Súdne pojednávanie a zmier: Cesta k efektívnemu riešeniu sporov

Popri zdĺhavých súdnych sporoch sa často zabúda na možnosť zmieru. Zmier, ako alternatívny spôsob riešenia sporov, ponúka možnosť pre nezmieriteľné strany, aby sa dobrovoľne dohodli. Vďaka zmieru nikto neodchádza ako porazený a každá zo strán môže niečo získať.

Druhy zmieru

Rozlišujeme dva základné druhy zmieru: súdny a predsúdny zmier. Predsúdny zmier sa uzatvára pred začatím súdneho konania, a súdny zmier sa uzatvára počas už prebiehajúceho súdneho konania.

Inštitút zmieru zostal zachovaný aj v novej právnej úprave, avšak s viacerými zásadnými zmenami. Oproti doterajšej právnej úprave sa upúšťa od pomenovania „súdny zmier“, inštitút sa nazýva v novej úprave len jednoducho „zmier“. Civilný sporový poriadok (CSP) obsahuje viaceré ustanovenia zdôrazňujúce potrebu zmierlivého vyriešenia sporu. V zmysle článku 7 CSP je jednou zo základných povinností súdu viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Rovnako jedným z cieľov predbežného prejednania sporu podľa § 170 CSP ako nového inštitútu by mala byť aj snaha súdu vyriešiť spor zmierom.

Právny rámec zmieru

Základný právny rámec pre súdne pojednávanie a zmier na Slovensku tvorí zákon č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok), ktorý vstúpil do platnosti v roku 2016. Podľa § 148 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Táto zásada je zvýraznená aj v ďalších ustanoveniach Civilného sporového poriadku, napríklad § 170 ods. 2, § 179 ods. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Povinnosti súdu

Súd by mal na strany sporu pôsobiť mediačne, a teda o uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Podľa § 170 ods. 2 CSP, súd sa má vždy pokúsiť o uzavretie zmieru a v určitých prípadoch sa to odporúča pokúsili mediáciou.

Prečítajte si tiež: Výsluhový dôchodok na Slovensku: Prehľad judikatúry

Podmienky schválenia zmieru

Oproti súčasnej právnej úprave už nie je predpokladom schválenia zmieru skutočnosť, že to povaha veci pripúšťa. Uzavretie zmieru teda je v podľa Civilného sporového poriadku prípustné bez ohľadu na povahu sporu. Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úlohou súdu teda je vykonať dokazovanie len v takom rozsahu, aby mal preukázané, že navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, alebo ich neobchádza. Nie je úlohou súdu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aký by si vyžadovalo autoritatívne rozhodnutie súdu.

Forma schválenia zmieru

V súčasnej právnej úprave je ustanovené, konkrétne v § 167 OSP, že uznesením sa rozhoduje o. i. o zmieri. Forma rozhodnutia teda je explicitne vyjadrená v zákone. Nová právna úprava v § 212 ods. 1 CSP uvádza, že súd rozhoduje rozsudkom, ak rozhoduje vo veci samej. Keďže rozhodnutie o schválení súdneho zmieru je rozhodnutím vo veci samej, súd by mal o schválení zmieru rozhodnúť formou rozsudku. Tento záver podporuje aj dôvodová správa, kde zvýrazňuje, že zmier sa schvaľuje rozsudkom, keďže ide o rozhodnutie vo veci samej.

Dôsledky neschválenia zmieru

Zákon explicitne neuvádza, aký by mal byť postup súdu v prípade ak zmier neschváli, tak ako to je v súčasnej úprave podľa ktorej súd neschválil zmier, ak je v rozpore s právnymi predpismi a v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. S poukazom na vyššie citované ustanovenia § 212 ods. 1 CSP by mal súd o neschválení zmieru rozhodnúť uznesením.

Zrušenie uznesenia o schválení zmieru

V novej právnej úprave bola odstránená možnosť zrušenia uznesenia o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný (§ 99 ods. 4 OSP). Zákonodarca uviedol, že išlo o nadbytočný prvok, lebo súd otázku súladu s hmotným právom vyriešil už pri schválení súdneho zmieru.

Výhody zmieru

Zmier prináša viacero významných výhod. Zmier zďaleka nie je iba dohodou „na dobré slovo“. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, teda má rovnaké právne účinky ako klasické súdne rozhodnutie a je vykonateľný. Súd však uzavretý zmier neschváli, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, čiže ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, nariadeniami vlády, vyhláškami, výnosmi a opatreniami ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Súd pri schvaľovaní zmieru neposudzuje iba návrhu ale musí posúdiť najmä strany sporu. Zisťuje skutočnú vôľu strán. Zmierom sa tak môže dosiahnuť aj to, čo by súd nemohol nariadiť v rámci svojich právomocí. V neposlednom rade patrí medzi výhody uzavretia zmieru aj vrátenie súdneho poplatku obom stranám. ak konanie skončia strany schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov.

