
Starnutie je komplexný a nevyhnutný biologický proces, ktorý so sebou prináša širokú škálu telesných a psychických zmien. Tieto zmeny ovplyvňujú nielen fyzické zdravie seniorov, ale aj ich psychickú pohodu, sociálne interakcie a celkovú kvalitu života. Pochopenie týchto zmien je kľúčové pre poskytovanie adekvátnej podpory a starostlivosti, a pre zaistenie, aby nedochádzalo k diskriminácii starších ľudí.
Proces starnutia je vysoko individuálny a každý senior sa s ním vyrovnáva inak. Osobnosť a prístup k životu zohrávajú zásadnú úlohu v adaptácii na zmeny spojené so starobou. Existuje niekoľko typov adaptácie:
Fyzické zmeny spojené so starnutím môžu mať významný vplyv na psychické zdravie seniorov. Medzi najčastejšie patria:
U seniorov sa môžu vyskytnúť rôzne psychické poruchy, ktoré si vyžadujú odbornú starostlivosť. Medzi najčastejšie patria:
Sociálne vzťahy sú pre seniorov veľmi dôležité, ale ich udržiavanie môže byť s pribúdajúcim vekom náročné. Obmedzujú ich zdravotné problémy, znížená mobilita a ťažkosti s cestovaním. Medziľudské vzťahy sa môžu zhoršovať, zvýrazňuje sa egoizmus, vzťahovačnosť, tvrdohlavosť, pedantstvo a podozrievavosť. Na druhej strane potrebujú starí ľudia kontakty s ľuďmi, potrebujú spomínať a rozprávať sa o bežných veciach. Najdôležitejšie sú kontakty s deťmi, vnúčatami, rodinou a priateľmi.
Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím
Osamelosť je jedným z najvýznamnejších psychických záťaží starých ľudí. Často je spôsobená úmrtím partnera a má vážne dôsledky:
Muži a ženy prežívajú samotu rozdielne:
Osamelosť sa týka všetkých vekových skupín, ale najväčší podiel osamelých ľudí tvoria starší jedinci, ktorí sú náchylnejší k osamelosti a k sociálnej izolácii predovšetkým preto, lebo sú viac ohrození celým radom zdravotných a sociálnych problémov, ktoré následne osamelosť determinujú. Osamelosť, ktorá následne ústi do samovraždy je autorkou podávaná ako výrazný extrémny jav, ktorý má stúpajúcu tendenciu predovšetkým u vekovej skupiny seniorov.
Odchod do dôchodku starí ľudia často prežívajú ako šok a traumu, najmä tí, ktorí naň nie sú pripravení. Niektorí sa na dôchodok tešia a vidia v ňom príležitosť uskutočniť niektoré svoje záujmy a koníčky. Odchod do dôchodku znamená stratu práce, profesie, profesionálnej roly, priateľov z práce a s tým spojená spoločenská prestíž a sociálny status. Starý človek sa stáva závislý od spoločnosti, ktorá mu poskytuje dôchodok. Človek odchádza zo spoločnosti do svojho súkromia, do svojej samoty, čo niekedy znamená až izoláciu. Pocit prázdnoty vzniká aj z toho, že v produktívnom veku ich stále niekto dirigoval, riadil staval pred nich ciele a programy.
Rozlišujeme 5 fáz adaptácie na dôchodok:
Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad
Pre seniorov sú k dispozícii rôzne formy sociálnej pomoci a starostlivosti:
Zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov je závažný problém, ktorý si vyžaduje pozornosť spoločnosti. Často sa vyskytuje ako jeden z prejavov domáceho násilia vnútri rodín.
S pribúdajúcim vekom sa zhoršuje stav všetkých orgánov, vrátane mozgu. Môže byť poškodený v dôsledku rôznych chorôb, napr. Alzheimerova choroba spôsobuje degeneráciu mozgových buniek a ateroskleróza vedie k cievnym poruchám. Mozog sa môže poškodiť aj po úraze, v dôsledku nádoru v mozgu, infekčným alebo metabolickým ochorením. V starobe sa objavujú aj depresívne poruchy, ktoré vznikajú ako následok telesného ochorenia.
