
Telesné postihnutie, či už vrodené alebo získané, by nikdy nemalo byť dôvodom na posmech. Ľudia s telesným postihnutím čelia v živote mnohým výzvam a posmešky im situáciu len zhoršujú. Je dôležité si uvedomiť, že aj keď sa niekto odlišuje od väčšiny, má rovnaké právo na úctu a rešpekt. V skutočnosti, títo jedinci často trpia viac, ako si dokážeme predstaviť.
Hypochondria, niekedy označovaná aj ako hypochondrická porucha, je stav, kedy má človek neustály strach alebo presvedčenie, že trpí vážnou chorobou. Aj keď ho lekári opakovane ubezpečujú, že je zdravý, pacient nalieha na ďalšie a ďalšie vyšetrenia. Táto utkvelá predstava môže z hypochondra spraviť trosku a negatívne ovplyvňuje aj život jeho blízkych.
Minimálne po dobu pol roka je pacient presvedčený, že má aspoň dve vážne telesné choroby, pričom aspoň jednu vie presne pomenovať. Neustále sa zapodieva myšlienkou, že sa deformuje, že zohyzdnieva. Je o svojich problémoch presvedčený, vyhľadáva liečbu, vyšetrenia, nevyhýba sa ani alternatívnej medicíne. Odmieta uistenia lekárov, že je v poriadku. To všetko môže vyústiť do skutočných telesných prejavov choroby. Objaví sa nadmerné potenie, mravčenie v prsoch, svrbenie kože, bolesti hlavy, problémy s dýchaním. Postihnutý si začne často merať teplotu, tlak, tep a drobné odchýlky od normálu ho desia.
Začiatky ochorenia siahajú do neskoršej fázy dospievania a na začiatok dospelosti. Vrchol býva okolo tridsiatky u mužov a štyridsiatky u žien. Nezriedka sa však príznaky objavia aj v päťdesiatke. Priebeh ochorenia býva kolísavý, epizodický, chronický. Epizódy trvajú od niekoľko mesiacov do niekoľkých rokov. U asi jednej tretiny postihnutých dôjde časom k ústupu ochorenia, u dvoch tretín je priebeh chronický, z toho u jednej štvrtiny veľmi zlý. Pri ľahších variantách nebráni pacientovi pracovať, v najťažších prípadoch vedie k trvalej invalidite. Niektorí pacienti dokážu príznakmi manipulovať svoje okolie, no mnohí však fungujú celkom normálne.
Hypochondria je pravdepodobne naučené správanie. Pacienti však môžu byť od narodenia citlivejší na svoju telesnú schránku a mávajú aj znížený prah bolesti. Tam, kde normálny človek pociťuje tlak v bruchu, hypochonder cíti bolesť. Hypochondria môže odrážať i nízke sebavedomie, môže súvisieť s prehreškami pacienta v minulosti, alebo naznačuje utkvelú predstavu pacienta, že je vo svojom jadre zlým človekom.
Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím
Zaužívaný predsudok, že hypochondrami sú hlavne muži, sa nepotvrdil. Touto poruchou trpia obe pohlavia rovnako. Občasné obavy o zdravie máva aj každý piaty zdravý človek, u neurotikov je to takmer každý druhý. Mnohí pacienti s miernejšími prejavmi hypochondrie sa liečia väčšinou u svojich praktických lekárov, odporúčanie ísť na psychiatriu odmietajú.
Príznaky hypochondrie sa čiastočne dajú potlačiť antidepresívami a niektorými ďalšími liekmi. Antidepresíva okrem iného zvyšujú prah bolesti. Je to však len podporná liečba. Anxiolytiká - lieky proti strachu - sa využívajú len zriedka a krátkodobo, pacient by si na ne mohol ľahko navyknúť.
Základnou liečbou u všetkých hypochondroch je teda psychoterapia. S pacientami treba pracovať aspoň raz do týždňa, ideálny počet sedení je 16 až 32. Cieľom terapie je, aby si pacient prestal robiť starosti o svoje zdravie a bol schopný zvládať svoje bežné denné povinnosti a venovať sa svojim záľubám.
Dôležitou súčasťou liečby je expozícia pacienta - vystavovanie ho podnetom, z ktorých má obavy. Najjednoduchšou expozíciou je telesné cvičenie. Pacienta treba viesť k tomu, aby pravidelne cvičil, či už na rotopede, v posilňovni alebo stačí obyčajný beh. Mal by sa tiež začať otužovať. Postupne prestane prehnane reagovať na úplne bežné podnety a stavy.
Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad
Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a odškodnenie: Právna analýza
tags: #telesne #postihnuti #ciel #posmechu