Rozhodnutie súdu a postavenie odporcu v občianskom súdnom konaní

Občianske súdne konanie je komplexný proces, ktorého cieľom je zabezpečiť ochranu práv a záujmov jednotlivcov a právnických osôb. V tomto procese zohrávajú kľúčovú úlohu súd, účastníci konania a ich zástupcovia. Jedným z hlavných aktérov je odporca, ktorého postavenie a povinnosti sú presne definované. Tento článok sa zameriava na analýzu súdneho rozhodnutia a definíciu odporcu v kontexte občianskeho súdneho konania na Slovensku.

Občianske súdne konanie: Základné princípy a ciele

Pojem občianske súdne konanie zahŕňa právne vzťahy, ktoré vznikajú pri postupe súdu a účastníkov v občiansko-právnom konaní. Účelom konania je poskytnúť ochranu subjektívnym občianskym právam a záujmom (majetkové, rodinné, pracovné, družstevné, občiansko-právne spory, spory vyplývajúce z podnikateľských aktivít); zabezpečiť výchovu na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právu a spoluobčanom. Cieľom konania je založiť, zmeniť alebo zrušiť hmotné občiansko-právne vzťahy, prípadne ich deklarovať (napr. dedičské, rozvodné, opatrovnícke konanie; konanie o vyhlásení za mŕtveho; o úschovách; o osvojení; o umorení listiny; o spôsobilosti na právne úkony; vo veciach zápisu do obchodného registra; vo veciach voličských zoznamov; vo veciach združovania sa v politických stranách alebo hnutiach…).

Tieto vzťahy upravuje občianske právo procesné, základným právnym predpisom je Občiansky súdny poriadok. Vo veci môže konať len súd oprávnený (konať a rozhodovať o určitej veci) a príslušný vecne (vecná príslušnosť vymedzuje okruh pôsobnosti jednotlivých súdov (napr. konanie v prvom stupni - okresné súdy)) a miestne (spravidla vo veci koná všeobecný súd - súd v mieste bydliska FO, sídla PO, súd, v ktorého obvode sa stala skutočnosť).

Účastníci musia byť spôsobilí na právne úkony a procesne spôsobilí. Vo veci sa môže konať, len ak dosiaľ nebola platne rozhodnutá (zásada res iudicata) alebo o nej neprebieha iné konanie (litispendencia). Na prvostupňových súdoch (okresné; obvodné v BA) v občianskych veciach rozhoduje samosudca, iba vo výnimočnom prípade trojčlenný senát (pracovno-právne vzťahy); v trestnej veci rozhoduje trojčlenný senát (predsedá sudca z povolania, prísediaci sú sudcovia z ľudu, popri svojom povolaní). Na krajskom súde rozhoduje v civilnej veci 3členný senát; v trestnej veci 5členný senát (2 sudcovia z povolania, 1 z nich je predseda, 3 prísediaci - nie právnici); v odvolacom konaní 3členný senát (členovia sú sudcovia z povolania). Na najvyššom súde rozhoduje vždy min. 3členný senát (všetci členovia sú sudcovia z povolania; sudcovia sú menovaní na dobu neurčitú - doživotnú).

Účastníci konania a postavenie odporcu

Účastníci konania sú subjekty (FO, PO, štát), o právach a povinnostiach ktorých sa má konať - navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný), prípadne ich zástupca (zákonný (zákonný zástupca, opatrovník); zástupca na základe jednoduchého (na konkrétny úkon) alebo procesného (na celé konanie) splnomocnenia (advokát, komerčný právnik)). Plnomocenstvo sa udeľuje písomne alebo ústne do zápisnice. Za právnickú osobu koná štatutárny orgán (prokurista). Za štát koná zamestnanec dotknutého štátneho orgánu alebo iný poverený zamestnanec.

Prečítajte si tiež: Výsluhový dôchodok na Slovensku: Prehľad judikatúry

Odporca, známy aj ako žalovaný, je strana, proti ktorej žalobca podal žalobu. Jeho hlavnou úlohou je brániť sa proti uplatňovaným nárokom a preukázať, že žaloba je neopodstatnená. Odporca má právo vyjadriť sa k žalobe, predkladať dôkazy a navrhovať svedkov.

