Vecné bremeno: Práva, povinnosti a súdne zriadenie

Pri kúpe nehnuteľnosti je dôležité si všímať časť C listu vlastníctva, kde sa uvádzajú ťarchy, vrátane vecných bremien. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o vecných bremenách, ich vzniku, zániku a typoch, s cieľom pomôcť sa orientovať v tejto problematike.

Čo je vecné bremeno?

Vecné bremeno je špecifická ťarcha na nehnuteľnosti, ktorá obmedzuje vlastníka v prospech inej osoby. Občiansky zákonník (§ 151n) definuje vecné bremeno ako povinnosť vlastníka nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať v prospech iného. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (in rem), alebo patria určitej osobe (in personam).

Príkladom je vecné bremeno prejazdu a prechodu cez pozemok, kde vlastník pozemku musí strpieť prechádzanie iných osôb cez jeho pozemok.

Dôležité je, že vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti (in rem) prechádzajú pri zmene vlastníka na nadobúdateľa. To znamená, že ak si kúpite nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom, stávate sa povinnou osobou z tohto bremena.

Ak sa účastníci nedohodnú inak, osoba oprávnená na základe vecného bremena užívať cudziu vec je povinná znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy. Ak vec užíva aj vlastník, náklady sa znášajú podľa miery spoluužívania.

Prečítajte si tiež: Legislatíva a vecné bremená

Vznik vecného bremena

Vecné bremená vznikajú rôznymi spôsobmi, ako uvádza Občiansky zákonník (§ 151o):

• Písomnou zmluvou: Najčastejší spôsob, kde sa vlastník nehnuteľnosti dohodne s inou osobou na zriadení vecného bremena.
• Závetom v spojení s výsledkami konania o dedičstve: Vecné bremeno môže vzniknúť aj na základe závetu poručiteľa.
• Schválenou dohodou dedičov: Dedičia sa môžu dohodnúť na zriadení vecného bremena v rámci dedičského konania.
• Rozhodnutím príslušného orgánu: Vecné bremeno môže zriadiť aj rozhodnutie štátneho orgánu.
• Zo zákona: V niektorých prípadoch vzniká vecné bremeno priamo zo zákona.
• Vydržaním: Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva (vydržaním).

Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Pri zriadení vecného bremena je dôležité definovať osobu oprávnenú (tá, ktorej vecné bremeno oprávňuje) a osobu povinnú (tá, ktorá musí konanie trpieť).

Zánik vecného bremena

Zánik vecných bremien upravuje Občiansky zákonník (§ 151p):

Prečítajte si tiež: Podmienky pre zriadenie vecného bremena súdom

• Rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona: Vecné bremeno môže zaniknúť rozhodnutím štátneho orgánu alebo priamo zo zákona.
• Zmluvou: Na zánik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
• Trvalou zmenou pomerov: Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Prechodná nemožnosť výkonu práva vecné bremeno neruší.
• Rozhodnutím súdu: Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
• Smrťou alebo zánikom oprávnenej osoby (in personam): Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

Typy vecných bremien

Vecné bremeno In Personam vs. In Rem

• In Personam: Zriadené v prospech konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Zaniká smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby, prípadne dohodou.
• In Rem: Zriadené v prospech nehnuteľnosti. Oprávňuje a zaväzuje každého vlastníka nehnuteľnosti, s ktorou je spojené.

Doživotné právo užívania

Vecné bremeno zriadené "In personam", ktoré oprávňuje osobu bezplatne užívať nehnuteľnosť v dohodnutom rozsahu. Osoba oprávnená znáša náklady viažuce sa k nehnuteľnosti, ale ak nehnuteľnosť užíva aj vlastník, náklady si rozdelia podľa miery spolunažívania.

Predkupné právo

Upravené v Občianskom zákonníku (§ 140, § 602 až § 606). Ak sa nehnuteľnosť prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, s výnimkou prevodu blízkej osobe (§ 116 Občianskeho zákonníka).

Právo prejazdu a prechodu

Zaväzuje vlastníka pozemku strpieť prechod cez pozemok osobou oprávnenou z vecného bremena. Je dôležité, aby bolo zapísané "In rem", inak zanikne smrťou oprávnenej osoby. Zriadiť ho môže aj súd.

Vecné bremeno uloženia inžinierskych sietí

Zriaďuje sa v prípade vodovodnej, elektrickej, kanalizačnej alebo plynovej prípojky. Slúži na vykonávanie údržby na týchto sieťach.

