System pedagogiky mentálne postihnutých

Špeciálna pedagogika, ktorej súčasťou je aj pedagogika mentálne postihnutých (psychopédia), predstavuje významný vedný odbor zaoberajúci sa edukáciou a (re)habilitáciou osôb s mentálnym postihnutím. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na system pedagogiky mentálne postihnutých, jej miesto v systéme vied, vymedzenie základných pojmov, ciele, princípy, diagnostiku, trendy a výzvy.

Špeciálna pedagogika a jej miesto v systéme vied

Špeciálna pedagogika patrí do sústavy vied o človeku a v užšom zmysle do systému pedagogických vied. V rámci nich tvorí samostatný vedný odbor, ktorý má systemom usporiadané poznatky o teórii a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov, alebo jedincov so špecifickými potrebami. Tieto poznatky sa dajú zoskupiť do subsystémov podľa viacerých kritérií.

Hraničné odbory a pomocné vedy

Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

System špeciálnej pedagogiky

Špeciálna pedagogika sa zaoberá teóriou a praxou výchovy detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, porúch učenia, správania, ale aj výnimočne nadaných. Sústreďuje sa na takých jedincov, ktorí nezapadajú do pásma normality.

Jednotlivé oblasti špeciálnej pedagogiky:

• Somatopédia: pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených.
• Tyflopédia: pedagogika zrakovo postihnutých.
• Surdopédia: pedagogika sluchovo postihnutých.
• Logopédia: pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou.
• Etopédia: pedagogika psychosociálne narušených.
• Psychopédia: pedagogika mentálne postihnutých.
• Pedagogika nadaných a talentovaných.

Pedagogika mentálne postihnutých (Psychopédia)

Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná aj ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach.

Prečítajte si tiež: Definícia Dotácií

Definície pedagogiky mentálne postihnutých

Podľa Vančovej (2005) je pedagogika mentálne postihnutých vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom pedagogiky mentálne postihnutých sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu.

Bajo (in Bajo - Vašek, 1994) definuje psychopédiu (pedagogiku mentálne postihnutých) ako vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Vymedzenie základných pojmov

• Mentálna retardácia (MR): Najširšie označenie pre ľudí s poruchami intelektu. Je to stav zastaveného, neúplného vývinu, vývinová porucha integrácie. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie IQ pod 70, prejavuje sa to už v útlom detskom veku. Delí sa na oligofréniu a demenciu.
• Mentálne postihnutie (MP): Viaceré kritériá - najčastejšie etiologické, symptomatologické, závažnosť - stupeň MP, schopnosť učenia, vzdelávania. Najširší, najvšeobecnejší strešný pojem. Označuje všetkých jedincov s IQ pod 85 aj MR a hraničné pásmo. Spoločensky akceptovateľnejší pojem.
• Defekt: Nedostatok, chyba, chýbanie, úbytok určitého orgánu, alebo funkcie daného orgánu, ktorý môže mať formu orgánovú alebo funkčnú.
• Defektivita: Porucha integrity človeka, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím.
• Porucha/narušenie: Vyjadruje tiež odchýlku od normy. Získava sa počas života a má reparabilný charakter, vyskytuje sa v pestrejšej škále.
• Chyba: Vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
• Postihnutý: Jedinec trpiaci nejakým druhom trvalého telesného, duševného, mentálneho, zmyslového alebo rečového poškodenia, ktoré mu bez špeciálnej pomoci znemožňuje splniť požiadavky bežného vzdelávacieho procesu.
• Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie.
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v oblasti somatickej či psychickej, alebo v ich kombinácií.
• Osoby so špeciálnymi potrebami: Je to relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré sa z nejakého dôvodu výrazne odlišujú od bežnej populácie. Sem patria deti s poruchami správania alebo učenia, ale i deti talentované a nadané.
• Zdravotne postihnuté dieťa: Sem patria deti choré, ale nie postihnuté mentálne, telesne alebo zmyslovo.
• Deviácia: Odbočenie z cesty. Týka sa správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy.
• Psychický deficit: Chýbanie.
• Rehabilitácia: Znovupôsobenie, opätovné dosiahnutie spôsobilosti.
• Resocializácia: Zapájanie do pracovného a spoločenského života.
• Korekcia: Náprava, polepšenie.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie, a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu platí hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

1. Debilitu - ľahká mentálna retardácia (IQ 70-50): Jedinec je vychovávateľný a vzdelávateľný. Deti s miernou duševnou zaostalosťou navštevujú špeciálne školy. Môžu mať eretickú formu (nekľud, pohyblivosť) alebo apatiu.
2. Imbecilitu - stredná mentálna retardácia (IQ 49-35): Jedinec nie je vzdelávateľný, iba vychovávateľný. Pokladajú sa za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných. Obyčajne sú zaradený do ústavov. Znaky - primitívne myslenie, oneskorená reč, manuálne nezručný, agramatická reč, poruchy výslovnosti. Výchova - osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluha, základné spoločenské návyky-nesamostatný, stála starostlivosť.
3. Idiocitu - ťažká a hlboká mentálna retardácia (IQ 34-0): Jedinec nie je vzdelávateľný a vychovávateľný. Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako 2. ročné dieťa. Dohovára sa cez neverbálne znaky, posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru, dožívajú sa veku do 30 rokov.

Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu. Každé vekové obdobie má svoje špecifiká a vyžaduje si individuálny prístup.

• Ranný vek: V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny.
• Predškolský vek: Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy.
• Školský vek: Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek.
• Adolescencia: V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.
• Dospelosť: Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť nezávislý život.

Etiológia mentálneho postihnutia

Z hľadiska etiológie možno fenomén mentálneho postihnutia členiť podľa mnohých kritérií. Etiologické faktory sa najčastejšie rozdeľujú na:

Prečítajte si tiež: Vývoj verejných výdavkov

• Endogénne (genetické, hereditárne a pod.).
• Exogénne:
  • Biologické, chemické, fyzikálne a pod.
  • Môžu pôsobiť: prenatálne, perinatálne a postnatálne.

Vznik poškodenia z hľadiska ontogenézy

Z ontogenetického hľadiska môžeme hovoriť o troch obdobiach vzniku možného defektu:

• Prenatálne: Pred narodením, obdobie vnútromaternicového vývinu, príčinou poškodenia a plodu, napr.: infekčné ochorenia matky, muns, rubeola, TBC, osýpky, extrémne hladovanie, zlá životospráva- tabakizmus, alkoholizmus, drogová závislosť, stres.
• Perinatálne: Počas pôrodu (napr. kliešťový pôrod, rôzne komplikácie pri pôrode).
• Postnatálne: Po narodení (napr. úrazy, nehody, pády…).

Príčiny vzniku postihnutia

• Endogénne príčiny: Vnútorné - ide predovšetkým o dedičné ochorenia, ktoré môžeme rozdeliť na familiárne (výskyt podobného respektívne zhodného druhu ochorenia alebo postihnutia v rodine) a dokázateľné genetickými vyšetreniami (v rodine sa daný druh postihnutia nevyskytoval a samotné postihnutie je výsledkom genetického prenosu).
• Exogénne príčiny: Vonkajšie:
  • Anorganické: žiarenie, chemické látky, jedy.
  • Biologické: vírusy, baktérie, plesne, precitlivenosť (alergie).
  • Psychosociálne: rodina, škola, výchovné zariadenia, pracovisko.

Ciele a princípy pedagogiky mentálne postihnutých

Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti.

Zásady špeciálnej výchovy

Zásady sú základné poučky, pravidlá, smernice, ktoré sa majú v špeciálnej výchove dodržiavať, pokiaľ ide o výber metód, foriem a prostriedkov výchovy postihnutých alebo narušených jedincov. Na zreteli treba mať v ŠP všeobecné pravidlá:

1. Najprv poznaj, potom vychovávaj.
2. Nie proti postihnutiu, ale v prospech postihnutého.

Dôsledky spojené s postihnutím, narušením

Akýkoľvek druh postihnutia ovplyvňuje celú osobnosť jedinca.

Postoj spoločnosti ľuďom s postihom

Emocionálny postoj - buď je predmetom súcitu, alebo vzbudzuje odpor. Tento postoj býva často spojený s predsudkami. Reakcie postihnutého - zistí, aký postoj má k nemu jeho okolie, jeho vnímanie je citlivejšie a intenzívnejšie.

Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca pre silnú imunitu seniorov

Rodina postihnutého

• Fáza šoku a popretia: Neprijateľná skutočnosť, nechcú nič počuť o starostlivosti o také dieťa, lekár - nosí zlé správy „náhradný vinník“.
• Fáza postupnej akceptácie a vyrovnanie sa s problémom: Rodičia majú záujem o ďalšie informácie (zdravotné, výchovné), chcú poznať príčinu postihnutia, dosť často tu dochádza k rezignácii - akceptácia názoru, že sa nič nedá robiť a dôsledkom môže byť zbytočná stagnácia vývoja dieťaťa, v tých oblastiach, kde by nemusela byť.
• Fáza realizmu: Rodičia sa zmierili zo skutočnosťou a snažia sa zmieriť dôsledky postihnutia.

