Súkromný znalecký posudok v súdnom konaní: Podmienky a Nová Úprava

Nový Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), priniesol od 1. júla 2016 viaceré zmeny v oblasti dokazovania do civilného sporového konania. Tieto zmeny sa dotkli aj znaleckého dokazovania, kde najpodstatnejšou novinkou je možnosť vyhotoviť a použiť v konaní znalecký posudok zabezpečený stranou sporu (žalobcom alebo žalovaným), tzv. „súkromný znalecký posudok“ (§ 209 CSP). Tento článok sa zameriava na podmienky použitia súkromného znaleckého posudku a na zmeny, ktoré táto nová právna úprava prináša.

Zmeny v Znaleckom Dokazovaní

CSP priniesol zmenu v nazeraní na samotný civilný proces, ktorý ako primárnu vyžaduje aktivitu sporových strán. Zmena doterajšej koncepcie súčasne vychádza aj zo skutočnosti, že v minulosti, predovšetkým bezprostredne po prijatí OSP, sa favorizoval znalecký posudok, ktorý bol podávaný ústne do zápisnice.

Súkromný Znalecký Posudok

Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd (§ 209 ods. 1 CSP). Takto stranou zadovážený znalecký posudok sa má považovať za rovnocenný znaleckému posudku zabezpečenému súdom. Ak má takýto posudok všetky náležitosti, ktoré sú predpísané a doložku, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, tak vtedy pri vykonávaní tohto dôkazu sa postupuje tak, ako keby išlo o znalecký posudok nariadený súdom.

Odborné Vyjadrenie

Nová právna úprava zaviedla aj inštitút tzv. „odborného vyjadrenia“, ktorý môže v jednoduchších prípadoch nahrádzať znalecké dokazovanie. Nejde však o úplne nový inštitút, skôr je modifikáciou predchádzajúceho inštitútu vyjadrenia orgánu podľa § 127 ods. 4 pôvodného zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Podľa § 206 CSP, „Ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.“

Podmienky Použitia Znaleckého Posudku a Odborného Vyjadrenia

Podľa § 207 ods. 1 CSP, „Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. e) návrh strany na takéto dokazovanie (odborným vyjadrením).“

Prečítajte si tiež: Objednávka znaleckého posudku

Kumulatívne podmienky

Nie je celkom zrejmé, aké „kumulatívne podmienky“ má tvorca zákona na mysli, keďže v § 206 CSP sa hovorí len o tom, že odborné vyjadrenie sa použije v prípadoch, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. Pravdepodobne teda dôvodová správa mieni podmienky použitia znaleckého posudku, ktoré sú definované v § 207 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206 CSP, súd na návrh ustanoví znalca.

Odborne Spôsobilá Osoba

Nová právna úprava upresnila pojem od koho možno žiadať odborné vyjadrenie, keď slovo „príslušného orgánu“ nahradila pojmom „odborne spôsobilá osoba“. Podľa pôvodnej úpravy totiž bolo otázne, či orgánom sa myslí aj nezávislý odborník, čo podľa novej úpravy už pochybnosti nevyvoláva. Pochybnosti však vyvoláva skutočnosť, že CSP nezadefinovalo, čo je „odborným vyjadrením“, kto je „odborne spôsobilá osoba“ a napokon, z hľadiska konkurencie odborného vyjadrenia a znaleckého posudku nikde nie je definovaný rozdiel medzi „skutočnosťami na ktoré treba vedecké poznatky“, čo je podmienkou ustanovenia znalca a „odborným vyjadrením“, kde postačuje aj vyjadrenie odborne spôsobilej osoby.

