Sociálny fond: Definícia, tvorba a využitie pre zamestnancov

V dnešnom svete, kde sa kladie čoraz väčší dôraz na spokojnosť a motiváciu zamestnancov, zohrávajú sociálne programy a benefity kľúčovú úlohu. Sú prejavom snahy zamestnávateľov vytvárať priateľské a tvorivé prostredie, ktoré zjednocuje kolektív a vedie k vyšším výkonom. Jedným z významných nástrojov sociálnej politiky zamestnávateľa je sociálny fond. Tento článok sa zameriava na definíciu sociálneho fondu, jeho tvorbu, čerpanie a význam pre zamestnancov aj zamestnávateľov.

Čo je sociálny fond?

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Táto povinnosť im vyplýva zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

Pojem „obdobný pracovný vzťah“ objasňuje odkaz na poznámku pod čiarou na príslušné zákony, z ktorého je zrejmé, že sociálny fond sú povinní tvoriť zamestnávatelia napr. príslušníkov v služobnom pomere. Pokiaľ postavenie fyzickej osoby vo vzťahu k zamestnávateľovi nezodpovedá tomuto vymedzeniu, za tieto osoby zamestnávateľ netvorí sociálny fond ani im nemôže poskytovať príspevky zo sociálneho fondu. Vzťah fyzickej osoby k zamestnávateľovi, ktorá preňho vykonáva práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, taktiež nemá charakter pracovného pomeru ani obdobného pracovného vzťahu.

Ciele sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí za účelom zlepšovania pracovných a životných podmienok zamestnancov. Je výrazom ocenenia práce zamestnancov a ich prispievania k plneniu úloh zamestnávateľa. Medzi hlavné ciele patrí:

• Zlepšovanie pracovných a životných podmienok zamestnancov.
• Posilnenie stabilizácie a lojality zamestnancov.
• Zvýšenie atraktivity zamestnávateľa.
• Motivácia a spokojnosť zamestnancov.
• Utužovanie kolektívu.
• Podpora riešenia osobných problémov zamestnancov.

Právny rámec sociálneho fondu

Tvorba a fungovanie sociálneho fondu sa riadi viacerými zákonmi, najmä:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.
• Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce).
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Okrem týchto zákonov je dôležité spomenúť aj interné firemné predpisy, ktoré konkretizujú podmienky a pravidlá sociálneho programu v danej spoločnosti.

Tvorba sociálneho fondu

Tvorba sociálneho fondu je založená na odvodovom spôsobe, kedy sa vychádza z úhrnu miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Tvorbu sociálneho fondu delíme na povinnú a nepovinnú.

Povinný prídel

Minimálny povinný prídel do sociálneho fondu predstavuje 0,6 % zo základu, ktorým je súhrn miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac a za príslušný kalendárny rok a je spodnou hranicou pre každého zamestnávateľa. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu je maximálne 1 %.

Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. Povinný prídel do výšky 1 % môže tvoriť len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.

Ďalší prídel

Ďalší prídel sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá. Tieto dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu sa navzájom vylučujú a nie je ich možné kombinovať: buď sa ďalší prídel dohodne v kolektívnej zmluve, alebo ho zamestnávateľ musí tvoriť a použiť ho na úhradu, resp. čiastočnú úhradu výdavkov oprávnených zamestnancov na dopravu.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.

Celková suma vyplatených príspevkov na dopravu všetkým zamestnancom, ktorým na ne vznikne nárok, je limitovaná maximálne možnou tvorbou ďalšieho prídelu do sociálneho fondu na tento účel vo výške 0,5 % zo základu.

Ďalšie zdroje fondu

Sociálny fond sa môže dopĺňať aj o ďalšie zdroje, ktorými môžu byť dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Čerpanie sociálneho fondu

Použitie sociálneho fondu je upravené v § 7 zákona č.152/1994 Z.z. o sociálnom fonde. Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Možnosti využitia sociálneho fondu

Sociálny fond je možné použiť na rôzne účely, ktoré prispievajú k zlepšeniu sociálnych, pracovných a životných podmienok zamestnancov. Medzi najčastejšie patria:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Príspevky na stravovanie: Zamestnávateľ môže prispievať na stravné lístky alebo gastrolístky. Z daňového hľadiska je od dane oslobodená len hodnota stravy poskytnutá zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (gastrolístky), a to bez ohľadu na zdroj krytia (náklady, zisk, sociálny fond). Platí to však len vtedy, ak sú príspevky na stravovanie poskytnuté v nepeňažnej forme. Peňažný príspevok na stravovanie, aj keď je poskytnutý zo sociálneho fondu, je u zamestnanca zdaniteľným príjmom, ktorý je potrebné zdaniť spolu s jeho ostatnými zdaniteľnými príjmami v príslušnom mesiaci výplaty.
• Príspevky na kultúrne a športové podujatia: Ide napr. o vstupenky na kultúrne programy (napr. koncert, kino) a športové podujatia (napr. na hokej); tieto príspevky sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.
• Príspevky na rekreáciu a služby: Poskytovanie príspevkov na rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. masáže, wellness). Pri poskytnutých príspevkoch zo sociálneho fondu na rekreácie ide o príjem od dane oslobodený len v prípade, ak má zamestnanec (s manželkou a deťmi, ktoré sú na účely prídavkov na deti považované za nezaopatrené) možnosť používať rekreačné zariadenie poskytnuté zamestnávateľom. Tento príspevok môže mať peňažnú i nepeňažnú formu.
• Sociálne výpomoci a pôžičky: Poskytovanie sociálnych výpomocí zamestnancom, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii (živelné pohromy, choroba, úmrtie v rodine a pod.). Poskytujú sa aj formou pôžičiek. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi zo sociálneho fondu bezúročnú návratnú sociálnu výpomoc (pôžičku), zdaniteľným nepeňažným príjmom zamestnanca je zvýhodnenie z dôvodu, že nemusí z nej zaplatiť úrok (má ju poskytnutú „zadarmo“).
• Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS): O poskytovanie príspevku na DDS musí zamestnanec zamestnávateľa písomne požiadať a k žiadosti priložiť fotokópiu platnej zmluvy s niektorou z doplnkových dôchodkových poisťovní. Žiadosť spolu s prílohou zamestnanec podáva na mzdovom oddelení.
• Príspevok na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť: Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
• Úhrada nákladov odborovej organizácie: Od roku 2008 je možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve príspevok zo sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom. Celková suma prostriedkov použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 (povinný základný a ďalší prídel).

Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu

Príjmy zo sociálneho fondu sú príjmami zo závislej činnosti. Vzťahujú sa preto na ne rovnaké princípy zdaňovania. Napr. nie je možné zdaniť príjem zo sociálneho fondu zrážkovou daňou (ak je do výšky 165,97 €) a osobitne mzdu zamestnanca preddavkom na daň. Príjmy zo sociálneho fondu od dane oslobodené sú len tie, ktoré sú všeobecne takto posudzované (podľa § 5 ods. 7 ZDP).

Význam sociálneho fondu pre zamestnávateľov

Pre zamestnávateľov je dôležité, že povinná tvorba sociálneho fondu je daňovo uznateľným nákladom/výdavkom u podnikateľských subjektov. Pri tvorbe a použití sa postupuje podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde … v znení neskorších predpisov.

tags: #nevycerpany #socialny #fond #definicia