Opatrovateľka môže mať pocit že je neustále prenasledovaná, často je to však iba dôsledok psychickej poruchy seniora, ktorý svoje správanie nedokáže ovplyvniť.
Prejavy duševnej choroby: Duševná choroba sa môže vyvíjať veľmi pomaly a postupne, takže jej začiatky môžu ujsť pozornosti aj najbližším členom rodiny. Choroba sa dá rozoznať, ak nejaká duševná zmena trvá už dlhú dobu, pričom nemá jasnú príčinu. Seniorovo konanie sa stáva nepochopiteľné. To, čo hovorí a ako koná sa vymyká logike a realite. Sprievodným znakom duševnej choroby sú aj poruchy spánku, nočné vychádzanie z izby alebo bytu, poruchy stravovania a náhly pokles hmotnosti. Senior sa môže sťažovať na symptómy, ktoré nesúvisia s jeho stavom a telesným ochorením. Duševná choroba sa môže prejavovať aj hlbokým a dlhotrvajúcim pohrúžením do seba, obmedzovaním kontaktu s inými ľuďmi, stratou záujmu o obľúbené činnosti, poruchami pamäte a nezáujmom naučiť sa niečo nové. Zhoršuje sa schopnosť vyjadrovania a pomenovania konkrétnych vecí aj osôb. Môže sa objaviť afektívne správanie sprevádzané nervozitou, hnevom, krikom, obviňovaním.
Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a odškodnenie: Právna analýza
Uvedomuje si senior svoju chorobu? Pri niektorých duševných chorobách má senior na chorobu náhľad, pri iných si chorobu nielenže neuvedomuje, ale sa aj aktívne bráni označeniu za chorého. Ide najmä o seniorov trpiacich závažnými duševnými poruchami, ktoré sú spojené s bludnými predstavami a myšlienkami. Liečenie seniora, ktorý chorobu necíti a navyše si ju neuvedomuje, býva často komplikované. Uvedomenie vlastnej choroby chýba napríklad pri demencii, ale väčšina seniorov trpiacich depresiou má pocit, že sú chorí.
Aká je vhodná reakcia na správanie psychicky chorého seniora? Starostlivosť o psychicky chorého človeka je veľmi náročná a vyžaduje veľkú trpezlivosť. V prvom rade treba mať na pamäti, že senior je chorý a svoje správanie nedokáže regulovať. Aj keď sú jeho obviňovanie, mrzutosť či nepríjemné poznámky neprimerané, opatrovateľka by si ich nemala brať k srdcu, pretože nevyplývajú zo skutočnosti. Aby to dokázala, musí sa vedieť odosobniť a pochopiť, čo sa so seniorom deje, ako cíti a rozmýšľa vo svojej chorobe. Ak senior trpí chorobne smutnou náladou, má depresiu, je oslabený a apatický, neodporúča sa mu poskytovať rady typu: vzchopte sa, nepodliehajte tomu, nebuďte lenivý, viac sa hýbte a pod. Bude to mať za následok ešte väčšiu depriváciu a prehĺbenie depresie.
Aká je prevencia pred duševnými chorobami? Duševným chorobám sa senior vyhne v prvom rade zdravým životným štýlom a pestovaním pozitívnych medziľudských vzťahov. Vznik a rozvíjanie duševných chorôb urýchľuje osamelý spôsob života a negativizmus. Preto treba aj v starobe viesť bohatý spoločenský život - pozývať a navštevovať priateľov, tráviť čas s rodinou, chodiť na spoločenské podujatia, stať sa členom nejakého klubu. Apatiou a nečinnosťou ochabujú nielen svaly, ale aj psychika. Treba mať pod kontrolou aj zdravotný stav a dbať na odporúčania a rady lekára. Seniori by sa mali pravidelne podrobovať preventívnym prehliadkam, merať si hmotnosť, tlak krvi, tuky a cukry v tele. Monitorovanie zdravotného stavu predchádza závažným zdravotným komplikáciám, ktoré následne môžu viesť aj k duševným poruchám.