Prečítajte si tiež: Zníženie súdnych poplatkov pre dôchodcov

Alternatívne riešenia sporov

Dohoda o urovnaní a súdny zmier nastupujú najčastejšie v prípade, keď už existuje sporná vec a ohľadom tejto prebieha aj prípadné súdne konanie. Ide o dva najčastejšie spôsoby akými sa mimosúdne môže skončiť spor medzi dvoma stranami. Dohoda o urovnaní je upravená v § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa však netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Urovnanie je vlastne vzájomná dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Ide o nahradenie pôvodného záväzku záväzkom novým. Dohoda musí byť uzatvorená písomne v prípade ak bol aj doterajší záväzok zriadený písomnou formou. Rovnako to je aj v prípade, keď sa dohoda týka premlčaného dlhu. Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá i po uzavretí dohody naďalej. Ak však došlo k urovnaniu bez súhlasu ručiteľa, ručiteľ môže voči veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby nebolo urovnania. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.

Ak strany záväzkového právneho vzťahu prehlásia v dohode o urovnaní, že urovnaním medzi sebou upravili všetky vzájomné práva, účinky tohto urovnania sa vzťahujú len na tie práva a povinnosti, ktoré sú obsahom ich právneho vzťahu, z ktorého vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť. Nevzťahujú sa teda na ich ďalšie právne vzťahy, ibaže by z dohody vyplývalo niečo iné.

Súdny zmier a mediácia

Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Takúto výzvu často súd zasiela stranám písomne, aby sa mu vyjadrili do termínu pojednávania. Ak ide o dohodu o mediácii, rozhodne súd prednostne o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier schvaľuje.

Náležitosti žaloby

V zmysle Civilného sporového poriadku môžete vo všeobecnosti podať žalobu na tzv. všeobecný súd žalovaného, týmto súdom sa má na mysli súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu - ak podávate žalobu na fyzickú osobu alebo súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla - ak podávate žalobu na právnickú osobu. Zákon upravuje v určitých prípadoch špecifickú príslušnosť, odlišnú od vyššie uvedenej, a to napr. ak podávate žalobu o určenie vlastníckeho práva, miestne príslušným je súd, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť alebo napr. v prípade sporov z hospodárskej súťaže je príslušný Okresný súd Bratislava II a pod.

Súd Vám spolu so žalobou doručí aj výzvu, aby ste sa v určenej lehote k žalobe písomne vyjadrili, a pokiaľ nesúhlaste s nárokmi a tvrdeniami v žalobe, aby ste vo vyjadrení k žalobe uviedli aj skutočnosti na svoju obranu a pripojili listiny a označili dôkazy. V prípade, ak so žalovaným nárokom nesúhlasíte, je vhodné v stanovenej lehote zaslať na súd spomínané vyjadrenie, pretože inak môže súd rozhodnúť aj bez pojednávania tzv. rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie.

Prečítajte si tiež: Podmienky rozdelenia majetku

Žaloba musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti podania:

• ktorému súdu je žaloba určená,
• kto žalobu podáva,
• akej veci sa týka,
• čo sa ňou sleduje,
• podpis,

a jednak osobitné náležitosti určené pre žalobu:

• označenie strán sporu,
• pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
• označenie dôkazov na preukázanie uvedených skutočností,
• žalobný návrh.

Áno, počas konanie môžete navrhnúť zmenu žaloby, avšak súd rozhodne uznesením, či takúto zmenu pripustí. Taktiež je možné vziať žalobu späť, a to buď v celosti alebo len sčasti, s tým, že súd následne konanie zastaví, resp. ak bola žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie zastaví len v tejto časti.

Zastúpenie na súde

V sporovom konaní musíte postupovať podľa ustanovení uvedených v Civilnom sporovom poriadku, musíte vedieť vhodne argumentovať a preukázať svoje tvrdenia. Advokát má za sebou štúdium práva, absolvovanú advokátsku skúšku, roky praxe, a preto vie rýchlo a efektívne zareagovať na argumenty protistrany a vie adekvátne obhájiť svoje tvrdenia. Advokát vie vytvoriť vhodnú stratégiu vedenia sporu a vie objektívne zhodnotiť aké sú riziká a šance na úspech. Preto Vám odporúčame obrátiť sa v sporovej veci na advokáta.

