
Vymáhanie škody súdnou cestou môže byť zložitý proces. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o súdnom vymáhaní škody, súdnych poplatkoch, premlčacích dobách a súvisiacich právnych aspektoch. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na danú problematiku a pomôcť mu zorientovať sa v právnych predpisoch.
Ak vám bola spôsobená ujma na zdraví a súd v trestnom rozkaze uznal obžalovaného za vinného, ale nárok na náhradu škody odkázal na občiansko-právne konanie, máte právo vymáhať peniaze za túto ujmu.
V takomto prípade je potrebné podať žalobu na príslušnom súde. Dôležité je vedieť, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví (strata na zárobku počas a po pracovnej neschopnosti, bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, náklady na liečenie) sú samostatné nároky s vlastnými premlčacími dobami. Začiatok plynutia premlčacej doby je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o osobe zodpovednej za ňu. Ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá je dva roky. Objektívna premlčacia lehota sa v tomto prípade neuplatňuje.
Ak ste si nárok na náhradu škody riadne uplatnili v trestnom konaní, počas tohto konania premlčacia doba neplynula. Nárok na náhradu škody si môžete od odsúdeného vymáhať najskôr formou mimosúdnej výzvy a ak bude táto neúspešná, formou podania žaloby na príslušnom súde.
V občiansko-právnom konaní o náhradu škody spôsobenej trestným činom ste ako žalobca oslobodený od súdnych poplatkov.
Prečítajte si tiež: Výsluhový dôchodok na Slovensku: Prehľad judikatúry
Ak máte pohľadávku voči dlžníkovi a mimosúdne vymáhanie bolo neúspešné, prvým krokom pri súdnom vymáhaní je získanie súdneho rozhodnutia, ktoré dlžníka právoplatne zaviaže k úhrade pohľadávky. Toto rozhodnutie môže slúžiť ako podklad pre prípadnú exekúciu.
Je potrebné zahájiť súdne konanie podaním žaloby. Ak je predmetom nároku peňažité plnenie (nezaplatená faktúra, nevrátená pôžička, neuhradená škoda na majetku), odporúča sa žalobu formulovať ako návrh na vydanie platobného rozkazu. Návrh musí obsahovať:
Konkrétne uvedenie skutočností a dôkazov sa odporúča konzultovať s právnikom, pretože v prípade závažných nedostatkov súd návrh na vydanie platobného rozkazu odmietne.
Ak sa domáhate zaplatenia pohľadávky zo splatnej faktúry vo výške 10 000 Eur, ktorej splatnosť nastala 31. 5. 2014 a v rámci zmluvného vzťahu bol dohodnutý úrok z omeškania 10 % ročne, záver návrhu na vydanie platobného rozkazu by mal znieť nasledovne:
"S ohľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby súd vydal tento platobný rozkaz:
Prečítajte si tiež: Zníženie súdnych poplatkov pre dôchodcov
I. Žalovaný je povinný do pätnástich dní od doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10 000 Eur; úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 10 000 Eur od 1. 6. 2014 do zaplatenia;
II. Žalovaný je povinný do pätnástich dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania, a to všetko na účet žalobcu, číslo, variabilný symbol."
Návrh na vydanie platobného rozkazu je spoplatnený súdnym poplatkom, ktorý je možné uhradiť kolkovými známkami vylepenými priamo na návrhu, alebo vyčkať na výzvu súdu, ktorý poplatok presne vyrubí a na tomto podklade ho uhradiť - kolkami alebo prevodom na účet súdu. Kolkovými známkami je však možné platiť poplatok len do výšky 300 Eur. Poplatok činí 6 % zo žalovanej istiny a pri jeho výške sa neprihliada k príslušenstvu žalovanej pohľadávky (obchodným úrokom, úrokom z omeškania). Minimálny poplatok je stanovený na 16,50 Eur a maximálny poplatok v obchodných veciach (t.j. v konaniach medzi podnikateľmi) je 33 193,50 Eur. Zaplatený súdny poplatok je súčasťou trov konania, ktoré žalovaný musí na základe platobného rozkazu taktiež žalobcovi nahradiť.
Ak z uvedených skutočností nárok vyplýva, súd platobný rozkaz vydá bez toho, aby vyzýval žalovaného k vyjadreniu. Platobným rozkazom súd zaviaže žalovaného, aby uloženú povinnosť splnil do uplynutia 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Ak ku splneniu v tejto lehote nedôjde, môže žalobca podať návrh na výkon tohto rozhodnutia (exekúciu).
