Skúsenosti telesne postihnutých zamestnancov: Od prekážok k príležitostiam

Tento článok sa zameriava na komplexnú problematiku zamestnávania ľudí s telesným postihnutím (ZTP) na Slovensku. Analyzuje právne aspekty, teoretické východiská, praktické skúsenosti zamestnancov a zamestnávateľov, a tiež dostupné podporné mechanizmy. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť a identifikovať prekážky, ktoré bránia plnohodnotnému zapojeniu ZTP do pracovného života, ako aj navrhnúť konkrétne riešenia pre zlepšenie ich zamestnanosti.

Právny rámec zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú na Slovensku významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. Podľa ustanovení § 40 ods. Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.

Výnimky z ochrany

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 ZP (teraz § 72 ods. 1 ZP) so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy (teraz úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), tento súhlas sa výlučne vyžaduje len na výpoveď, a nie aj na ostatné spôsoby skončenia pracovného pomeru.

Povinnosti zamestnávateľa pri výpovedi

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

Definície a terminológia

Zdravotné postihnutie a osoba so zdravotným postihnutím

Medzi nami žijú ľudia, ktorí majú z rôznych príčin zdravotné postihnutie, ktoré im bráni žiť "normálny" život. Zdravie a choroba ovplyvňujú konanie, správanie, sociálnu situáciu, vzdelanie a pracovné aktivity človeka. Akútna choroba, ktorá sa dá vyliečiť, nezasahuje trvalo do života človeka a jeho rodiny. Zmena zdravotného stavu na trvalý stav má široké spektrum sprievodných javov, vrátane fyzických, somatických, emočných, psychických, ekonomických a sociálnych prejavov. Dlhodobo nepriaznivý stav u osôb so zdravotným postihnutím vedie k ekonomicko-finančným problémom, ako je strata príjmu a zvýšené náklady na liečbu, čo znižuje životný štandard celej rodiny. Trvalé poškodenie zdravia prechádza do stavu zdravotného postihnutia a vedie k sociálnym problémom, ako sú narušené partnerské a rodinné vzťahy, dezorganizácia bežných činností, sociálna izolácia a zmena životného štýlu.

Z pohľadu sociálnej práce, Repková charakterizuje zdravotné postihnutie ako "znevýhodnenie, ktoré má človek s dlhodobou alebo trvalou telesnou alebo duševnou poruchou v štandardne usporiadanom životnom a sociálnom prostredí a ktoré je potrebné minimalizovať intervenciami v rámci sociálnej politiky a práce."

Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia (MKF)

Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia - International Classification of Functioning, Disability and Health - ICF (ďalej len MKF) uvádza trojdimenzionálny model zdravotného postihnutia a vnímanie človeka v rovine poruchy, dizability a hendikepu. komponenty funkčnej schopnosti a spôsobilosti zdravotného postihnutia - z individuálneho ale aj spoločenského pohľadu (telesné funkcie a štruktúry), 2. komponenty spolupôsobiacich faktorov - vonkajšie prostredie (faktory okolitého prostredia a osobné faktory). Termín telesných funkcií zahŕňa fyziologické funkcie telesných systémov vrátane psychologických a termín telesné štruktúry implikuje anatomické časti tela a ich súčasti. Osobné faktory MKF neklasifikuje, z dôvodu ich veľkých sociálnych a kultúrnych odlišností, ale zaraďuje ich medzi spolupôsobiace faktory. Definície pojmov v MKF vychádzajú z kontextu zdravia, preto sa nezameriavajú na poruchu alebo obmedzenie, ale používajú kladné alebo neutrálne pomenovanie. Aj keď v názve MKF je stále použitý pojem dizabilita, klasifikácia odporúča používať pojem aktivita a pojem hendikep nahrádza pojmom participácia.

