rozhodnutie však závisí výlučne od občana. Ten môže oň požiadať na predpísanom tlačive - ide o elektronický formulár - prostredníctvom pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta bydliska. Spísanie žiadosti a posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sa robí spravidla v priebehu jedného dňa. Počas krízového stavu sa všetkým žiadateľom o invalidný dôchodok posudzuje ich zdravotný stav aj bez osobnej návštevy. Sociálna poisťovňa musí o žiadosti o dôchodok rozhodnúť najneskôr do 60 dní. V mimoriadne zložitých prípadoch možno lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo sa písomne oznámi žiadateľovi.
Ak má občan nárok na nemocenské kvôli dočasnej PN, ktorá vznikla ešte pred vznikom invalidity, invalidná penzia sa počas tohto obdobia nevypláca. Nárok na nemocenské zanikne buď dňom nasledujúcim po skončení dočasnej PN, alebo až uplynutím 52. týždňa od jej vzniku. Bez znalosti tohto konkrétneho dňa nie je možné určiť dátum priznania invalidnej penzie a niekedy ani vypočítať jej sumu. Preto sa odporúča požiadať o priznanie, až keď ošetrujúci lekár bude môcť potvrdiť dátum ukončenia PN, alebo krátko pred uplynutím 52. týždňa od jej vzniku.
S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku na poistné. Minimálny preddavok na poistné sa uplatní na obdobie od 1. januára 2023. Teda na príjem za mesiac december 2022 (vyplatený v januári 2023) sa minimálny preddavok nevzťahuje. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.
Ustanovenia o minimálnom preddavku sa uplatňujú aj na dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ak predstavujú výkon zárobkovej činnosti a nie sú medzi výnimkami (ako napr. dohody, týkajúce sa dôchodcov).
tags: #subeh #zdravotneho #poistenia #invalid #nárok