Súdu nie je stanovená lehota pre vydanie platobného rozkazu, existuje však možnosť, ako dobu jeho vydania skrátiť. Ak súdu „pomôžete“ a k návrhu pripojíte vyplnený formulár samotného platobného rozkazu zo vzoru na stránkach Ministerstva spravodlivosti, zákon núti súd vydať platobný rozkaz do 10 dní od doručenia návrhu. Platobný rozkaz sa doručuje do vlastných rúk žalovaného, podnikateľovi typicky na adresu jeho sídla. Ak však platobný rozkaz nie je možné žalovanému na území SR skutočne doručiť (napr. ak podnikateľ už ukončil podnikanie a odsťahoval sa do zahraničia), musí súd platobný rozkaz zrušiť. Rovnaké účinky nastanú v prípade, že žalovaný v uvedenej lehote 15 dní podá proti platobnému rozkazu odpor. V takom prípade súd väčšinou nariadi ústne pojednávanie, v rámci ktorého bude prebiehať dokazovanie tvrdeného nároku a žalovaný dostane priestor k vlastnému vyjadreniu k žalobe. Minimálne od tohto okamihu sa odporúča nechať sa zastúpiť advokátom, ktorý vždy zváži vhodný postup.
Prečítajte si tiež: Podmienky rozdelenia majetku
Ak máte dlžníkov v cudzine (v rámci štátov EÚ), môžete podať návrh na vydanie tzv. európskeho platobného rozkazu. Návrh sa podáva na stanovenom tlačive a jeho náležitosti sú veľmi podobné „domácemu“ platobnému rozkazu. Súdne poplatky sú identické ako pri platobnom rozkaze. Európsky platobný rozkaz súd vydá spravidla do 30 dní od podania návrhu a je ho možné doručovať v rámci celej EÚ. Ak dlžník nepodá do 30 dní od doručenia európskeho platobného rozkazu odpor, stáva sa takýto rozkaz právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, na základe ktorého je možné viesť exekúciu v ktoromkoľvek štáte EÚ.
Súdny poplatok je plnením, ktoré platí účastník konania pred začatím súdneho konania alebo po jeho skončení. Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.
Zo zákona sú oslobodené niektoré súdne konania. To znamená, že v nich súd nevyrubuje žiadne poplatky a účastník takéhoto konania nemusí žiadať o oslobodenie osobitnou žiadosťou. Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.
Ak sa na vás nevzťahuje žiadne zo zákonných oslobodení od poplatku, môžete požiadať súd, aby vám priznal individuálne osobné oslobodenie.
Poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
Súdny poplatok je potrebné zaplatiť vtedy, keď vznikne poplatková povinnosť. Poplatková povinnosť vzniká:
Od poplatku sú oslobodení:
Žiadosť alebo tiež návrh na oslobodenie od súdneho poplatku môže podať každý subjekt s postavením strany v súdnom konaní, ktorému zároveň vznikla poplatková povinnosť. Návrh na oslobodenie od súdneho poplatku teda môže podať fyzická ale aj právnická osoba. Takýto návrh je potrebné riadne odôvodniť.
Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší.
Ak sa veriteľovi nedarí vymôcť pohľadávku súdnou cestou, existujú aj alternatívne možnosti. Jednou z nich je dohoda s dlžníkom, ktorá môže viesť k splátkovému kalendáru alebo inému kompromisnému riešeniu. Ďalšou možnosťou je podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi.
Konkurz môže byť účinný nástroj na vymáhanie pohľadávok, najmä ak dlžník vykazuje známky platobnej neschopnosti. Hoci podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je spojené so súdnym poplatkom, môže viesť k uspokojeniu pohľadávok veriteľov z majetku dlžníka.
V niektorých prípadoch je možné uplatniť nárok na náhradu škody priamo voči štatutárnemu orgánu spoločnosti, ak tento konal v rozpore so zákonom a spôsobil tak spoločnosti škodu, ktorá sa následne premietla do neschopnosti spoločnosti splácať svoje záväzky.
Štatutár spoločnosti zodpovedá za riadne hospodárenie s majetkom spoločnosti a za dodržiavanie zákonných povinností. Ak štatutár poruší tieto povinnosti a spôsobí tak spoločnosti škodu, môže byť povinný túto škodu nahradiť.