Priebeh občianskeho súdneho konania a dôkazné prostriedky

Konanie sa spravidla začína na návrh žalobcu (prípadne z podnetu súdu alebo iného podnetu; konanie o vyhlásenie za mŕtveho). Návrh možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky alebo telefaxom (potom treba do 3 dní zapísať do zápisnice); na príslušný a kompetentný súd. Návrh musí obsahovať mená účastníkov, bydlisko (sídlo); opísaný skutkový stav veci; dôkazné prostriedky a znalecké posudky; doporučenie svedkov a petit („Žiadam, aby súd vo veci rozhodol takto..“); zaplatenie trov a právneho zastupovania; dátum; podpis; cc. Návrh týkajúci sa dvojstranných právnych vzťahov - žaloba.

Po preštudovaní návrhu sudca určí termín konania (pojednávania) a predvolá svedkov; prípadne vykoná predbežné opatrenia. V zmierovacom konaní musí sudca pred začatím pojednávania vyzvať účastníkov, aby sa zmierili (ak nepristúpia, začína sa súdne pojednávanie; ak sa zmieria, ide o normálne právoplatné rozhodnutie súdu). Takto sa v ranom štádiu sporu môže konanie ukončiť - súdne vykonateľný zmier.

Konanie je spravidla verejné, no je možné vylúčiť verejnosť z konania (ak o tom rozhodne predseda senátu, keď sa jedná o konanie vo veciach tajných). Pojednávania riadi predseda senátu, a to tak, aby dôstojne a nerušene viedli k spravodlivému rozhodnutiu. Na pojednávaní sa zväčša vykonáva dokazovanie (najdôležitejšia časť konania). Zisťuje sa skutočný a úplný stav veci. Dôkazmi môžu byť:

• Výsluch účastníkov (platí zásada ústnosti - žaloba musí byť písomná, no obhajuje sa aj ústne)
• Výsluch svedkov - svedkom je nezastupiteľná FO; musí pravdivo vypovedať, čo videl a počul; k výpovedi sa musí dostaviť na základe predvolania (inak môže byť predvedený, sankcionizovaný a potrestaný); má právo na svedočné (to sa zapisuje aj do zápisnice). Účastníci môžu kedykoľvek požiadať o výsluch svedka.
• Znalecký posudok - znalec vyhotovuje na základe svojich vedomostí znalecký posudok za odmenu.
• Správy a vyjadrenia orgánov a PO; vecné dôkazy; listiny; ohliadka

Pri vyhodnocovaní dôkazov sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov (súd ich hodnotí podľa vlastnej úvahy).

Prečítajte si tiež: Zníženie súdnych poplatkov pre dôchodcov

Súdne rozhodnutie a jeho dôsledky pre odporcu

Zavŕšením súdneho konania je vydanie rozhodnutia (predseda senátu ho vyhlasuje v mene republiky). Každé rozhodnutie musí obsahovať výrok - rozhodnutie vo veci samej, odôvodnenie výroku - aké dôkazy súd použil, na základe akých ustanovení a predpisov postupoval; poučenie o odvolaní a možnosti výkonu rozhodnutia (v civilnom konaní do 15 a v trestnom do 8 dní je možné sa odvolať k súdu, ktorý vydal rozhodnutie; platí zásada dvojinštančnosti - odvolacie konanie bude prebiehať na druhom stupni u najbližšieho nadriadeného súdu).

Súdne rozhodnutie má spravidla formu verejného rozsudku - rozhoduje súd o merite veci (vo veci samej). Rozsudok v predpísanej písomnej forme (dátum, identifikácia súdu a jeho členov) sa musí doručiť do vlastných rúk účastníkov (zástupcov). Niekedy súd rozhoduje uznesením (nie je tajná porada, nevyhlasuje sa v mene republiky; právoplatné v okamihu doručenia; vyhlásenia pred účastníkmi) - vo všetkých procedurálnych otázkach (otázky týkajúce sa vedenia konania, prerušenia, odročenia alebo zastavenia konania; predvolania znalca, vykonania expertízy a pod); alebo platobným rozkazom (žiadosť o jeho vydanie môže podať navrhovateľ; odporcovi sa uloží, aby do 15 dní od doručenia rozkazu zaplatil navrhovateľovi).