Následky telesného postihnutia

Nedostatočné pohybové možnosti a deformovaný zovňajšok. Závažnosť pohybových obmedzení veľmi ovplyvňuje kvalitu života. Rozhodujúca je miera sebestatočnosti, ak chýba - človek je závislý na iných. Pohybovo obmedzený nemá rovnaké možnosti stýkať sa s rôznymi ľuďmi, má menšie skúsenosti s rôznym sociálnym prostredím. Vplyv deformovaného zovňajšku - telo funguje ako vlastná zložka sociálnej prezentácie. Viditeľne telesné deformácie majú vždy sociálny dopad.

Následky sluchového postihnutia

Sluchovo postihnutých možno chápať ako minoritu, ktorá používa odlišný komunikačný systém. Hlasový prejav býva ťažko zrozumiteľný, obmedzená slovná zásoba, problém pochopenia významu slov. Ťažko sa orientujú, majú problém pochopiť názory, postoje a pocity druhých. Majú tendenciu reagovať impulzívne, lebo sa nedokážu ovládať.

Následky zrakového postihnutia

Nedostatočnosť vizuálneho kontaktu. Nepriaznivo pôsobí aj akákoľvek nápaditosť, alebo deformácia reči. Zrakovo postihnutý má obmedzenú schopnosť učiť sa napodobňovaním. Obmedzená orientácia v neznámom prostredí, čo vedie k závislosti na iných ľuďoch. Menší záujem o samostatnú aktivitu.

Následky mentálneho postihnutia

Závisia od stupňa mentálnej retardácie. Spomalené myslenie. Oneskorená reč. Poruchy výslovnosti. Ťažká vzdelávateľnosť. Výchovné problémy. Hyperaktivita. Nemajú radi zmenu.

Následky psychosociálneho narušenia

Drogová závislosť. Sexuálna deviácia. Týranie detí. Autizmus. Suiciálne sklony (samovražedné). Kriminalita.

Psychopedická diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie.

Psychopedická diagnostika zahŕňa:

• Anamnézu: Získavanie informácií o vývoji jedinca, jeho zdravotnom stave a rodinnom prostredí.
• Pozorovanie: Sledovanie správania jedinca v rôznych situáciách.
• Testy: Používanie štandardizovaných testov na meranie kognitívnych schopností, sociálnej zrelosti a motorických zručností.
• Rozhovor: Komunikácia s jedincami, jeho rodinou a odborníkmi.

Na základe výsledkov psychopedickej diagnostiky sa zostavuje individuálny plán edukácie a (re)habilitácie, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti jedinca.

Diagnostické metódy využívané v ŠPP

Medzi diagnostické metódy využívané v ŠPP patria: rozhovor, dotazník, pozorovanie, písomné testy, testy motoriky, kauzistické metódy.

Prognóza a prevencia

• Prognóza: Predpoveď, odhad budúceho stavu, choroby, snaží sa objektívne stanoviť či sa dá pri určitých podmienkach očakávať zlepšenie, alebo zhoršenie stavu.
• Prevencia: Odborná činnosť zameraná na predchádzanie, zabránenie opakovaniu a znižovaniu rizík rôznych negatívnych vplyvov a problémov.

Formy prevencie

• Primárna prevencia: Predchádzanie, posilňovanie pozitívnych podmienok, zameraná na celú spoločnosť (prednášky, besedy).
• Sekundárna prevencia: Je adresná na konkrétnu populáciu, napr.: drogovo závislých - liečebne, poskytuje sa vo forme účinnej a včasnej pomoci.
• Terciárna prevencia: Jej cieľom je zmierniť dôsledky, dopady jednotlivých postihnutí, zabrániť zhoršovaniu stavu.

Socializácia a jej stupne

Socializácia je proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti. Je to proces, v ktorom sa človek stáva plnohodnotnou sociálnou bytosťou - aktívne sa zúčastňuje na spoločenskom a kultúrnom živote spoločnosti. Socializácia sa realizuje v praktickej, osobnostnej a sociálnej rovine.

1. Rodina: predstavuje sociálne vplyvy, postoje, citový a racionálny vzťah. Jej výchovné pôsobenie formuje správanie dieťaťa. Osobitný význam pre postihnuté dieťa má reč.
2. Postoj spoločnosti: je veľmi dôležitý, nejde len o kompenzácie, ale ide o celkový postoj spoločnosti „nás“, prestali sme sa obzerať za postihnutými.

Socializácia postihnutých a narušených jednotlivcov má svoje špecifickosti, ktoré sú dané druhom a stupňom postihnutia v istom veku. V súčasnosti sa u nás uplatňuje otázka tzv. integrovanej výchovy a vzdelávania. Príprava na povolanie týchto jednotlivcov má svoje obmedzenia aj v tom, že je vopred vymedzený len istý okruh profesií, ktoré postihnutí a narušení môžu vykonávať.