Roky bežia a telo každého z nás starne. V ľudskom tele tak dochádza k mnohým zmenám, ktoré vo väčšine prípadov človek vníma negatívne. Starnutie tak pre človeka ešte nemusí nutne znamenať, že bude trpieť zdravotnými problémami alebo zlou kvalitou života. Áno starší človek môže na svojom tele pozorovať určité výrazné telesné zmeny. Pokožka, kosti i mozog sa začnú správať inak. Zdravé stravovanie a pravidelný pohyb môžu udržať srdce staršieho človeka zdravé. Starnutie môže u starších ľudí spôsobiť ich zmenu reflexov i zmyslov. Demencia nie je klasickým príznakom staroby, ale to že seniori s pribúdajúcim vekom stále viac a viac zabúdajú je normálnou vecou. U starších ľudí častejšie dochádza k problémom s tráviacou sústavou. Môžu sa tak u nich častejšie vyskytovať problémy ako je zápcha, bolesť brucha a pocity nevoľnosti. U starších ľudí je možné pozorovať, že ich zrak a sluch už nefungujú tak dobre, ako pred pár rokmi. Ľudia v staršom veku rovnako tak môžu začať strácať niektoré chuťové zmysly. Chuť jedla tak preto pre nich už nemusí byť rovnakým pôžitkom, ako v minulosti. Rovnako tak v staršom veku môže dôjsť k oslabeniu čuchu a hmatu. U starších ľudí je teda dôležité a podstatné rozumieť tomu, že sa ich telo postupom času mení. S týmto stavom sa rovnako tak mení aj ich bežný, každodenný život.
Seniorský vek má svoje špecifiká, ktoré sú aj jedným z predmetov medicínskeho odboru geriatria. Kým niektoré stavy a diagnózy sa vyskytujú rovnako v dospelej, ako aj v seniorskej populácii, iné ochorenia a symptómy sú špecifické práve pre starnúci organizmus pacienta. V takom prípade hovoríme o geriatrických syndrómoch.
Hypomobilita môže byť veľmi zjednodušene vysvetlená ako znížená pohyblivosť. U pacientov v seniorskom veku sa vyznačuje predovšetkým obmedzenou hybnosťou, svalovou slabosťou a tiež zníženou rýchlosťou a výdržou. Pohybový výkon seniorov ovplyvňujú nielen telesné zmeny, ale aj psychické a sociálne faktory a prostredie, v ktorom žijú. Netreba zabúdať ani na to, aký bol ich životný štýl v produktívnom veku, či mali dostatok pohybu, či športovali, aké mali zamestnanie. Práve celý komplex faktorov, ktoré sa na vzniku hypomobility podieľajú, z nej robia aj jeden z najčastejších syndrómov seniorského veku. Hypomobilita výrazne vplýva na znižovanie samostatnosti seniora, ktorý sa postupne stáva odkázaný na pomoc rodiny či asistenta. Ak sa hypomobilita nerieši, je možné, že postupne prejde až do imobility a senior zostáva ležiaci. Často sú to však práve príbuzní, ktorí rodiča alebo starého rodiča upozornia na zníženie schopnosti hýbať sa, prípadne si všimnú, že o pohyb stráca záujem. Ak sú odhodlaní situáciu riešiť a vyhľadajú odborníka, prejavy hypomobility sa dajú zmierniť. Využiť možno rôzne druhy rehabilitácie, cvičenia, zdravotníckych pomôcok pre jednoduchší a bezpečnejší pohyb, ktoré často pomôžu aj zahnať strach z pádu, a v neposlednom rade je dôležité seniorov motivovať, nájsť niečo, čo ich teší a napĺňa, aby pochopili, že bez ohľadu na vek, kvalita života je dôležitá. Syndróm hypomobility, teda zníženej pohyblivosti, vzniká u seniorov aj ako následok strachu z pádu. Na jednej strane ide o faktory neurologické, obvyklé je napríklad čiastočné obmedzenie hybnosti po mozgovej príhode.