Rozhodnutie (výrok (petit) rozhodnutia) je záväzné pre účastníkov a všetky orgány, keď nadobudne právoplatnosť - v okamihu uplynutia lehoty na podanie opravného prostriedku (ak už rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním - odvolacie konanie). Podstatným dôsledkom právoplatnosti rozhodnutia je jeho vykonateľnosť (obyčajne v momente nadobudnutia právoplatnosti) - ak je uložená povinnosť plniť to, čo nebolo splnené dobrovoľne, môže to súd vynútiť. Rozhodnutie zaväzuje odporcu, aby v prospech navrhovateľa niečo konal, resp. niečoho sa zdržal. Hovoríme o tzv. titule pre výkon rozhodnutia. Vymáhanie plnenia súdnych rozhodnutí (exekúcia) sa vykonáva podľa Exekučného poriadku.

Opravné prostriedky a možnosti odporcu

Súdne rozhodnutia je možné preskúmať v opravnom konaní, ktoré sa začína na základe podaných opravných prostriedkov. Riadne opravné prostriedky sa podávajú v zákonom stanovenej lehote, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Majú odkladný účinok. Súd vždy vyzve strany či chcú podať opravné prostriedky (ak nie rozsudok platí od 1. dňa doručenia rozsudku).

Odvolanie proti výroku rozhodnutia musí byť podané do 15 dní od doručenia rozhodnutia na adresu súdu, kde bola vec rozhodovaná. Odvolať sa môžu účastníci (zástupcovia), príp. vedľajší účastníci a prokurátor. Odvolacie konanie prebieha na súde o stupeň vyššom, kde bude vynesené konečné rozhodnutie (princíp dvojinštančnosti, len jedno možné odvolanie). Odvolací súd môže pôvodné súdne rozhodnutia potvrdiť, a tak odvolanie zamietnuť alebo zrušiť, a tak vec vrátiť na opätovné prejednanie nižšiemu súdu.

Prečítajte si tiež: Podmienky rozdelenia majetku

Mimoriadne opravné prostriedky sa podávajú proti právoplatným rozhodnutiam najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Obnova konania sa pripúšťa vtedy, ak sa vyskytli nové skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu podstatne ovplyvniť nové rozhodnutie. Návrh na obnovu treba podať do 3 mesiacov od zistenia skutočností.

Dôvodom na obnovu konania môže byť, ak vo veci rozhodol neoprávnený súd, niektorý účastník nebol spôsobilý (právne a procesne) a napriek tomu sa bez zástupcu zúčastňoval pojednávaní, platí zásada res iudicata (ak sa o veci už raz právoplatne rozhodlo), v konaní rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený.

Zmeny v civilnom sporovom poriadku a ich dopad na postavenie odporcu

Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), ktorý bol základným procesným kódexom v občianskom súdnom konaní viac ako 50 rokov stratil 30.06.2016 účinnosť. Od prvého júla 2016 sa procesné pravidlá rozčlenili do troch osobitných procesných kódexov. Ide konkrétne o zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a zákon č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok.

V novom procesnom kódexe CSP sa mení spôsob označovania procesných strán. Občiansky súdny poriadok poznal označenie „Účastník konania“, resp. „navrhovateľ“ a „odporca“. CSP používa namiesto pojmu účastníci, pojem „Strany“, ktoré následne člení na Žalobcu a Žalovaného. Na úvod je potrebné povedať, že zaniká označenie „súd prvého stupňa“, ktoré sa používalo v OSP a zavádza sa „súd prvej inštancie“.