Zastúpiť sa môžete dať:

• advokátom,
• všeobecným zástupcom - napr. rodinným príslušníkom, kamarátom, atď.,
• právnickou osobou s osobitnými úlohami - týka sa to napr. spotrebiteľských sporov,
• Centrom právnej pomoci

V súvislosti so spomínaným všeobecným zástupcom môže súd rozhodnúť, že daného zástupcu nepripustí. Ide o situácie, ak zástupca nie je spôsobilý na riadne zastupovanie - napr. nevie reagovať na výzvy sudu, nezvláda komunikáciu so súdom a pod. alebo ak ako zástupca pôsobí vo viacerých konaniach, spravidla vo viac ako dvoch - v takomto prípade neoprávnene zarába na zastupovaní.

Povinné zastúpenie advokátom určuje Civilný sporový poriadok:

• v prípade dovolacieho konania, kedy musí byť dovolateľ zastúpený advokátom av určitých typoch sporov, a to v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. V týchto konaniach nie je povinnosť zastúpenia advokátom daná vtedy, ak ako fyzická osoba máte vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ako právnická osoba máte zamestnanca alebo člena, ktorý za Vás koná a táto osoba má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dôkazné prostriedky a rozhodovanie

Medzi dôkazné prostriedky sa zaraďuje:

• výsluch strany,
• výsluch svedka,
• listiny,
• odborné vyjadrenie a znalecké dokazovanie,
• obhliadka.

Ak ste boli riadne a včas predvolaný na pojednávanie a svoju neprítomnosť ste neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, súd Vám môže uložiť poriadkovú pokutu do výšky 500 eur, pri opakovanom porušení povinnosti do výšky 2 000 eur. Súd Vás taktiež môže za určitých okolností nechať predviesť.

Pokiaľ ste ako žalobca alebo žalovaný boli predvolaný na pojednávanie, v tomto predvolaní ste boli poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a svoju neprítomnosť ste neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, tak súd môže vydať tzv. rozsudok pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie alebo ju zamietne. Takýto rozsudok je možné súdom zrušiť iba vtedy, ak ste sa pojednávania nevedeli zúčastniť z ospravedlniteľného dôvodu.

Ak ste predvolaný a bez ospravedlnenia sa nedostavíte na pojednávanie, výsluch alebo k znalcovi, môže Vás súd dať predviesť, ak Vás o možnosti predvedenia poučil. Predvedenie zabezpečuje príslušný útvar Policajného zboru, prípadne obecná polícia. Náklady na predvedenie znáša predvádzaný.

Lehoty na rozhodnutie

Pre súdy vo všeobecnosti neexistuje lehota na rozhodnutie. Hoci súdne konania trvajú v mnohých prípadoch aj niekoľko rokov, určenie zákonnej lehoty na rozhodnutie by nebolo riešením situácie. Každé súdne konanie je špecifické a aj napriek vôli sudcu rozhodnúť vec v čo najkratšom čase, nie je to vždy objektívne možné. Je však potrebné podotknúť, že od účinnosti Civilného sporového poriadku je možné súdne konanie ukončiť rýchlejšie.

Existujú však niektoré druhy rozhodnutí, ktoré súd musí vydať v zákonom stanovenej lehote. Týmito rozhodnutiami sú platobný rozkaz a neodkladné opatrenie. Platobný rozkaz súd vydá najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia podmienok na jeho vydanie. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu, ktorý spĺňa všetky zákonné náležitosti.

Prieťahy v konaní a sťažnosti

Ak dochádza k neúmerného predlžovaniu sporu na strane súdu, teda k prieťahom v konaní, je možné sa brániť podaním sťažnosti.

Prvým druhom sťažnosti, ktorou sa možno brániť proti prieťahom je sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, o ktorej rozhoduje predseda súdu. Sťažnosť musí byť vybavená do 60 pracovných dní a o spôsobe vybavenie sťažnosti je povinný Vás predseda súdu písomne informovať.

V prípade neúspechu so sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach alebo ak nedošlo aj napriek rozhodnutiu predsedu súdu k náprave, možno podať aj sťažnosť na Ústavný súd. V tejto sťažnosti sa môžete domáhať, aby bola súdu uložená povinnosť vo veci konať, prípadne aj žiadať primerané finančné zadosťučinenie.

Opravné prostriedky

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia.

Odpor sa podáva do 15 dní od doručenia platobného rozkazu.

Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Dovolanie generálneho prokurátora podáva generálny prokurátor v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Odvolanie je možné odôvodniť len nasledovnými vadami konania alebo súdneho rozhodnutia:

• neboli splnené procesné podmienky,
• súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
• rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
• konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
• súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
• súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
• zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleborozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Zákonné lehoty sú veľmi dôležitou súčasťou súdneho konania a je potrebné ich rešpektovať. Len v prípade, ak zmeškáte 15-dňovú lehotu na odvolanie z ospravedlniteľného dôvodu Vám súd zmeškanie lehoty odpustí. Dôvod zmeškania musí byť zásadného charakteru. Návrh na odpustenie zmeškanej lehoty je potrebné podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

V prípade, ak Vám bol doručený platobný rozkaz, môžete do 15 dní od doručenia podať odpor. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. V odôvodnení opíšete rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opierate svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu ste povinný pripojiť listiny, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Neúčasť na pojednávaní

Čo z toho vyplýva pre žalovaného? Skutkovým základom rozsudku pre zmeškanie je len žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný. Proti rozsudku pre zmeškanie v zásade nie je prípustné odvolanie, zákon pripúšťa v tomto prípade len odvolanie podané z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide teda o závažné procesné následky spojené s nedostavením sa na pojednávanie a neuposlúchnutím výzvy súdu na vyjadrenie sa k návrhu. Život však môže priniesť rôzne situácie, kedy sa žalovaný nedostaví na pojednávanie z objektívnych dôvodov, napríklad náhlej hospitalizácie, autonehody a podobne. V týchto prípadoch, teda ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať.

Priebeh občianskeho súdneho pojednávania

Občianske súdne pojednávania prebiehajú v budove súdu len v pojednávacích miestnostiach. Pred začatím súdneho pojednávania vyvolá asistent predo dvermi pojednávacej miestnosti nahlas a zrozumiteľne vec, v ktorej súd bude konať. Zároveň predbežne zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na súdne pojednávanie predvolané, a vyzve ich na vstup do pojednávacej miestnosti. Počas súdneho pojednávania sedia všetci prítomní vrátane súdnych osôb na svojich miestach, t. K senátu alebo samosudcovi sa hovorí postojačky, ak predseda senátu neurčí inak. Pri príchode alebo odchode senátu alebo samosudcu osoby prítomné v pojednávacej miestnosti vstanú. Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania. Klásť otázky a vyjadrovať sa možno len so súhlasom alebo na pokyn predsedu senátu. Obracať sa na sudcu, prokurátora, obhajcu alebo právneho zástupcu účastníka konania v priebehu konania vo veciach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia, nie je prípustné. Účastníkom a ich právnym zástupcom musí byť umožnené, aby sa v priebehu súdneho pojednávania v prípade potreby navzájom poradili o svojich stanoviskách a návrhoch. V pojednávacej miestnosti sa všetkým, s výnimkou osôb mladších ako 14 rokov, zásadne vyká. V odôvodnených prípadoch možno tykať maloletým starším ako 14 rokov. Súdne osoby i ostatné prítomné osoby sa navzájom oslovujú "pán - pani - slečna" s pripojením procesného postavenia, v ktorom oslovený vystupuje, alebo jeho akademického titulu (napríklad pán sudca, pán advokát, pani odporkyňa, pán doktor a pod.). Na záver pojednávania môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. V tejto súvislosti pripomíname, že ak úspešnému účastníkovi vznikli v konaní trovy, o ich náhrade rozhoduje súd, avšak len na návrh. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Čo sa považuje za dôležité dôvody na odročenie pojednávania, zákon necháva na posúdení konajúceho sudcu. Dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania je hlavne práceneschopnosť podložená lekárskym potvrdením.

Súdny zmier ako exekučný titul

Veľmi často sa stáva, že dlžník „príde k rozumu“ až keď mu súd domov doručí žalobu. V takejto situácii si uvedomí, že predžalobná výzva (resp. upomienka) sa stala skutočnosťou a zavolá Vám s oznámením, že svoj záväzok uznáva a rád by všetko alebo aspoň časť dlhu uhradil. Na podobný scenár je náš právny poriadok pripravený a umožňuje stranám uzavrieť v rámci prebiehajúceho súdneho konania (ako aj pred jeho začatím) tzv. súdny zmier. Ten sa aj napriek svojej „dohodovej“ podobe môže stať exekučným titulom, na základe ktorého môžete v prípade neplnenia povinnosti viesť proti dlžníkovi exekúciu aj proti jeho vôli.