Právo vstupu

Nie je vecným bremenom, ale je dôležité ho poznať. Občiansky zákonník (§ 127 ods. 3) hovorí, že vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť vstup na svoje pozemky na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere, ak to vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda, je ten, kto ju spôsobil, povinný ju nahradiť.

Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Sprievodca

Súd zriaďuje vecné bremeno: Právo prechodu a prejazdu

Vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej nemá zabezpečený prístup, môže žiadať súd o zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez susedný pozemok.

V prípade, ak súd zriadi vecné bremeno práva prechodu a prejazdu a zároveň určí kompenzáciu pre vlastníka zaťaženého pozemku, je dôležité vedieť, kedy môže byť toto vecné bremeno zapísané do katastra nehnuteľností. Skutočnosť platenia náhrady za zriadenie vecného bremena nie je prekážkou, aby vecné bremeno nemohlo byť zapísané v katastri nehnuteľností.

Vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. a náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva

Zákon č. 66/2009 Z.z. upravuje vznik vecného bremena k pozemku pod stavbou, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Cieľom tohto zákona je usporiadanie vlastníctva k pozemkom, pričom vecné bremeno má byť iba dočasné, do usporiadania vlastníckych vzťahov s vlastníkmi pozemkov.

V zmysle Čl. 20 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústava“):„(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“Aby mohlo dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva, musia byť kumulatívne splnené všetky štyri podmienky: a) verejný záujem, b) nevyhnutná miera, c) na základe zákona a d) za primeranú náhradu.

Vlastníci stavieb často argumentujú, že odplata za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je jednorazová. S týmto názorom sa však nemožno stotožniť, nakoľko cieľom zákona č. 66/2009 Z.z. je usporiadanie vlastníctva k pozemkom a nie obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena (ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009). Vecné bremeno má byť iba dočasné a to do usporiadania vlastníckych vzťahov s vlastníkmi pozemkov (ust. § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009).

Základný rozdiel medzi zákonom č. 66/2009 a zákonom č. 182/1993 je ten, že zákon č. 182/1993 definuje vecné bremeno zriadené zo zákona ako časovo neobmedzené, respektíve na dobu neurčitú, kdežto naopak v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. je vecné bremeno zriadené ex lege ako dočasné čiže JE ČASOVO OBMEDZNÉ. Podľa nášho právneho názoru, nie je možné určiť jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009, nakoľko na takéto vyčíslenie nám chýba základný parameter, a to je čas ergo dĺžka trvania obmedzenia vlastníckeho práva majiteľa pozemku. Jednorazovú odplatu pri vecnom bremene zriadenom dočasne - t. j. na dobu určitú, v tomto prípade nie je možné vypočítať, nakoľko tu absentuje vstupný údaj na jej výpočet, a to dĺžka trvania vecného bremena. Zároveň v tejto súvislosti treba povedať, že vypočítať ju ako odplatu za vecné bremeno zriadené na dobu neurčitú /čím sa myslí navždy/ nie je možné, nakoľko vecné bremeno je zriadené podľa zákona 66/2009 Z.z. JE ČASOVO OBMEDZENÉ.

Ústavný súd Slovenskej republiky v Uznesení US jednoznačne uviedol, že zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. sú odlišné a nemožno ich porovnávať vo vzťahu k charakteru náhrady za vecné bremeno, pretože zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 je ČASOVO OBMEDZENÉ (t. j. do vykonanie pozemkových úprav § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.) a zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 182/1993 je TRVALÉ.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade zriadenia DOČASNÉHO vecného bremena ide o opakované plnenie a v prípade zriadenia TRVALÉHO vecného bremena ide o jednorazovú náhradu.

Zmluva o zriadení vecného bremena

Zmluva je najčastejším spôsobom zriadenia vecného bremena. Pre vznik zmluvy je irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa podľa § 44 ods. 2 OZ považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Prakticky to znamená, že akceptant prijíma návrh na uzavretie zmluvy ako celok. Tento návrh preto musí byť určitý, obsahovať všetky zmluvné dojednania, musí byť adresovaný konkrétnej osobe a zároveň z neho musí byť zrejmá vôľa na uzavretie zmluvy, ktorá sa prijíma. Na prijatie sa spravidla vyžaduje iba vyhlásenie o prijatí návrhu. Na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sa v zmysle § 46 ods. 2 OZ nevyžaduje pre uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. Preto bude postačovať, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo- právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o OZ, vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu prípadne verejno-právnych inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ)[2] inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ). Požiadavka písomnej formy zmluvy o zriadení (resp. aj zmene a zrušení) vecného bremena pritom a contrario vyplýva aj z § 30 ods. 4 KZ, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu na vklad. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena. K písomnej forme zmluvy o zriadení vecného bremena sa v súlade s § 42 ods.

Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť § 30 ods. 5 KZ, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom.[4] Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou. „Špecifická povaha návrhu na vklad spočíva v tom, že tento je súčasne podaním podľa § 19 správneho poriadku, na základe ktorého sa začína vkladové konanie, ako i právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka vyjadrujúcim vôľu účastníka vkladovej zmluvy, aby ohľadom nej nastúpili nielen obligačné, ale i vecnoprávne účinky (viď Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 369). To znamená, že ak účastník zmluvy o prevode nehnuteľností na jej základe nepodal návrh na vklad, alebo takýto návrh na vklad nebol podaný iným účastníkom zmluvy, nedošlo zo strany zmluvných strán k vyjadreniu vôle, aby k obligačným účinkom zmluvy následne nastúpili aj účinky vecnoprávne.“ (Rozsudok NSS SR zo dňa 24. 2. 2022, sp. zn.

Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 201/96 (www.nalus.cz), návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno podať do katastra nehnuteľností v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle.[5] „Katastrálny zákon a ani iný právny predpis neustanovuje vo všeobecnosti lehotu, v rámci ktorej by mal byť podaný návrh na vklad. Táto lehota nevyplýva ani z § 47 Občianskeho zákonníka, ktorý sa na zmluvné nadobúdanie práv k nehnuteľnostiam nevzťahuje. To však neznamená, že účastníci zmluvy môžu kedykoľvek následne podať návrh na vklad s tým, že môžu s úspechom očakávať povolenie vkladu na základe doloženej vkladovej zmluvy. Čím je doba medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad dlhšia, tým je väčšie aj riziko nastúpenia takých skutkových alebo právnych okolností, ktoré vo svojich následkoch znemožnia povolenie vkladu (skutkovou okolnosťou je napr.

Aj keď neexistuje právna povinnosť ani lehota na podanie návrhu na vklad, aj prezentované rozhodnutie naznačuje viaceré problematické situácie, ktoré môžu vzniknúť medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ich následkom bude prekážka vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Generálne problematickou situáciu je predovšetkým zmena v majetkovej podstate oprávnených alebo povinných nehnuteľností.[7] Ak ide napríklad o zmenu v oprávnených nehnuteľnostiach (zmena výmer, parcelných čísiel a podobne), pri ktorých nedôjde k zániku oprávnenej nehnuteľnosti alebo k zmene okolností, za ktorých bolo zriadené vecné bremeno (napríklad právo prechodu cez nehnuteľnosti, ak oprávnená nehnuteľnosť nadobudne toto právo z novopostavenej verejnej komunikácie), možno túto situáciu vyriešiť uzavretím dodatku k pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena. Problematickými bývajú aj situácie, kedy dôjde k zmene v osobe oprávneného alebo povinného vecného z bremena alebo k zmenám majetkovej podstaty v dôsledku ktorej sa novým vlastníkom zaťaženého pozemku stane iná osoba. V takomto prípade je potrebné, aby nový vlastník deklaroval vlastným úkonom vôľu byť viazaný skôr uzavretou zmluvou - a to vo forme osobitného vyhlásenia resp. Obdobná situácia môže nastať v prípade, ak sa pri zmluve o zriadení vecného bremena in rem stala oprávnená nehnuteľnosť vlastníctvom tretej osoby, oprávnená nehnuteľnosť zanikla alebo z pôvodnej nehnuteľnosti vzniklo viacero nových nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve viacerých osôb. Rovnako je potrebné zohľadniť, že ak v zmysle § 584 OZ dôjde k splynutiu práva s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok). Ak teda dôjde k nadobudnutiu oprávneného pozemku oprávneným z vecného bremena in personam, vecné bremeno zaniká.