Vzhľadom k nejednotnosti posudzovania zdravotného postihnutia na Slovensku, ktoré sa líši podľa právnej normy, rezortu a jeho potreby, sa systém klasifikácie podľa MKF javí ako jednotný - obsahujúci všetky zložky uplatniteľné nielen v medicíne, ale aj v sociálnom poistení, sociálnych službách, kompenzácií sociálnych dôsledkov a vo všetkých ostatných oblastiach, ktoré sa zaoberajú sociálnou a zdravotnou starostlivosťou o človeka. Pri vzájomnej interakcii vzťahov súvisiacich s funkčnou schopnosťou ide o vnímanie zdravotného postihnutia cez zdravie, pričom zohľadňuje najdôležitejšie interakčné vzťahy, ktoré ovplyvňujú sociálne fungovanie a tým proces integrácie u ľudí, ktorí majú z akýchkoľvek dôvodov určitú poruchu zdravia, čo veľmi jednoducho môžeme vyjadriť slovami „ako sa dá žiť s poruchou zdravia“ a nie „ako sa nedá žiť s poruchou zdravia“.

Všeobecný pohľad na osoby s hendikepom v spoločnosti je cez chorobu (postihnutie), ktorý vyvoláva obmedzenia a prekážky, ktoré tvoria bariéru žiť „normálnym spôsobom života“. Takýto pohľad už sám o sebe prináša negatívne myslenie v hľadaní sebauplatnenia (neviem, nedokážem, nezvládnem, nemôžem). Klasifikácia prináša opačné vnímanie, nie cez chorobu, ale cez zdravie a tu dochádza k pozitívnemu vnímaniu, čo vedie k hľadaniu možností sebauplatnenia (čo viem urobiť, čo chcem urobiť, akým spôsobom to urobím).

Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad

Zdravotné postihnutie - terminologický vývoj

Pre potreby rozlíšenia trvalého, dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu vyvolávajúceho prekážky a obmedzenia uplatniť sa v spoločenskom prostredí (rodina, škola, práca) od dočasného zdravotného obmedzenia, ktoré spôsobuje obmedzenia len na určitý čas je v praxi zaužívaný termín zdravotné postihnutie. Tak ako všetky pojmy, aj pojem zdravotné postihnutie stále prechádza svojim vývojom, pričom v súčasnosti najlepšie vystihuje a pojmovo odlišuje vyššie uvedený rozdiel medzi dočasnou a trvalou indispozíciou. Dôsledky zdravotného postihnutia sprevádzajú osobu do konca jej života, čo prináša negatívne dôsledky na kvalitu jej života ale aj kvalitu života osôb, ktoré sú v jej blízkom a bezprostrednom vzťahu.

Kategorizácia zdravotného postihnutia

Na základe všeobecne platných základných rozdelení zdravotného postihnutia - podľa typu (orgánové a funkčné), podľa intenzity (ľahké, stredné, ťažké) a podľa príčin vzniku (vrodené, získané), sa zdravotné postihnutie najčastejšie kategorizuje v zmysle orgánových a funkčných postihnutí, na mentálne postihnutie, zrakové postihnutie, sluchové postihnutie, telesné (somatické) postihnutie a kombinované postihnutie. Šmidová (2013) uvádza aj špecifickejšie druhy postihnutia, a to narušenie komunikačnej schopnosti, poruchy správania a poruchy učenia.

Počet osôb so zdravotným postihnutím

Podľa najnovších zistení, vo svete žije približne miliarda osôb so zdravotným postihnutím, pričom 50 % z nich pripadá na ľudí starších ako 60 rokov, čo je odrazom starnutia populácie. Charakteristika pojmu osoba so zdravotným postihnutím nie je jednotná. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím prináša nové pojmy „špeciálne potreby a „osoba so špecifickými potrebami“, pričom ako uvádza Šmidová (2013, s. 17) „základné východisko prístupu k osobám s postihnutím znamená, že postihnutie spočíva v spoločnosti, a nie v osobe s postihnutím.“. V zmysle takéhoto chápania je osoba s postihnutím, človek s poruchou, ktorému spoločnosť nevytvára vhodné podmienky pre jeho plnohodnotné uplatnenie sa v spoločnosti, čím ho istým spôsobom znevýhodňuje.

Vychádzajúc z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, „osoba s postihnutím je osoba, ktorá má dlhotrvajúce fyzické, psychické, intelektuálne alebo zmyslové poruchy v interakcii s rôznymi bariérami, ktoré môžu sťažovať plnú účasť v spoločnosti na základe rovnosti s inými.“ (Šmidová, 2013, s. 16).

