
Súdne konania často vyžadujú odborný pohľad na zložité otázky, a preto je znalecký posudok kľúčovým dôkazom. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces objednávania súkromného znaleckého posudku pre súdne konanie, s ohľadom na slovenské právne predpisy a judikatúru.
Znalecký posudok je odborné vyjadrenie znalca, ktorý je zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Znalecký posudok slúži ako dôkazný prostriedok v súdnom konaní, ak si vyžaduje preukázanie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti.
V kontexte súdnych konaní je dôležité spomenúť inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Obmedzenie môže byť nariadené súdom v prípade, ak osoba nie je schopná samostatne vykonávať právne úkony z dôvodu duševnej poruchy, zdravotného stavu alebo iných závažných dôvodov.
Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže smerovať vo vzťahu k alkoholikovi, pre demenciu či schizofrenika. Je možné žiadať, aby bola osoba obmedzená aj v spôsobilosti vysloviť súhlas s tým, že bude prevzatá do zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bude liečená. Fyzickú osobu je možné obmedziť len na právne úkony.
Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa spravuje zákonom č. 161/2015 Z. z, Civilný mimosporový poriadok. Zákon nezakotvuje lehotu, do kedy by bol súd povinný v takýchto prípadoch rozhodnúť alebo uskutočniť určité úkony.
Prečítajte si tiež: Možnosti donášky obedov pre dôchodcov v Spišskej Belej
Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa podáva na okresný súd miestne príslušný podľa bydliska osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Návrh môže podať aj blízka osoba, teda aj manželka. V návrhu je potrebné opísať skutočnosti odôvodňujúce zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné. Pokiaľ súd návrhu vyhovie a rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, v rozsudku určí rozsah, v ktorom bude spôsobilosť na právne úkony obmedzená, resp. ktoré úkony nebude táto osoba spôsobilá vykonávať.
Ak je osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, súd jej ustanoví opatrovníka. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. Z ustanovenia vyplýva, že súd najprv zisťuje, či nemožno za opatrovníka určiť príbuzného (manžel, potomok, rodič) alebo inú osobu (osoba, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti).
Za opatrovníka môže byť ustanovená osoba, ktorá na to spĺňa predpoklady. Odborná literatúra k predpokladom na strane opatrovníka uvádza: „spôsobilosť na právne úkony, morálne predpoklady, osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, nie je vylúčené zváženie takých predpokladov, ako je finančné zabezpečenie opatrovníka trvalý príjem), bydlisko opatrovníka, vzájomné vzťahy opatrovanca a opatrovníka, prípadná kolízia záujmov, vzťahy v rámci príbuzenského pomeru, v prípade špecifického účelu - napr. pre správu majetku to môže byť vyhodnotenie osobitných odborných predpokladov a tiež súhlas s výkonom práv a povinností z tejto funkcie plynúcich.“
Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa môže týkať možností nakladania s majetkom, nevylučuje však, aby mohla osoba s obmedzenom spôsobilosťou na právne úkony nadobudnúť majetok, napr. dedením.
Pokiaľ dôjde k zániku opatrovníctva, napr. smrťou opatrovníka, súd ustanoví nového opatrovníka.
Prečítajte si tiež: Sprievodca Vymáhaním Práv pri E-shopoch
Právomoc slovenských súdov vo veciach spôsobilosti na právne úkony s cudzím prvkom (ako napr. v prípade občanov iných štátov) upravuje zákon č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1, 2 uvedeného zákona: „Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Obvyklým pobytom sa myslí miesto, kde sa daná osoba reálne, prevažne zdržiava, a teda obvyklý pobyt sa môže, ale nemusí zhodovať s miestom trvalého pobytu. Súd pri posudzovaní otázky, kde má osoba svoj obvyklý pobyt, musí brať do úvahy tú skutočnosť, kde sa osoba väčšinu roka zdržuje (napr. kde pracuje, prípadne študuje). V súčasnosti právomoc slovenského súdu nie je vôbec viazaná na štátnu príslušnosť osoby. Pokiaľ je teda obvyklým pobytom osoby miesto na území Slovenskej republiky, je možné podať návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony na slovenský súd, pričom mieste príslušný bude okresný súd, v ktorého obvode má táto osoba bydlisko.
Prvým krokom je výber vhodného znalca. Znalec musí byť zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR v odbore a odvetví, ktoré zodpovedajú predmetu znaleckého posudku. Zoznam znalcov je verejne dostupný na webovej stránke ministerstva. Pri výbere znalca je dôležité zohľadniť jeho odborné skúsenosti, referencie a špecializáciu.