Porovnanie s Predchádzajúcou Právnou Úpravou

Možnosť použitia odborného vyjadrenia nie je v súdnom konaní novinkou, pretože toto umožňovala už doterajšia právna úprava v § 127 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). To značí, že aj doteraz bola táto možnosť súdu daná, ale v praxi nebola vôbec využívaná, pretože súd v prípade sporných odborných otázok vždy ustanovil znalca. Je pravdou, že rozdiel oproti súčasnej právnej úprave je v tom, že pôvodné OSP uprednostňovalo znalecké dokazovanie, čo vyplývalo aj zo zaradenia znaleckého posudku do ods. 1 ustanovenia § 127 OSP, pričom odborné vyjadrenie bolo upravené až v § 127 ods. 4 OSP. Napriek tomu v ustanovení § 127 ods. 4 OSP pôvodná právna úprava umožňovala použitie „potvrdenia či odborného vyjadrenia“ namiesto znaleckého posudku. V smere novosti úpravy teda nejde až o takú prevratnú novinku.

§ 127 ods. 4 OSP

Podľa § 127 ods. 4 OSP, „Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.“

Rozdiely v Úprave

Ďalej je potrebné podotknúť, že odborné vyjadrenie zabezpečené sporovou stranou nebude odborným vyjadrením podľa § 206 CSP, pretože takéto vyjadrenie môže vyžiadať len súd. V tomto smere sa táto úprava odborného vyjadrenia zhoduje s pôvodnou úpravou pri znaleckom posudku podľa OSP (znaleckým posudkom bol len posudok vykonaný súdom). Naproti tomu si strana môže sama zabezpečiť súkromný znalecký posudok podľa § 209 CSP. Keďže znalecký posudok je vždy vyšším stupňom odborného skúmania (zároveň však netvrdím, že ide o dôkaz vyššej zákonnej sily) ako odborné vyjadrenie, javí sa nelogické, ak si účastník môže zadovážiť súkromný znalecký posudok, ktorý sa vykonáva a hodnotí ako znalecký posudok zadovážený súdom, ale odborné vyjadrenie zadovážené účastníkom nebude odborným vyjadrením odborne spôsobilou osobou podľa § 206, ale len listinným dôkazom podľa § 204 CSP, prípadne verejnou listinou podľa § 205 CSP. Nebude teda možné mať zato, že takouto listinou predloženou stranou sporu boli zodpovedané odborné otázky pre zodpovedanie ktorých sa požaduje zachovať postup podľa § 206 CSP, prípadne podľa § 207 CSP.

Prečítajte si tiež: Súkromné domovy dôchodcov Senica

Problémy a Úskalia Súčasnej Právnej Úpravy

Aj na odborné vyjadrenie budú pravdepodobne potrebné určité vedecké poznatky a za tých okolností môže byť veľmi spornou otázka, kde je hranica medzi možnosťou využitia odborného vyjadrenia a prípadnej potreby použitia znaleckého posudku. Rovnako je tomu aj vo vzťahu k podmienke „zložitosti veci“. Tam, kde sa skúmajú odborné poznatky sa už z tohto titulu predpokladá, že nejde o vec jednoduchú. Zároveň si neviem dosť dobre predstaviť, ako bude súd zisťovať, či na odborné vyjadrenie sú potrebné vedecké poznatky alebo ešte „vedecké poznatky“ potrebné nie sú. Pre nariadenie znaleckého posudku pritom bude súd musieť skúmať vždy každú z kumulatívne stanovených podmienok (t.j. napr. či ide o zložitú vec, či sú potrebné vedecké poznatky a pod.) Súd však nikdy nemohol posudzovať odborné otázky sám (aj keby bol sudca odborníkom v danej oblasti, nemôže posudzovať odborné otázky sám, ale vždy cez znalca, alebo inú osobu) a nemôže tak robiť ani podľa súčasnej právnej úpravy. Je teda zrejmé, že už na zodpovedanie otázky, či je potrebné pre posúdenie určitej otázky znalecké dokazovanie, alebo postačuje odborné vyjadrenie, by sa súd mal obrátiť na odborníka (znalca), čo je však neúčelné, pretože súd najprv musí rozhodnúť o vykonaní znaleckého posudku alebo vyhotovení odborného vyjadrenia a až z vykonaného dôkazu získava odpovede odborníka (či znalca) na sporné otázky.