Najznámejšie a zaužívané v praxi sú pojmy vychádzajúce z výkonu zákonov verejnej a štátnej správy, s ktorými ľudia prichádzajú do kontaktu, ako sú poistenec s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom (Zákon č. 461/2003 Z. z.), fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (Zákon č. 447/2008 Z. z.), občan so zdravotným postihnutím (Zákon č. 5/2004 Z. z.).

Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a odškodnenie: Právna analýza

Svetová zdravotnícka organizácia pri pomenovaní ľudí s určitým funkčným obmedzením necharakterizuje striktne tento pojem a zastáva princíp práva takého oslovovania ľudí, aké si želajú. Z uvedeného dôvodu ponecháva obidva termíny „ľudia so zdravotným postihnutím“ aj „zdravotne postihnutí ľudia“. Zároveň sa klasifikácia zámerne vyhýba na poukazovanie osoby cez zdravotné postihnutie a stále sa snaží používať nestranný, kladný jazyk, nakoľko cieľom MKF je týmto osobám pomôcť pri zisťovaní problému zdravotného postihnutia cez všetky pôsobiace komponenty a tak docieliť, podporovať a obhajovať ich celkové ciele.

Do nedávnej minulosti bol zaužívaný termín zdravotne postihnutá osoba (jedinec, človek, občan). Repková výskumom z roku 2003, ktorý bol zameraný na analýzu termínov vo vzťahu k zdravotnému postihnutiu zistila, že v dennej tlači sa v miere 25 % používa termín postihnutý človek a naopak v odbornom časopise zameranom na služby pre ľudí so zdravotným postihnutím, sa používa termín človek so zdravotným postihnutím (60 %). Zároveň výskum Krhutovej z roku 2007 potvrdil výskum Repkovej z roku 2003, ktorý dokázal používanie pojmu postihnutý človek (30 % - 40 %) novinármi, zamestnancami verejnej správy a odborníci, pričom označenie človek s postihnutím sa v 70 % využíva v organizáciách osôb so zdravotným postihnutím.

Postihnutie ako obmedzenie možností

Z pohľadu možností a opatrení zameraných na pomoc študentov s postihnutím v oblasti vzdelávania Šmidová (In Kozoň, 2013) hovorí, že „postihnutie je obmedzenie možností, ktoré má štát povinnosť odstraňovať a vyrovnávať tým príležitosti a podmienky.“ Interpretované ponímanie „postihnutia“ sme vybrali z dôvodu, že je aplikovateľné pre všetky oblasti života osôb so zdravotným postihnutím, nielen v oblasti vzdelávania.

Counseling ako nástroj sociálnej práce

"Hľadanie vlastnej sily na prekonanie ťažkej situácie ústí do poznania seba samého, poznania svojej hodnoty, ktorá vytvára sebaúctu a obdiv vo svoje dary, ktoré každý človek v sebe vlastní." (Šmidová, 2015, s. 5)

Každý človek, ale aj rodina, do ktorej sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, a medicínska veda potvrdí nezvratnosť „novej“ situácie - zdravotné postihnutie („doživotnú chorobu“) prechádza zo psychologického hľadiska fázami smútku. Vzniknutý stav analyzuje, ako prvé sa dostavuje popieranie - dotknutí (rodina, človek) nechcú veriť tejto informácii, mnohokrát vyhľadávajú iných lekárov, získavajú informácie v literatúre, skúšajú alternatívne možnosti liečby a podobne. Postupne, so získanými informáciami, potvrdením nezvratnosti zdravotného stavu od iných lekárov, neúspechu alternatív, prechádzajú do fázy hnevu. Hľadajú vinníka za vzniknutý stav, niektorí odmietajú liečbu, takpovediac hnevajú sa a vinia „celý svet“, stránia sa sociálnych väzieb a pod.. Ak zostávajú v tomto bode dlhší čas, môže dochádzať k rozvratom vo vzťahoch rodiny, partnerov, priateľov. Neskôr dochádza k fáze vyjednávania. Začína sa vnútorné uvažovanie vyjednávania, samého so sebou alebo s vyššou mocou - ak sa uzdravím, keď sa situácia zmení, tak nikdy nebudem…, už stále budem…., urobím, spravím…..). Ďalšou etapou smútku je depresia. Upadnutie do svojich myšlienok, strata záujmu o seba a o okolie. Nie každému sa podarí prekonať etapu depresie, mnohí v nej zotrvajú celý život. Tí, ktorí prekonajú fázu depresie, sa dostávajú do poslednej fázy - zmierenia. Prijímajú svoj zdravotný stav, hľadajú možnosti, ako žiť plnohodnotný život, učia sa fungovať v „novej“ situácii, hľadajú možnosti sebarealizácie. Jednotlivé fázy smútku môžu trvať rôzne dlho, mnohokrát sa môžu aj opakovať.