Vecne príslušným súdom je Okresný súd ak zákon neustanoví inak, pričom všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má táto osoba trvalý pobyt a miestne príslušným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má sídlo. Ak nie je ustanovené inak, je miestne príslušným súdom súd, v ktorého obvode má žalovaný nahlásený trvalý pobyt, resp. kde má sídlo, inak povedané všeobecný súd žalovaného. V OSP bola miestna príslušnosť určená tak, že všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. Bydlisko však nie je trvalý pobyt. Bydlisko je pojmom širším, ako je pojem trvalý pobyt. Môže však nastať situácia, že trvalý pobyt nemá osoba nahlásený. V takom prípade sa postupuje tak, že príslušným súdom je ten súd, v ktorého obvode mala fyzická osoba trvalý pobyt naposledy, resp. právnická osoba naposledy svoje sídlo. Ak by nebolo možné určiť miestnu príslušnosť súdu ani týmto spôsobom, potom je miestne príslušným súdom ten súd, v ktorého obvode má právnická osoba alebo fyzická osoba majetok.

Zásadnou zmenou týkajúcou sa miestnej príslušnosti je aj to, že CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. CSP už hovorí len o fyzickej osobe. Za použitia doslovného výkladu zákona je možné dospieť k záveru, že v prípade určovania miestnej príslušnosti fyzickej osoby podnikateľa, napr. živnostníka, sa táto nebude určovať podľa miestna podnikania, ako tomu bolo doteraz v OSP, ale podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby podnikateľa. Snahou autorov zákona bolo viesť ľudí k tomu, aby si dôsledne nahlasovali svoj trvalý pobyt, avšak takáto právna úprava miestnej príslušnosti by mohla v praxi spôsobiť problémy. Dôvodom je, že napr. vo verejnej časti Živnostenského registra nie je uvedený trvalý pobyt živnostníka. Takáto právna úprava nasvedčuje tomu, že veritelia (žalobcovia) si budú musieť prostredníctvom registra obyvateľov zrejme zisťovať trvalý pobyt žalovaného. Do úvahy ešte prichádza vyžiadať si od živnostníka adresu trvalého pobytu už pri vzniku právneho vzťahu.

Tak, ako tomu bolo aj v Občianskom súdom poriadku, aj v CSP je určená aj alternatívna a výlučná miestna príslušnosť súdu. Mimosporové konania, ako sú rozvod, neplatnosť manželstva, veci týkajúce sa starostlivosti o maloletých CSP vylúčil úplne a sú upravené v Civilnom mimosporovom poriadku Ani na konania týkajúce sa burzy, či zmenky sa už nevzťahuje alternatívna príslušnosť tak, ako tomu bolo v OSP. Na tieto konania sa teraz uplatňujú ustanovenia o kauzálnej príslušnosti súdov.

CSP zavádza novinku v občianskom súdnom konaní. Ide o tzv. Predbežné prejednanie sporu. Ak súd nerozhodne inak, nariadi ešte pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o pojednávaní a mohlo by teda teoreticky dôjsť aj k dokazovaniu. Cieľom tohto inštitútu je zefektívniť a zrýchliť súdne konanie. Na predbežné prejednanie sporu sudca predvolá sporové strany, ich zástupcov, prípadne iné osoby, ktoré môžu prispieť k splneniu účelu predbežného prejednania.

Jedným zo základných princípov súdneho konania, je podľa čl.7 ods.2 CSP viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Aj v tomto prípade je úlohou súdu dosiahnuť zmier strán, nakoľko ide o rýchlejší a lacnejší spôsob. Na samotnom predbežnom prejednaní súd zisťuje, či sú splnené procesné podmienky konania, vyjasňuje si predmet sporu, pričom uvedie, ktoré dôkazy sú podľa neho nesporné, ktoré dôkazy vykoná a naopak, ktoré dôkazy sú neprípustné. Ak však strany nie sú ochotné vyriešiť spor zmierom, či mediáciou ani po ingerencii súdu, potom bude nasledovať klasické pojednávanie. Predtým však uloží stranám, aby splnili procesné povinnosti, ktoré sú potrebné na riadny priebeh pojednávania. Súd zároveň uvedie svoj predbežný právny názor, teda ako sa mu vec z doterajšieho zisťovania javí a ako ju zrejme rozhodne. Takýto postup má podľa autorov zákona zabrániť prekvapivým rozhodnutiam v sporoch.