Súdny zmier je dohodou účastníkov súdneho konania, ktorí sa v priebehu konania alebo pred jeho začatím rozhodli, že svoje práva a povinnosti si upravia sami podľa vlastných predstáv a nebudú tak čakať na autoritatívne rozhodnutie súdu. V praxi vyzerá situácia nasledovne: Vaša protistrana Vám nezaplatila už niekoľko faktúr a ani napriek mnohým telefonátom a výzvam, ktoré Vám priniesli len nespočetné množstvo výhovoriek, ste sa svojich peňazí nedomohli. Rozhodnete sa preto poslať poslednú písomnú upomienku pred pristúpením k riešeniu sporu pred súdom. V lepšom prípade sa dlžník ozve a nad rámec sľubu súhlasí napríklad so spísaním notárskej zápisnice alebo uzavretím súdneho zmieru pred začatím súdneho konania (jeden z 2 typov zmieru popísaný nižšie). Opak je však oveľa častejší. Dlžníci sa spoliehajú na neochotu veriteľov súdiť sa a komplikovať si tak život pre „pár eur“. Nebojte sa podať návrh na súd - koniec koncov, je to Vaše právo. Ako náhle dostane dlžník do rúk žalobu, začína konať. Tí odvážnejší Vás požiadajú o urovnanie sporu, v rámci ktorého môžu získať priaznivejší podmienky, akými sú napríklad umožnenie úhrady pohľadávky v splátkach, odpustenie úrokov alebo zmluvnej pokuty. Prvý dojem Vám možno vraví na podobnú dohodu nepristupovať (veď dlžník už mal šancí dosť), avšak z praktického hľadiska Vám doporučujeme sa takýmto návrhom zaoberať, nakoľko môže byť pre Vás často výhodný: diktujete podmienky uzavretie dohody pred súdom je omnoho rýchlejšie (nemusíte čakať mesiace až roky na vydanie verdiktu) súdny zmier sa „správa“ ako rozsudok či platobný rozkaz.

Napriek skutočnosti, že súdny zmier je dohodou strán, nie je možné si v nej ujednať čokoľvek. Jedná sa o právny úkon, ktorý je v konečnej fáze schvaľovaný súdom, a preto musí spĺňať základné požiadavky v záujme jeho budúcej vykonateľnosti. Podľa § 99 občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje uzavretie zmieru, je možné takýmto spôsobom ukončiť súdne konanie len ak to povaha veci pripúšťa. Bežne sa jedná o klasické dvojstranné spory, ktoré právo neupravuje fixne, ale umožňuje stranám dohodnúť sa. Do tejto kategórie spadá väčšina obchodných a občianskych sporov - nesplatenie faktúry, nedodanie diela či tovaru a pod. Naopak, súdny zmier nie je možné uzavrieť v špecifických veciach ako sú napríklad konanie o osobnom stave (spôsobilosť k právnym úkonom, rozvod, prehlásenie za mŕtveho a pod.) či konania, ktoré môže súd zahájiť aj bez návrhu (starostlivosť o maloletých, konanie o dedičstve a pod.) Ak sa Váš spor týka majetku či nesplatených pohľadávok, súdny zmier je vítaným riešením pre všetky zúčastnené strany.

Podmienky súdneho zmieru

Súdny zmier je dispozitívnym úkonom, v ktorom si strany sami určujú, aké práva a povinnosti pre ne z tejto dohody vyplývajú. Ako už bolo vyššie uvedené, táto dohoda podlieha schváleniu súdom, ktorý je povinný skúmať jeho „prijateľnosť“. Základnou podmienkou je súlad zmieru s právnymi predpismi. Z tejto skromnej zákonnej formulácie sa následne odvíja celá rada požiadaviek. Platné právne úkony musia spĺňať podmienky stanovené občianskym zákonníkom: strany musia mať spôsobilosť k právnym úkonom, zmier musí byť uzavretý slobodne, bez nátlaku, jeho obsah musí byť určitý a zrozumiteľný, predmet, o ktorom zmier uzatvárate, musí byť právne dovolený a fyzicky možný. V neposlednom rade súdny zmier nesmie obsahom odporovať zákonu alebo ho obchádzať a dokonca sa nesmie priečiť dobrým mravom. Všetky tieto podmienky súd preskúma, a ak je Vami navrhované znenie v poriadku, schváli ho vo forme uznesenia. Jedná sa o dohodu strán, takže súd nie je povinný detailne zisťovať skutkový stav.

tags: #sudne #pojednavanie #a #zmier