Úlohou counselingu je sprevádzať ľudí so zdravotným postihnutím v jednotlivých fázach smútku, pomáhať im pri prekonávaní ťažkostí a hľadaní možností sebarealizácie. Counseling je metóda sociálnej práce, ktorá sa zameriava na individuálne potreby klienta a jeho silné stránky. Cieľom je posilniť klienta, aby bol schopný samostatne riešiť svoje problémy a žiť plnohodnotný život.

Zamestnávanie ľudí s fyzickým postihnutím na Slovensku: Teória verzus prax

Práva ľudí s fyzickým postihnutím sú zakotvené v zákonoch, ako je zákon o sociálnych službách a zákon o zamestnanosti. Zamestnávatelia, ktorí si nesplnia povinnosť zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím, musia platiť pokuty. Napriek tomu sa prax a teória v týchto rovinách rozchádzajú. Nízka miera zamestnanosti je permanentnou charakteristikou ekonomickej situácie ľudí so zdravotným postihnutím.

Slovenská republika sa v roku 2018 umiestnila na 7. mieste medzi krajinami s vysokým rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia. Až 16,3 % ľudí v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia bolo nezamestnaných. V roku 2016 bolo najvyššie percento nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím v Trenčianskom kraji (14,9 %) a v Žilinskom kraji (14,0 %).

Výskum: Možnosti zamestnanosti ľudí s fyzickým postihnutím

Výskumná časť článku vychádza z kvalitatívneho výskumu, v ktorom bola použitá metóda interview zameraná na ľudí s fyzickým postihnutím. Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť, aké sú možnosti zamestnanosti ľudí s fyzickým postihnutím, ich názory na zamestnávanie a ich návrhy na ďalšie možnosti ich zamestnávania. Autorka sa zamerala na osobné skúsenosti participantov, aby získala ucelený pohľad na problematiku.

Výskum sa realizoval od júna 2016, pričom každé interview trvalo dve hodiny. Od začiatku roka 2017 prebiehala analýza interview a spracovanie odpovedí do výsledkov a diskusie.

Zistenia z interview

• Ťažká situácia so zamestnávaním: Participanti sa zhodli na tom, že situácia so zamestnávaním ľudí s fyzickým postihnutím je veľmi ťažká. Zamestnávatelia uprednostňujú zamestnancov bez postihnutia.
• Diskriminácia: Niektorí participanti sa stretli s diskrimináciou už pred samotným pohovorom, keď zistili, že majú ZŤP. Iní zmenili taktiku a prestali uvádzať informáciu o ZŤP do životopisu, až kým sa nedostali na pohovor.
• Dôležitá podpora rodiny: Všetkých siedmich oslovených participantov podporovali rodinní príslušníci v začlenení sa do sociálneho a pracovného prostredia.
• Ochota zamestnávateľov prispôsobiť podmienky: Niektorí participanti uviedli, že zamestnávatelia sú ochotní vytvoriť podmienky na pracovný výkon, ak im to zdravotný stav umožňuje.
• Nezáujem štátnej správy: Participanti sa vyjadrili, že orgány štátnej správy nemajú záujem zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím, čo vidia v zlej motivácii na strane zdravotne postihnutých uchádzačov aj štátnych inštitúcií. Bariérou je aj nedostupnosť budov štátnej a verejnej správy.
• Vhodné pracovné pozície: Participanti s vysokoškolským vzdelaním navrhovali, aby sa ľudia so zdravotným znevýhodnením viac zapájali do administratívnych činností v ekonomických alebo sociálnych oblastiach. Problém vidia v neinformovanosti zamestnávateľov a v ich strachu z postihov štátu.