S predbežným prejednaním sporu a rovnako aj s pojednávaním vecne súvisí aj ďalšie nóvum v civilnom konaní. Podľa § 172 ods.1 CSP Ak sa žalobca bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, hoci bol riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup podľa § 167, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie; primerane sa použije ustanovenie § 278. O tomto následku musí byť žalobca poučený v predvolaní na predbežné prejednanie. Rozsudok pre zmeškanie je samostatne upravený v § 278 a nasl. CSP a primerane sa použije nie len pri predbežnom prejednaní sporu, ale aj pri nedostavení sa na klasické pojednávanie. Ide v podstate o sankciu za to, že žalobca, ktorý inicioval konanie, je nečinný resp. nespolupracuje. V doterajšom Občianskom súdnom poriadku bolo možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie len v neprospech žalovaného (odporcu).

Civilný sporový poriadok zavádza aj nové, špeciálne spory s ochranou slabšej strany, ktoré sa podľa autorov zákona zavádzajú preto, aby bol dosiahnutý účel súdneho konania, a síce rýchla a spravodlivá ochrana práv. Ide o osobitné konania, ktoré sa zavádzajú z dôvodu nerovného hmotnoprávneho a procesnoprávneho postavenia spotrebiteľov, zamestnancov a osôb, ktoré tvrdia, že boli diskriminované. Tieto spory sú upravené v § 290 až § 323 CSP. Jedná sa konkrétne o tri druhy sporov - spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovnoprávne spory. V tomto type konaní bude súd nepriamo „chrániť“ slabšiu stranu, ktorou je podľa zákona spotrebiteľ, zamestnanec a osoba, ktorá tvrdí, že bola diskriminovaná. Súd bude mať predovšetkým poučovaniu povinnosť, teda bude musieť slabšej strane ozrejmiť spôsoby ochrany svojich práv a možnosti, ktoré má. Súd bude musieť prevziať aj dôkaznú iniciatívu. To znamená, že bude môcť zaobstarať potrebné dôkazy, ktoré by inak mala predložiť strana, aj sám.

Podľa § 153 CSP Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. V tomto prípade ide o tzv. sudcovskú koncentráciu, kde cieľom je zrýchliť súdne konanie. Hlavným argumentom je, že len ak má sudca k dispozícii všetky relevantné dôkazy je schopný včas, riadne a spravodlivo rozhodnúť. Sankciou za nedodržanie povinnosti ustanovenej § 153 je to, že súd na prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli podané včas, nebude prihliadať. Výnimkou je situácia, že sa strana predloží jeden z vyššie uvedených prostriedkov neskôr, ako reakciu napr. na tvrdenie protistrany, pričom o tejto skutočnosti predtým nevedela a nemala objektívne možnosť túto skutočnosť, či tvrdenie predvídať.

Paragraf 154 CSP upravuje zákonnú koncentráciu konania. Jej podstatou je, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany bude možné predkladať len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.

Civilný sporový poriadok zavádza aj inštitút zjavne neodôvodnenej žaloby. Podľa § 138 CSP Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Ide o ďalší prostriedok, ktorým sa má zrýchliť súdne konanie. Sudca môže potom, čo predbežne posúdi žalobu a vyhodnotí, že ide o zjavne neodôvodnenú žalobu, žalobcu vyslúchnuť.

Civilný sporový poriadok rozoznáva opravné prostriedky vo forme odvolania, dovolania a obnovy konania, dovolania generálneho prokurátora. Zavádza však aj nový inštitút nazvaný sťažnosť. Sťažnosť je možné podať proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník buď z poverenia súdu alebo v zmysle zákonného poverenia. Sťažnosť môže podať strana, v ktorej neprospech bolo vydané uznesenie. Podať ju môže do 15 dní od doručenia sťažnosti, pričom okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať dôvod, pre ktorý sa rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za nesprávne a tiež čoho sa strana domáha. Domáhať sa môže v podstate buď zmeny alebo zrušenia rozhodnutia. O sťažnosti rozhoduje sudca príslušného súdu. Sudca posúdi, či je sťažnosť dôvodná. Ak nie je, tak ju zamietne. Ak ju posúdi ako dôvodnú, tak môže rozhodnúť dvoma spôsobmi. Môže uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmeniť, alebo ju zrušiť a vrátiť. Ak uznesenie sudca zruší a vráti, je vyšší súdny úradník viazaný právnym názorom sudcu. Sťažnosť má suspenzívny účinok, to znamená, že ak je sťažnosť podaná včas, tak sa plynutie lehoty, po uplynutí ktorej by inak uznesenie nadobudlo právoplatnosť, preruší.