Návrh Strany Sporu

Problémom súčasnej právnej úpravy je aj to, že odborné vyjadrenie môže súd vyžiadať len na návrh, nie z vlastného popudu. Ak teda strana sporu navrhne vykonať dôkaz zabezpečením odborného vyjadrenia, a súd zistí, že pre účely konania (vzhľadom na to, že pôjde o zložitú otázku na ktorú sú potrebné vedecké poznatky) toto vyjadrenie nepostačuje, ale je potrebný znalecký posudok, nastane situácia, že súd nemôže nariadiť znalecké dokazovanie, pretože nebolo navrhnuté. To platí aj naopak, teda ak strana sporu navrhne na zodpovedanie odbornej otázky znalecké dokazovanie (nepredloží však sama súkromný znalecký posudok) a súd zistí, že postačuje aj odborné vyjadrenie, nemôže ho súd z vlastného podnetu zadovážiť, pretože vykonanie dokazovania odborným vyjadrením nebolo navrhnuté (bolo navrhnuté len znalecké dokazovanie). Vhodným by sa možno javilo umožniť súdu vykonať znalecké dokazovanie aj v prípade, ak účastník navrhol len vyžiadanie odborného vyjadrenia a naopak.

Hospodárnosť Konania

Podľa môjho názoru práve pre existujúcu možnosť spochybnenia odborného vyjadrenia súdy aj s ohľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania uprednostnia znalecký posudok, lebo týmto budú mať odbornú otázku vo vzťahu k prípadným námietkam strán v konečnom dôsledku skôr vyriešenú ako keby súd zadovažoval najprv odborné vyjadrenie (ak strana relevantne spochybní odborné vyjadrenie, súd bude na návrh tejto strany povinný zadovážiť znalecký posudok). Napokon, strana sporu je vždy schopná vyvrátiť závery odborného vyjadrenia napr. súkromným znaleckým posudkom, ktorý bez ohľadu na zákonom deklarovanú (článok 15 ods. 2 CSP) rovnosť týchto dôkazov, bude aj podľa súčasnej úpravy v skutočnosti po odbornej stránke a kvalitatívnej stránke „silnejším“ dôkazom ako vyjadrenie odborne spôsobilej osoby.

Znalecké Dokazovanie v Trestnom Konaní

Dokazovanie v trestnom konaní predstavuje veľmi špecifickú škálu procesov, ktoré sa realizujú tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom. Hranice tohto procesu sú, okrem iných ustanovení Trestného poriadku, vymedzené v §119 Trestného poriadku. Skutočnosti, na objasnenie ktorých sú potrebné odborné vedomosti, sa tak v civilnom ako aj v trestnom konaní preukazujú znalcami. Podľa právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovanej pod R I/1966, je v rozpore s § 141 Tr. por. ak sa vo veciach, v ktorých konkrétne okolnosti možno objasniť len na základe odborných znalostí nepriberie znalec. Postavenie znalca, jeho úlohu a oprávnenia v trestnom konaní upravuje Trestný poriadok ako aj zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch č. 382/2004 Z. z.

Kto Môže Byť Znalcom

Znalec je osoba, ktorú definuje ZZTP v § 2 ods. 1 písm. a), písm. Z uvedeného vyplýva, že len znalec zapísaný v zozname znalcov môže vykonávať svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Znalec, ktorý nie je zapísaný v tomto zozname môže vykonávať svoju činnosť len pre súd alebo iný orgán verejnej moci. To znamená, že obhajca ako zadávateľ znaleckého posudku môže osloviť len znalca zapísaného v zozname znalcov. Nemusí ísť však len o zoznam znalcov, ktorý je vedený na území SR. Obvinený, poškodený alebo aj OČTK si môže obstarať znalecký posudok aj v inom štáte. Znalec pôsobiaci v inom štáte nemusí byť občanom SR, ale musí ísť o osobu, ktorá je zapísaná v zozname znalcov vo svojej krajine, je kompetentná odpovedať na zadané otázky a bola poučená podľa § 144 ods. 1 slovenského Trestného poriadku.