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv

1. Vecné bremeno môže zriadiť akákoľvek fyzická osoba, právnická osoba alebo v postavení právnickej osoby štát. Subjekt, ktorý uzatvára zmluvu v pozícii povinného z vecného bremena, musí byť vlastníkom povinnej nehnuteľnosti alebo jeho oprávnenie na zriadenie vecného bremena musí vyplývať z osobitného právneho predpisu (napr.
2. Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť (t. j. prípad, ak je oprávnený z vecného bremena v celom rozsahu totožný s povinným z vecného bremena), pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka § 151n ods. 1 OZ - teda zriadenie vecného bremena v prospech iného. Spoluvlastníctvo k veci je ideálne vlastníctvo k celku vyjadrené určitým podielom. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi treba preto upraviť primárne dohodou o hospodárení so spoločnou vecou alebo rozhodnutím súdu v zmysle § 139 ods. Ešte v roku 2002 bol názor Úradu geodézie, kartografie a katastra taký, že oprávnený z vecného bremena nemôže byť zároveň podielovým spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, pretože v tomto prípade by došlo k splynutiu práv vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci a oprávnenia z vecného bremena.[8] Následne však súd konštatoval, že je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. V prípade práva doživotného užívania nehnuteľnosti konštatoval, že pri zriadení vecného bremena nedochádza k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby, pretože spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nezakladá právo spoluvlastníka bezplatne doživotne užívať tieto nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník. Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy. Ak sa vecné bremeno zriaďuje len k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu spoluvlastníckych práv (napr.
3. Odlišne je posudzovaná situácia, kedy dochádza k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prospech každodobých vlastníkov susedného pozemku, kde je jeden z manželov spoluvlastníkom susedného pozemku. Splynutie práva a povinnosti v jednej osobe by bolo zrejmé v prípade vecného bremena in personam. Ak sa však vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnenou osobou z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku. Vyššie uvedenou zmluvou sa zriaďuje vecné bremeno in rem (k nehnuteľnej veci),[11] neexistuje tu totožnosť v subjektoch, v dôsledku čoho je zriadenie takéhoto vecného bremena možné. Aj keď Občiansky zákonník výslovne neustanovuje, či vecné bremeno in rem môže byť zriadené iba v prospech výlučného vlastníka, respektíve všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo postačuje ak je prospech viazaný len na konkrétnom spoluvlastníckom podiele na oprávnenej nehnuteľnosti, javí sa vhodnejšie spájať oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem s výlučným vlastníctvom nehnuteľnosti, respektíve na strane oprávnených z vecného bremena by mali v zmysle § 139 ods. Ak by oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem znelo napríklad v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom výška spoluvlastníckych podielov by bola rovnaká, t. j. každý vlastní podiel v rozsahu 1/3 a zmluvu o zriadení vecného bremena by uzatvoril len jeden z podielových spoluvlastníkov, vecné bremeno in rem by nebolo dostatočne určité. V tomto prípade by sa každý z podielových spoluvlastníkov mohol považovať za oprávneného z vecného bremena, ale zmluvu o zriadení vecného bremena uzavrel iba jeden z nich. Takto zriadené vecné bremeno by zároveň bolo nepriamo (fakticky) vecným bremenom in personam, pretože účelom zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti je prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti konkrétnym spoluvlastníkom oprávnenej nehnuteľnosti, t. j. konkrétnou osobou, čo definuje vecné bremeno „in personam“.[13] Zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti je tak možné generálne práve vtedy, ak má povinnosť osoby zaviazanej z vecného bremena spočívať v osobnom plnení (t. j.

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s § 14 ods. 2 OBZ je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti. Zmluvu o zriadení vecného bremena nemôže uzavrieť likvidátor spoločnosti, keďže v zmysle § 72 ods. 1 OBZ robí likvidátor v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Ak by sa mala uzavrieť zmluva o zriadení vecného bremena so subjektom, ktorý je v konkurze a týka sa zriadenia vecného bremena k majetku podliehajúceho konkurzu, v zmysle § 44 ods. 1 ZKR ju za úpadcu uzatvára správca. Ak by došlo k porušeniu ustanovení ZKR a vecné bremeno by bolo ukracujúcim úkonom (t. j. zriadené bez primeraného protiplnenia), bolo by vecné bremeno platné, voči veriteľom by však bolo neúčinné (§ 44 ods.

Osobitná úprava pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva aj z ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (aktuálne znenie, § 9 ods. 14). Podľa nej je zmluvu o zriadení vecného bremena možné uzatvoriť buď so všetkými vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti na jednej listine, alebo osobitne s jednotlivými vlastníkmi, resp.

Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto). Takáto úprava nevyplýva z § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Aj keď sa v minulosti objavil opačný názor,[15] vychádzal z odlišnej právnej úpravy. Aktuálne upravuje potrebu súhlasu obecného zastupiteľstva § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Súhlas sa vyžaduje (okrem iného) len pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákon č. 138/1991 Zb. Zriadenie, resp. zrušenie vecného bremena nie je takýmto prevodom a nemožno ho považovať ani za nakladanie s majetkovými právami podľa § 9 ods. 2 písm.

tags: #súd #zriaďuje #vecné #bremeno #je #povinný