Stupne socializácie:

• Integrácia: Najvyšší stupeň socializácie - úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný.
• Adaptácia: Prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu, ktoré je možné len za určitých podmienok.
• Utilita: Zaradenie postihnutého do spoločnosti sa môže realizovať len za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci (je nesamostatný), najčastejšie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne alebo mentálne postihnutých.
• Inferiorita: Neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia. Jednotlivci sú úplne nesamostatní, odkázaní na starostlivosť iných, najmä pri ťažkom telesnom a mentálnom postihnutí, keď je potrebná celoživotná ochranná a ošetrovacia starostlivosť.

Inštitúcie pre postihnutých a narušených jedincov

Cieľom inštitúcie je vytvoriť podmienky pre plnohodnotný rozvoj schopností každého jedinca so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami.

Trendy a výzvy v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa neustále vyvíja a reaguje na nové poznatky a spoločenské trendy. Medzi aktuálne trendy patrí:

• Inklúzia: Snaha o integráciu osôb s mentálnym postihnutím do bežných škôl a spoločnosti.
• Podpora samostatného života: Umožnenie osobám s mentálnym postihnutím žiť plnohodnotný a nezávislý život.
• Využívanie moderných technológií: Používanie počítačov, tabletov a iných technológií na podporu edukácie a (re)habilitácie.
• Dôraz na kvalitu života: Zameriavanie sa na zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím v rôznych oblastiach, ako je zdravie, vzdelávanie, práca a voľný čas.

Pedagogika mentálne postihnutých čelí aj rôznym výzvam, ako napríklad:

• Nedostatok kvalifikovaných odborníkov: Je potrebný väčší počet špeciálnych pedagógov, psychológov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú osobám s mentálnym postihnutím.
• Nedostatočné financovanie: Je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie pre vzdelávanie, (re)habilitáciu a podporu osôb s mentálnym postihnutím.
• Prekonávanie predsudkov: Je potrebné bojovať proti predsudkom a stereotypom, ktoré sa týkajú osôb s mentálnym postihnutím.
• Zabezpečenie rovnoprávnosti: Je potrebné zabezpečiť, aby osoby s mentálnym postihnutím mali rovnaké práva a možnosti ako ostatní občania.

Prijímacie konanie na štúdium špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých

Pre uchádzačov o štúdium špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých je dôležité informovať sa o podmienkach prijatia a priebehu prijímacieho konania.

Podmienky prijatia na štúdium:

• Získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania.
• Rešpektovanie katolíckeho ducha univerzity a fakulty.
• Úspešné absolvovanie prijímacieho pohovoru.

Prijímací pohovor:

Prijímací pohovor je orientovaný na všeobecný prehľad uchádzača, vážnosť a hĺbku záujmu o štúdium špeciálnej pedagogiky. Počas prijímacieho pohovoru sa bude sledovať aj obsahová a formálna úroveň komunikácie uchádzača s členmi komisie, s dôrazom na hovorenú reč. V prípade, že uchádzač má mimoškolské aktivity v zmysle dobrovoľníctva, osobnej asistencie a pomoci človeku so zdravotným znevýhodnením môže dané potvrdenia/doklady doložiť komisii k nahliadnutiu.

Ústny prijímací pohovor sa koná pre uchádzačov v študijnom programe Špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, ktorí mali celkové hodnotenie na štátnej záverečnej skúške na bakalárskom stupni štúdia D alebo E. Je zameraný na prehľad zo špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých v rozsahu téz záverečných skúšok bakalárskeho štúdia. V prípade hodnotenia štátnych záverečných skúšok s obhajobou záverečnej práce v rozsahu hodnotenia A-C študent daný prijímací pohovor študent neabsolvuje.

Termín prijímacieho pohovoru pre uchádzačov na št. program špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých : 20.8 20253

Všeobecné informácie o prijímacom konaní:

V prípade, že si uchádzač chce podať prihlášku na viac študijných programov, musí si podať prihlášku na každý študijný program zvlášť.

K prihláške je potrebné pripojiť:

• Životopis.
• Overenú kópiu maturitného vysvedčenia.
• Uchádzač o študijný program učiteľstvo v kombinácii: biológia, geografia, chémia, informatika, matematika alebo informatika jednoodborová, doloží aj overenú kópiu stredoškolského vysvedčenia posledného roku štúdia.
• Doklad o zaplatení poplatku. Bez dokladu o zaplatení nebude prihláška zaregistrovaná.

tags: #system #pedagogiky #mentalne #postihnutych