Verejné výdavky na sociálny systém na Slovensku: Graf vývoja a perspektívy

Vládne prerozdeľovanie zdrojov a s ním spojené vysoké verejné výdavky sú vnímané ako nástroj na podporu hospodárskeho rastu a zlepšenie životnej úrovne. Značná časť verejnosti na Slovensku preceňuje možnosti a účinné schopnosti vlády v oblasti redistribúcie a spolieha sa na štát a cudzie zdroje. Tento článok analyzuje vývoj verejných výdavkov na sociálny systém na Slovensku, ich štruktúru, financovanie a dopady na ekonomiku a spoločnosť.

Rastúci rozsah a vplyv vlády

Na Slovensku sa potvrdzuje rastúci rozsah a vplyv vlády na životy ľudí. Politický dopyt po verejných výdavkoch sa prejavuje v ich zvyšovaní v rámci štátneho rozpočtu a celkovo vo verejnej správe. Konsolidované verejné výdavky sa v rokoch 2010 až 2019 zvýšili o približne 12 mld. eur, z 26,3 mld. eur na 38,4 mld. eur. Podľa rozpočtu na rok 2020 mali narásť až na 39,4 mld. eur, čo je takmer o 50 % viac ako v roku 2010. Ministerstvo financií SR počíta s ďalším rastom až na 43,8 mld. eur do roku 2022.

Výdavky na zamestnancov verejnej správy sa od roku 2015 do roku 2020 zvýšili o 2,6 mld. eur, pričom priemerný mzdový výdavok na jedného zamestnanca narástol z 1 000 eur v roku 2015 na 1 320 eur v roku 2020. Počet zamestnancov verejnej správy sa medzi rokmi 2015 až 2020 zvýšil o 22 600 na 427 000. V roku 2019 dosiahol podiel zamestnancov verejnej správy na ekonomicky aktívnom obyvateľstve SR 15,3 %, kým v roku 2015 to bolo 14,8 %.

Deformovaná štruktúra verejných výdavkov

Vláda vynakladá výdavky aj na funkcie, ktoré by nemala zabezpečovať, ako napríklad sociálne transfery stredne a vyššie príjmovým skupinám v rámci dôchodkového systému a neadresných sociálnych programov rodinnej politiky. Systémovou príčinou rastu týchto výdavkov sú zákonné nastavenia poskytujúce ľuďom pravidelné nároky v sociálnom systéme pri nezrealizovaných štrukturálnych výdavkových reformách. Ďalšou skupinou výdavkov prehlbujúcich ich deformovanú štruktúru sú dotácie podnikateľským subjektom a transfery v iných oblastiach. Deformovanú štruktúru a celkové verejné výdavky prehlbujú aj eurofondy a výdavkové pasce EÚ.

Miera vládneho prerozdeľovania

Miera vládneho prerozdeľovania vytvorených zdrojov je vysoká. Pomer verejných výdavkov k HDP vzrástol z 36,4 % v roku 2007 na 41,8 % v roku 2018. Z celkového objemu verejných výdavkov na Slovensku približne 50 % prerozdeľuje vláda cez štátny rozpočet. Zvyšok predstavujú najmä výdavky Sociálnej poisťovne na vyplácanie dôchodkov, výdavky zdravotných poisťovní a výdavky územnej samosprávy.

Prečítajte si tiež: Slovenský sociálny systém

Financovanie verejných výdavkov

Celkový objem príjmov verejnej správy na Slovensku z dlhodobej perspektívy pozvoľna rastie a v roku 2018 dosiahol 41 % HDP. Najdôležitejšou položkou príjmov verejnej správy sú príjmy z daní, pričom najväčší podiel daňových a odvodových príjmov štátu pochádza zo zdanenia práce. Priemerná mzda v hospodárstve SR vzrástla v období rokov 2010 - 2019 o 42 % a od roku 2007 do roku 2019 až o 63 %. Celkové daňové príjmy verejnej správy (vrátane príjmov zo sociálnych odvodov) v rokoch 2014 až 2019 vzrástli o takmer 9,3 mld. eur. Daňové a odvodové príjmy tak v roku 2019 dosiahli 34,5 % HDP.

Celkové bremeno daní dosiahlo v roku 2018 62,5 % vo vzťahu k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou. Oproti roku 2014 sa zvýšilo z úrovne 60,34 % o viac ako dva percentuálne body.

Dôsledky deficitného financovania

Rastúce príjmy štátu nestačia na pokrytie ešte rýchlejšie rastúcich verejných výdavkov. Pre verejné financie na Slovensku je preto z dlhodobého hľadiska charakteristické deficitné financovanie. Verejná správa nie je schopná hospodáriť tak, aby sa ňou nadobudnuté príjmy aspoň rovnali jej výdavkom ani v časoch, kedy sa ekonomike darí a výber daní významne rastie.

Podľa základného scenára vývoja verejných financií Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) bude medzera medzi príjmami a výdavkami štátu navyše v najbližších dekádach ďalej rásť. Slovenské verejné financie podľa nej nedosahujú dlhodobú udržateľnosť a celkový dlh verejnej správy bude v najbližších piatich desaťročiach prudko narastať. Verejné výdavky citlivé na starnutie populácie, napríklad dôchodkové výdavky či výdavky na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť, vzrastú podľa prognózy Rady z 18,5 % HDP na 21,6 % HDP.

Implicitné záväzky verejnej správy v roku 2019 dosiahli 474,9 % HDP, pričom ich gro predstavujú záväzky v rámci neudržateľne nastaveného penzijného systému.

Prečítajte si tiež: Definícia dobrovoľného príspevku

Ekonomické dopady a perspektívy

Rozsiahla a nehospodárna správa vecí verejných na Slovensku výrazne finančne zaťažuje ľudí, prostredníctvom vládneho prerozdeľovania zasahuje do ich ekonomických rozhodnutí a ešte väčšiu finančnú zaťaž prenáša do budúcnosti. Veľké vládne výdavky majú negatívny ekonomický dopad, zvyšujú mieru neefektívnosti ekonomických rozhodnutí a konaní, podkopávajú prosperitu a brzdia životnú úroveň.

Poskytovanie rastúceho počtu a objemu „služieb štátu“ nijako nezvyšuje životnú úroveň ľudí. Deficitmi verejných financií sa vytvára fiškálna ilúzia, keďže sa sľubuje a poskytuje viac ako je štát schopný zaplatiť, pričom tie znamenajú prenesenú finančnú zaťaž na daňovníkov do budúcnosti, navyše aj s úrokmi. Vláda prostredníctvom verejných výdavkov prerozdeľuje veľkú časť zdrojov vytvorených tvorivou podnikateľskou činnosťou v ekonomike a presmerúvava ich podľa politických rozhodnutí do menej efektívnejších činností. Tým nielenže vytláča súkromné aktivity, ale zároveň vnáša falošné signály, deformuje konkurenčné prostredie, podporuje morálny hazard a závislosť ľudí od štátu, pričom verejné výdavky sa spájajú s plytvaním a klientelizmom. Dôsledkom tak je i čoraz rozšírenejšie prepojenie súkromného sektora so štátom a rozmáhajúca sa mentalita nárokovateľnosti.

Prečítajte si tiež: Príspevok na verejné statky: Samuelson

tags: #verejné #výdavky #na #sociálny #systém #graf