Jednou z najväčších zmien je zánik predbežného opatrenia, ako takého. Namiesto predbežného opatrenia zavádza CSP dva inštitúty. Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 325 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí okrem všeobecných náležitostí žaloby, uviesť aj opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. V prípade ak návrh nemá zákonom predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný, neurčitý či nie je zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, súd takýto návrh odmietne. Ak sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, súd rozhodne o nariadení neodkladného opatrenia do 30 dní od doručenia, v prípade ak sa navrhovateľ domáha, aby osoba nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu, ku ktorej je dôvodne táto osoba podozrivá z násilia, rozhodne o nariadení neodkladného opatrenia do 24 h. Ak súd neodkladné opatrenie nariadi, doručí uznesenie o jeho nariadení spolu s návrhom na nariadenie protistrane. Zmena však nastáva v prípade, ak súd prvej inštancie nenariadi neodkladné opatrenie a navrhovateľ podá odvolanie, ktorému odvolací súd vyhovie a neodkladné opatrenie nariadi. V doterajšej právnej úprave, ak odvolací súd nariadil predbežné opatrenie, nemohla sa protistrana nijako brániť, nakoľko takéto rozhodnutie bolo právoplatné.

§ 329 ods.1 CSP Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Zostáva zachované, že neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak zákon neustanoví inak. Zmenou oproti OSP však je, že súd bude môcť výnimočne nariadením neodkladného opatrenia rozhodnúť vo veci samej. Ani žaloba vo veci samej sa nebude musieť podávať vždy. V prípade, ak možno nariadením neodkladného opatrenia zabezpečiť trvalú úpravu vzťahov medzi stranami, potom nie je nutné žalobu vo veci samej podávať. Inak súd určí lehotu na podanie žaloby vo veci samej a ak táto podaná nebude, súd neodkladné opatrenie zruší. V OSP nebolo možné rozhodnúť predbežným opatrením vo veci samej a bolo nutné podať návrh vo veci samej na súd v stanovenej lehote.

Novinkou je tzv. Zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 343 ods. 1 OSP Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Zásadnou zmenou oproti OSP týkajúcou sa doručovania je snaha, aby si fyzické osoby a právnické osoby dôsledne plnili svoju povinnosť v zmysle zákona. Podľa § 106 ods. Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. To znamená, že aj v tomto prípade si bude môcť osoba zvoliť inú adresu, avšak ak sa nepodarí zásielky adresátovi riadne doručovať, bude súd postupovať podľa ods.1 písm. a) a písm. Sankciou za nesplnenie si svojej povinnosti nahlásiť pobyt riadne a včas je ustanovenie § 114 CSP, podľa ktorého Ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods.

Dôležitým ustanovením je aj § 116. Tento odráža ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej, majú osoby právo na súdnu a inú právnu ochranu, a preto je potrebné, aby aspoň jeden úkon bol doručený do osobe do vlastných rúk. Toto ustanovenie zavádza povinnosť doručiť na adresu uvedenú vo verejnom registri, ak takáto adresa absentuje, potom je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu. To bude uskutočňovať napr. dopytom na Sociálnu poisťovňu, ústav na výkon trestu odňatia slobody, či Daňový úrad. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Aj CSP sa riadi zásadou úspechu, resp. pomerom úspechu strany v konaní.

Vecná legitimácia odporcu

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

Definícia vecnej legitimácie: Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).

tags: #sudne #rozhodnutie #odporca #definícia