Konkrétne odporúčania pre prax

• Zvýšiť viditeľnosť: Ukázať viac ponúk pomocných prác na pár hodín, aby sa zvýšila viditeľnosť toho, že ľudia s hendikepom chcú pracovať.
• Podpora projektov: Podporovať projekty, ako je penzión s reštauráciou BIVIO a pojazdná kaviareň KOLEČKO, ktoré zamestnávajú ľudí s postihnutím.
• Zapojenie štátnej správy: Štátna správa a územná samospráva by sa mali viac zapájať v oblasti pomocne… Na pracovisku sa často nestretávame s kolegami so zdravotným postihnutím. Dôvody na to sú rôzne. Aká je aktuálna situácia? Z prieskumu zameraného na postoje zamestnancov voči inakosti na pracovisku nám vyšlo, že iba 16 % opýtaných malo osobnú skúsenosť s ľuďmi so zdravotným postihnutím na pracovisku. Tí, ktorí ju mali, uviedli, že bola pre nich pozitívna. Mnoho ľudí si nevie predstaviť, aké je to spolupracovať s človekom s hendikepom, pretože jednoducho na to nemajú príležitosť. Keď už však tá príležitosť príde, dokáže často búrať bariéry a predsudky.

Iniciatívy na podporu zamestnávania ZŤP

Túto situáciu sa snaží zmeniť aj program Výpomoc so srdcom? V Profesii už od jej vzniku vytvárame cesty ako sa zamestnať aj ľudí so zdravotným postihnutím. Napríklad, náš portál Profesia.sk je prístupný aj pre ľudí so zrakovým obmedzením, máme portál dielne.sk, kde jednotlivci aj firmy nájdu zoznam overených chránených dielní. ZŤP uchádzači si môžu vytvoriť u nás životopis a uviesť v ňom rozsah svojho postihnutia a práce, ktoré sú schopní vykonávať. Takéto profily sú od marca tohto roku označené nálepkou Výpomoc so srdcom a zamestnávatelia sa k nim dostanú bezplatne.

Šance na uplatnenie na trhu práce

No a aké sú šance pre ľudí so zdravotným hendikepom uplatniť sa trhu práce? Ľudia všeobecne často hovoria, že nájsť si novú prácu je pre nich náročné. Predpokladám, že hendikepovaní to nemajú o nič jednoduchšie. To závisí od viacerých faktorov. Napríklad, či človek má pracovné skúsenosti, ktoré predchádzali zdravotnému obmedzeniu, či ide o fyzický alebo mentálny hendikep. Každá životná situácia je iná. Dnes je však aj na Slovensku viacero firiem, ktoré podporujú rozmanitosť na pracovisku. Niektoré globálne firmy môžu mať dané z centrály, že majú zvýšiť počet ľudí so zdravotným postihnutím, pretože to posilňuje ich firemnú kultúru. Iné už prišli na to, že na niektoré práce sa hodia práve ľudia s konkrétnym zdravotným obmedzením.

Výpomoc so srdcom

Ako do toho zapadá Výpomoc so srdcom? V rámci Výpomoci so srdcom máme viacero kanálov, ktorými sa snažíme podporovať zamestnávanie zdravotne postihnutých. Napr. vhodných ŤZP uchádzačov na odborné práce môže firma bezplatne nájsť na Profesia.sk, ad hoc zákazky môže zadať chráneným dielňam cez dielne.sk. Spolupracujeme so školami, kde študujú žiaci so zdravotným obmedzením a hľadáme spôsoby ako im umožniť pracovnú skúsenosť na trhu práce. Cez domelia.sk sú to napr. krátkodobé brigády v rámci praxe.

Konkrétny príklad

Ako príklad si môžeme vziať žehlenie. Žijeme v rýchlej a vyťaženej dobe a nie všetci majú priestor alebo chuť na domáce práce. Radšej by čas trávili s rodinou, venovali sa koníčkom a oddychu alebo dokončili pracovné veci. Zrazu týmto ľuďom zamestnávateľ poskytne benefit - žehlenie, ktoré bude vykonávať vyškolená osoba so zdravotným hendikepom. Od začiatku sme videli potenciál. Samozrejme, si to však chceli otestovať na sebe. V Profesii sme zamestnancom začali ponúkať žehlenie, upratovacie práce, grafické práce a záhradkárske práce. Najviac sa ujalo žehlenie, ktoré poskytujeme zamestnancom stabilne. Neskôr sme prijali ďalšieho kolegu s hendikepom, ktorý vykonáva obvolávanie klientov pre obchodné a právne oddelenie.