Po výbere znalca nasleduje objednávka znaleckého posudku. Objednávka by mala obsahovať:
Po objednaní znaleckého posudku je potrebné znalcovi poskytnúť všetky potrebné podklady a informácie, ktoré sú relevantné pre vypracovanie znaleckého posudku. Ide najmä o listiny, dokumenty, fotografie, technické výkresy a iné dôkazy.
Znalec po obdržaní podkladov a informácií vypracuje znalecký posudok. Znalecký posudok musí byť vypracovaný odborne, nestranne a objektívne. Znalecký posudok musí obsahovať:
Prečítajte si tiež: Potreba zmluvy
Po vypracovaní znaleckého posudku ho znalec predloží objednávateľovi. Objednávateľ je povinný znalecký posudok predložiť súdu ako dôkazný prostriedok. Súd posúdi znalecký posudok a rozhodne, či ho prijme ako dôkaz.
V praxi sa stretávame s tým, že súd obmedzil spôsobilosť osoby na právne úkony v prípade, keď táto osoba trpela diagnózou mentálna anorexia. Aj v takomto prípade sa znalec vyjadril, že je na mieste obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pri niektorých úkonoch.
Ak je potrebné čo najrýchlejšie docieliť určitý stav (napr. zabrániť sťahovaniu osoby z domova dôchodcov), môžete ešte pred podaním návrhu vo veci samej (t. j. návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony) podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), ktorým Vás môže súd dočasne (t. j. do právoplatného skončenia konania vo veci samej) ustanoviť za opatrovníka Vašej sestry a zároveň jej uložiť povinnosť zotrvať v domove dôchodcov. Nariadenie neodkladného opatrenia musí byť vždy odôvodnené naliehavou potrebou, pričom súd v tomto konaní rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov (napr. lekárske správy), ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Vzhľadom na to, že ide o dočasné opatrenie, súd nie je povinný vykonávať dokazovanie na úplné zistenie skutkového stavu.
Prevzatie a držanie osoby v zdravotníckom zariadení bez jej súhlasu je závažným zásahom do jej osobnej slobody, a preto podlieha prísnemu súdnemu dohľadu. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) musí hospitalizácia spĺňať tzv. Winterwerp test, ktorý vyžaduje, aby bola osoba preukázateľne duševne chorá, jej stav odôvodňoval nevyhnutnosť obmedzenia slobody a hospitalizácia trvala len dovtedy, kým tento stav pretrváva. Tieto princípy boli potvrdené aj v rozhodnutiach slovenských súdov.
Dôležitým procesným aspektom je aj notifikačná povinnosť zdravotníckeho zariadenia, ktoré musí do 24 hodín oznámiť súdu prevzatie osoby. Nesplnenie tejto povinnosti znamená automatickú neprípustnosť hospitalizácie.
Konanie o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia zabezpečuje procesné záruky ochrany práv umiestneného, avšak v praxi naráža na viaceré problémy. Súd môže ustanoviť procesného opatrovníka, no krátka lehota na rozhodnutie často znemožňuje dôkladné preverenie jeho vhodnosti. Umiestnený má právo na právne zastúpenie, avšak pre svoj zdravotný stav si advokáta spravidla nevie zabezpečiť a zákon neustanovuje povinné právne zastúpenie, ako je to v trestnom konaní. Najvyšší súd SR zdôraznil, že výsluch umiestneného je kľúčovým prvkom konania a mal by ho vykonať priamo sudca, čo potvrdzuje aj judikatúra ESĽP. Výnimky sú prípustné len vo výnimočných prípadoch, ak už bol umiestnený v minulosti posudzovaný a jeho stav sa nemení.
V praxi sme sa stretli s tým, že po podaní návrhu trvá aj niekoľko mesiacov, kým sa vydá súdne rozhodnutie o obmedzení svojprávnosti. V konaní sa vo väčšine prípadov ustanovuje znalec a ten vyhotovuje znalecký posudok, to trvá aj cca 2 mesiace. Pokiaľ máte dojem, že vo Vašom prípade dochádza k prieťahom v súdnom konaní, prichádza do úvahy podanie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch.
Naopak, v praxi sa stretávame s tým, že niektoré súdy vyžadujú ustanovenie procesného opatrovníka pre konanie na súde a v niektorých prípadoch vyzývajú navrhovateľa, aby si tohto opatrovníka ustanovil sám napr. advokáta.
Vzor správy opatrovníka neexistuje, oddelenie opatrovníkov príslušného súdu písomne vyzýva 2x do roka opatrovníka výzvou, kde je napísané, čo presne od nich potrebujú, čo majú doložiť, resp. aké informácie majú poskytnúť.
Činnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov upravuje zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti o vedení zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov upravuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004 Z. z.
Zoznam znalcov vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v elektronickej forme. Ministerstvo zabezpečí sprístupnenie zoznamu verejnosti prostredníctvom elektronických zariadení na doméne ministerstva a jeho aktualizáciu súčasne s vykonanými zmenami v zozname. Elektronická forma zoznamu umožňuje vyhľadávanie podľa odborov a odvetví, ako aj podľa osôb zapísaných v zozname. V elektronickej forme zoznamu sa zverejní aj znalec, tlmočník alebo prekladateľ, ktorý bol vyčiarknutý zo zoznamu. Odbory a odvetvia sú zoradené podľa abecedného poradia; každý odbor a odvetvie sú označené šesťmiestnym číselným kódom. Znalci, tlmočníci a prekladatelia sa zapisujú do zoznamu v abecednom poradí.
K písomnej žiadosti o zápis do zoznamu sa pripoja osvedčené kópie dokladov o dosiahnutom vzdelaní, životopis so zameraním na požadovanú odbornosť, osvedčená kópia dokladu o úspešnom absolvovaní odborného minima, ktorý nesmie byť starší ako tri roky, osvedčená kópia dokladu o úspešnom absolvovaní odbornej skúšky, ktorý nesmie byť starší ako tri roky, osvedčená kópia dokladu o úspešnom absolvovaní špecializovaného štúdia v odboroch uvedených v prílohe č. 1, doklad o dĺžke odbornej praxe žiadateľa, ktorý možno v osobitných prípadoch nahradiť čestným vyhlásením, výpis z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace, doklady preukazujúce materiálne vybavenie potrebné na výkon činnosti v zapisovanom odbore alebo odvetví, napríklad osvedčená kópia nájomnej zmluvy, inventarizačný súpis hnuteľných vecí a nehnuteľností, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace, alebo čestné vyhlásenie o skutočnosti, že osoba žiadajúca o zápis do zoznamu týmto materiálnym vybavením disponuje, u právnickej osoby aj doklady preukazujúce jej špecializáciu, ktoré nesmú byť staršie ako tri mesiace; špecializácia právnickej osoby je hlavné zameranie činnosti právnickej osoby žiadajúcej o zápis do zoznamu, ktoré sa preukazuje výpisom z obchodného registra, osvedčenou kópiou zakladateľskej listiny alebo iným dokladom preukazujúcim jej vznik.
Sľub sa skladá verejne, slávnostným spôsobom na ministerstve. Žiadateľ sľub potvrdí svojím podpisom v knihe sľubov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Pri zapísaní žiadateľa do zoznamu ministerstvo zakladá každému znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi osobný spis. Do osobného spisu sa zakladajú listiny, ktoré sa týkajú osoby znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, výkonu jeho činnosti a profesijného rastu.
Účelom odbornej skúšky je zistiť, či žiadateľ má potrebné vedomosti a je dostatočne prakticky pripravený na riadny výkon znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti. Odbornú skúšku zabezpečuje ministerstvo alebo ministerstvom poverený znalecký ústav, alebo tlmočnícky ústav, alebo iná právnická osoba (ďalej len „organizátor skúšky“). Písomná prihláška na odbornú skúšku, ktorá obsahuje meno a priezvisko žiadateľa, adresu jeho trvalého pobytu, odbor a odvetvie, z ktorého má záujem vykonať odbornú skúšku, sa podáva na ministerstvo. Ministerstvo na základe počtu písomných prihlášok po dohode s organizátorom skúšky určuje termín odbornej skúšky. V každom odbore a odvetví sa uskutoční najmenej jedna odborná skúška v kalendárnom roku. Organizátor skúšky zašle žiadateľovi pozvánku na odbornú skúšku najneskôr osem týždňov pred termínom odbornej skúšky. Súčasťou pozvánky na odbornú skúšku je zoznam základných okruhov otázok na odbornú skúšku. Náklady na vykonanie odbornej skúšky uhrádza žiadateľ. Odborná skúška žiadateľa o znaleckú činnosť sa vykonáva v štátnom jazyku. Odborná skúška žiadateľa o tlmočnícku činnosť a prekladateľskú činnosť sa vykoná v príslušných jazykoch. Odbornú skúšku vykoná žiadateľ pred skúšobnou komisiou zloženou z troch členov. Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister"). Členom skúšobnej komisie je vždy jeden zástupca ministerstva. Predsedom komisie a ďalším členom komisie je spravidla znalec, tlmočník alebo prekladateľ z odboru alebo odvetvia, z ktorého sa vykonáva odborná skúška.