Prečítajte si tiež: Súkromné domovy dôchodcov Prešov: Výber

Poistenie Zodpovednosti Znalca

Podmienkou výkonu činnosti znalca je uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti. Poistenie musí trvať počas celého výkonu činnosti ( § 9 ods. 1, ods. 2 ZZTP). Informácia o uzatvorení poistného sa uvádza v zozname znalcov pri každom jednotlivom zápise. Kontrolou zápisu je možné bezpečne zistiť, či v rozhodnom období je vybraný znalec oprávnený vykonávať svoju činnosť alebo nie. Pokiaľ by znalec vykonal činnosť bez poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti, ministerstvo vyčiarkne znalca zo svojho zoznamu znalcov ( § 8 ods. 1 písm. b/ ZZTP).

Odbornosť Znalca

Vzhľadom na to, že znalec v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) ZZTP je povinný odmietnuť vykonať úkon ak nie je zapísaný v odbore alebo v odvetví, v ktorom je potrebné úkon vykonať, je dôležité venovať pozornosť aj jeho kompetencií. To, či úkon patrí do odboru alebo odvetvia, v ktorom je znalec zapísaný do zoznamu, posudzuje ministerstvo spravodlivosti ( § 11 ods. 4 zákona o ZZTP). Vyhláška MS SR č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva ZZTP, vo svojej prílohe č. Znalec zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci ( § 11 ods. 3 ZZTP). Z uvedeného vyplýva, že hoci je znalec podľa § 12 ZZTP povinný odmietnuť vykonať úkon ak nie je zapísaný v odbore alebo v odvetví, v ktorom je potrebné úkon vykonať, následne v zmysle § 11 ods. Pre použiteľnosť znaleckého posudku, ktorý si však na vlastné náklady zaobstaral obvinený je nevyhnutné, aby bol týmto zadávateľom oslovený znalec oprávnený vykonať úkon v príslušnom odbore alebo odvetví. V prípade, že v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba, je možné v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci ustanoviť za znalca aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, zložil sľub.

Sľub Znalca

Pokiaľ ide o zloženie sľubu osoby nezapísanej do zoznamu, som toho názoru, že sľub by mal byť zložený pred vykonaním znaleckého úkonu. Tento môj názor vychádza z § 5 ods. 1 písmeno j/ ZZTP, ale aj z § 2 ods. 6 vyhl. č. 228 /2018 Z. z. podľa ktorej sa: “Sľub sa skladá verejne, slávnostným spôsobom na ministerstve. Žiadateľ sľub potvrdí svojím podpisom v knihe sľubov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.“ Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že sľub je povinnou náležitosťou zápisu osoby do zoznamu znalcov. Až po splnení všetkých vyžadovaných podmienok, vrátane zloženia sľubu, vznikne dotknutej osobe právo vykonávať v budúcnosti znaleckú činnosť.

Konzultant Znalca

Zákon o ZZTP pribratie konzultanta pripúšťa, ale v § 16 ods. “Znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru; opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Odôvodnenie musí obsahovať popis toho, prečo znalec nemôže zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie, prečo bola konkrétna osoba vybratá ako konzultant. Podľa § 143 ods. Pokiaľ by sa však pribrala do konania iná osoba ako znalec, musela by takáto osoba v zmysle § 143 ods. V § 16 ods. 6 ZZTP je požiadavka na odôvodnenie opodstatnenosti pribratia konzultanta vyjadrená kogentne slovom musí. Oprávnenie znalca pribrať pri výkone znaleckej činnosti na posúdenie čiastkových otázok konzultanta je viazané na súhlas zadávateľa. Pokiaľ však znalec konzultuje otázky ohľadom konkrétnej úlohy znaleckého skúmania s treťou osobou bez súhlasu zadávateľa, porušuje tým, podľa názoru najvyššieho súdu, povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 13 zákona o znalcoch( cit. z rozsudku NS SR sp. zn. 4 Sžk 22/2017, zo dňa 21.