Pohľad zamestnávateľov a ľudí so zdravotným postihnutím

Ty si často v kontakte s oboma stranami, zamestnávateľmi aj ľuďmi so zdravotným postihnutím. Čo si myslia o programe oni? Aký je ich pohľad na to, keď sa im podarí získať prácu? U ľudí s hendikepom ide často o také znovuzapojenie sa do života. Mnohí z tých, ktorí začali v programe nemali prácu 5 či 10 rokov. Už len samotný kontakt s novými ľuďmi je pre nich povzbudzujúci a zvyšuje ich sebadôveru. Mali sme však aj prípad pani, ktorá po rokoch začala pracovať cez Výpomoc so srdcom a o pár mesiacov sa odhodlala uchádzať o pracovnú pozíciu na otvorenom trhu práce. Aj ju získala, naštartovalo ju to, ale po čase zistila, že plný úväzok so svojím hendikepom nezvláda. V rámci Výpomoci totiž ľudia pracujú do 4 hodín denne. Ak je hocikto dlhodobo doma, tak je pre neho náročné nastúpiť do pracovného kolotoča. No ak sa k tomu pridá ešte zdravotný hendikep, človek sa musí vyrovnávať s viacerými faktormi ako je nové prostredie, noví ľudia, predsudky a pod. Cez Výpomoc so srdcom sa snažíme vytvoriť model, aby ľudia začínali pracovať s podporou pracovných asistentov. Tých považujeme za kľúčových najmä v prvých týždňoch. Pomáhajú im obnoviť pracovné návyky a sú oporou, keď ich motivácia vytrvať klesá.

Úloha pracovných asistentov

Firmám sa snažíme vysvetľovať, že pracovný asistent slúži ako most, ktorý v počiatočnom štádiu spája človeka s hendikepom s jeho novými kolegami a prostredím. Pomáha prekonať obavy, strach a predsudky a zároveň dohliada na kvalitu práce a správne pochopenie požiadaviek. Ak je napríklad zamestnanec, ktorý sa dozvedel o programe Výpomoc so srdcom a zaujal ho, môže tú informáciu šíriť ďalej medzi kolegov alebo nadriadených. Firmy môžu tieto aktivity hradiť z povinného náhradného plnenia, alebo v rámci benefitného systému či CSR rozpočtov. V rámci programu robíme poradenstvo, prepájame vhodné organizácie s firmami, aby si spoluprácu vyskúšali najskôr v malom, na 2 - 3 mesiace. Potom sú tu aj individuálne možnosti ako pomôcť, a to je napr. forma osobnej asistencie. Agentúry osobnej asistencie neustále hľadajú ľudí na flexibilnú prácu na pár hodín mesačne. Ide o pomoc alebo sprevádzanie hendikepovaného človeka pri každodenných činnostiach - pomoc pri hygiene, ceste na poštu alebo na úrad, pomoc pri štúdiu, sprevádzanie na kultúrnych a športových akciách a pod. U nás vo firme sme napríklad takto viackrát sprevádzali človeka so svalovou dystrofiou na hokejový zápas. Bez osobného asistenta sú ľudia s hendikepom obmedzený na život medzi štyrmi stenami.

Využívanie služieb chránených dielní

Ďalšou možnosťou je využívať služby chránených dielní. Ak potrebujete upratať, vyvenčiť psa, pokosiť záhradu alebo polievať kvety počas dovolenky, toto sú ideálne brigády pre ľudí s hendikepom. Zamestnávanie ľudí so zdravotným znevýhodnením je téma, nad ktorou visí v našej spoločnosti stále otáznik. Minulý rok si na pracovnom portáli Profesia.sk vytvorilo životopis takmer 2-tisíc takýchto uchádzačov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa Profesia rozhodla venovať tejto téme podrobnejšie. Vníma totiž nedostatočný prienik hendikepovaných ľudí na slovenskom trhu práce.

#

tags: #telesne #postihnuti #zamestnanci #skusenosti