Povinnosti Zadávateľa Znaleckého Posudku

Znalec, ktorý hodlá pribrať konzultanta je povinný požiadať zadávateľa o súhlas na jeho pribratie jednak z dôvodu posúdenia možnej predpojatosti konzultanta k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom a jednak z dôvodu navýšenia nákladov na toto znalecké skúmanie. Zadávateľ, ktorým je klient alebo jeho obhajca, je oprávnený pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť, či možnosti znalca umožňujú vykonať úkon včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok (§16 ods. 8 zákona o znalcoch). Z pohľadu praxe je vhodné, aby si obhajca nechal odsúhlasenie výšky predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania písomne potvrdiť klientom ešte pred zaslaním záväznej objednávky na vypracovanie znaleckého posudku. V rámci prvotnej konzultácie obhajcu so znalcom je vhodné mu ozrejmiť základné skutočnosti, pre ktoré by mohol byť z veci vylúčený alebo pre ktoré by vo veci nemohol konať.

Lehoty na Vypracovanie Znaleckého Posudku

Vzhľadom na zvolený časový rozvrh zabezpečovaných dôkazov je nevyhnutné prerokovať so znalcom aj čas, v ktorom bude znalecký posudok vyhotovený. V tejto súvislosti poukazujem na § 26 ods. 1 písm. b/ ZZTP, v zmysle ktorého sa znalec, ktorý spôsobí bez vážnych dôvodov prieťahy v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, v ktorom bol ustanovený alebo pribratý dopúšťa správneho deliktu. Za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanie úkonu súdom alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní. Rozdiel medzi zadávateľom, ktorým je súd alebo iný orgán verejnej moci a zadávateľom, ktorým je fyzická alebo právnická osoba spočíva v tom, že súd alebo iný orgán verejnej moci má povinnosť pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultovať druh znaleckého úkonu, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok.

Otázky pre Znalca

Pokiaľ má byť znalecké dokazovanie efektívne, je potrebné, aby zadávateľ - obhajca správne zvolil, naformuloval a vyšpecifikoval otázky, na ktoré má znalec odpovedať. Správne zvolené otázky musia smerovať k odpovediam, ktoré budú vyvracať alebo oslabovať vinu obvineného. Pokiaľ obhajcom iniciovaný výsledok znaleckého dokazovania bude v rozpore so záujmami obvineného a/alebo nebude prospievať jeho obhajobe, advokát ho nesmie ako dôkaz predložiť súdu, pretože by konal v rozpore so záujmami svojho klienta ( zákon č. 586/2003 Z. z.

Poučenie Znalca

Pokiaľ ide o poučenie znalca platí, že ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán musí byť znalec poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku príslušným orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. To znamená, že obhajca, ktorý v mene svojho klienta zabezpečí ako dôkaz znalecký posudok, musí ho najskôr predložiť OČTK alebo súdu a konajúcemu prokurátorovi na oboznámenie sa s jeho obsahom. Zároveň musí požiadať OČTK alebo súd, aby znalca predvolal, poučil a až následne vypočul k samotnému znaleckému posudku.

Doplnenie Znaleckého Posudku

Doplniť znalecký posudok alebo iný znalecký úkon môže znalec v prípade, že dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré môžu zmeniť závery znaleckého dokazovania a zadávateľ požiada o zohľadnenie týchto skutočností. Pokiaľ znalec alebo zadávateľ zistia, že pri vyhotovení znaleckého úkonu došlo k formálnym alebo metodickým chybám, je možné tieto odstrániť na podklade podnetu zadávateľa, prípadne ich môže odstrániť samotný znalec, na podklade svojho zistenia. Doplnenie znaleckého úkonu tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť a je oboznamované spolu s pôvodným znaleckým úkonom. V prípade, že od vypracovania znaleckého posudku po predvolanie znalca na hlavné pojednávanie dôjde k jeho vyčiarknutiu zo zoznamu znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, musí súd takéhoto znalca nielen poučiť v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, ale zároveň znalec nezapísaný v zozname musí zložiť sľub podľa § 5 ods. 7 č. 382/2004 Z. z. ZZTP tak, aby mohol nielen vypovedať k podanému znaleckému posudku, ale aj odpovedať na položené otázky procesných strán, ako znalec.

Výsluch Znalca

Výsluch znalca vykoná tá strana, ktorá obstarala znalecký posudok. Následne sa postupuje podľa známych pravidiel trestného procesu. Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú § 258 ods. 2, ods. 3 a § 259 Tr. por. primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok len v prípade, že znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa § 144 Trestného poriadku, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia. Ak je v trestnom konaní odborné vyjadrenie vyžiadané od znalca, na hlavnom pojednávaní sa k jeho obsahu vypočúva v procesnom postavení znalca.

Dokazovanie v Civilnom Sporovom Konaní

Dokazovanie je upravené v § 185 až § 211 CSP, pričom paragraf 187 ods.1 CSP ponúka legálnu definíciu pojmu dôkaz. Podľa tohto ustanovenia ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Následne zákon príkladmo uvádza najčastejšie používané dôkazné prostriedky, a to výsluch strany, výsluch svedka, listinu, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadku. Zostal teda zachovaný demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov z už neúčinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).

Zásada Včasnosti

Civilný sporový poriadok ustanovuje aj zásadu, podľa ktorej musia byť relevantné dôkazy a a tvrdenia uplatnené a predložené súdu včas. Rozoznáva pritom sudcovskú a zákonnú koncentráciu. Sudcovská koncentrácia je upravená v § 153, podľa ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Prostriedky Procesného Útoku a Obrany

Podľa § 149 CSP sa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany rozumejú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Strany sporu majú zákonnú povinnosť uvádzať pravdivé a úplné skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú sporu a majú význam pre jeho vyriešenie. Súd môže požadovať na objasnenie veci aj ďalšie skutkové tvrdenia.

Popretie Tvrdení Protistrany

Veľmi dôležitým faktom v novom CSP je to, že ak druhá strana sporu skutkové tvrdenie protistrany výslovne nepoprie súd bude považovať toto tvrdenie za nesporné. V prípade, že s tvrdením protistrany druhá strana nesúhlasí, musí to výslovne uviesť súdu. Nestačí však len povedať, že s tvrdením strana nesúhlasí. Podľa § 151 ods. 2 CSP Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Je teda potrebné, aby strana, ktorá s tvrdením druhej strany nesúhlasí, toto tvrdenie výslovne poprela a zároveň uviedla, relevantný dôvod.

Vykonávanie Dôkazov

Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Platí, že v súlade so zásadou hospodárnosti nebude súd vykonávať dokazovanie, ak pôjde o zhodné tvrdenia strán o určitej skutočnosti. Podmienkou však je, že tieto tvrdenia musia byť nesporné. Výnimočne môže súd, ak je to účelné a možné, vykonať dôkaz aj mimo pojednávania, avšak primárne je povinný vykonať dôkaz na pojednávaní.

Edičná a Informačná Povinnosť

CSP upravuje aj tzv. Edičnú povinnosť a Informačnú povinnosť, ktorá sa obsahovo od OSP nelíši. Edičná povinnosť znamená, že každý, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, teda vec dôležitú pre súdne konanie, je povinný ju predložiť súdu. Rozdielom oproti Občianskemu súdnemu konaniu (ďalej len OSP) je, že osoba, ktorá takúto vec predloží už nebude mať nárok na úhradu vecných nákladov. Informačná povinnosť sa týka povinnosti písomne oznámiť súdu skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu.

Hodnotenie Dôkazov

V Civilnom sporovom poriadku zostáva zachované, že súd hodnotí dôkazy voľnou úvahou pričom ich posudzuje každý osobitne a v ich vzájomnej súvislosti. Keďže podľa CSP majú všetky dôkazy rovnakú procesnú a zákonnú silu, môže byť predložený dôkaz vyvrátený dôkazom opaku.

Viažúce Rozhodnutia

Súdy budú podľa § 193 CSP viazané inými rozhodnutiami: Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.

#

tags: #sukromny #znalecky #posudok #do #sudneho #konania