Každý deň je tvorený zážitkami, ktoré sú tak príjemné, ako aj nepríjemné. Niektoré na nás pôsobia len krátko, avšak na iné si spomíname až do konca života. Takisto sú niektoré zážitky bezvýznamné a iné nás donútia robiť veľké životné zmeny. Niekedy zvládame život s gráciou, inokedy to skôr škrípe. To, ako sa dokážeme vyrovnať s každodennými náročnými situáciami, je dané nielen naším naturelom a výchovou, ale aj tým, aké máme schopnosti a možnosti tieto problémy prekonávať. Nie vždy je ľahké vnímať ťažkosti ako cestu k rastu. V tých prípadoch, keď nevieme kam z konopí a život nás nebude baviť, je namieste využiť pomoc psychoterapeuta. Pomôže nám s našimi strasťami a tiež bude oporou, kým toto zložité obdobie prekonáme. A netreba sa báť neúmerného utrácania. Viete, akú najväčšiu výhodu v zvládaní stresu majú seniori oproti ostatným vekovým skupinám? Životné skúsenosti! Za svoj život iste zažili množstvo veselých, ale aj náročných vecí, a zvládli niekoľko karambolov. To ich posilnilo a tiež je to niečo, z čoho môžu teraz čerpať. Nielenže vedia, že život pôjde ďalej, oni majú aj skúsenosť. Vybudovali si psychickú odolnosť. Strata a neistota - to, čo všetky tieto body spája, je vyrovnanie sa so stratou. A tých strát vzhľadom na pokročilejší vek prichádza viac - strata zamestnania, partnera, priateľov, rodičov, zdravia, finančnej nezávislosti, samostatnosti, bývania. Je teda nutné vyrovnať sa s množstvom nových výziev. Problém je, že tých životných neistôt môže byť až veľa. Osamotenie - vplyvom postupných strát a zmien zostávajú starší ľudia čím ďalej osamotenejší. Človek je tvor spoločenský a samota má na neho neblahý vplyv. Je preto dobré tomu predchádzať. Finančná neistota - odchod do dôchodku znamená pre väčšinu ľudí pokles príjmov. Málokto si na dôchodok zvládol odkladať toľko peňazí, aby mohol žiť ako predtým. Veľmi ľahko tak môže dôjsť k ťažkostiam s platením šekov, ale aj s nákupom potrebných liekov alebo jedla! Zvlášť seniorky sú ohrozenou skupinou, pretože ich dôchodok býva nižší a dožívajú sa vyššieho veku ako ich partneri. Choroby - so starobou bývajú spojené rôzne ochorenia. Kto z tých, ktorí majú vyše 60 rokov, netrpí aspoň jednou chorobou? Je frustrujúce, keď pomaly pod vplyvom chorôb strácate svoju samostatnosť. Môže ísť o rôzne bolesti, obmedzenie pohyblivosti, zadýchavanie sa, zhoršenie sluchu či zraku. Ale aj pokles kognitívnych schopností, ako je napr. Zvládať stresové situácie je podstatné nielen pre psychické zdravie, na ktorom sa podpisujú, ale aj pre to fyzické. Stres zhoršuje príznaky už existujúcich ochorení, ale môže byť príčinou tiež nových chorôb či vlečúcich a opakujúcich sa infekcií. Prvým dôležitým krokom v riešení stresu je uvedomenie si, že sa tak vôbec deje. Na každého potom zaberá niečo iné, iste ste počas života vypozorovali, čo vás teší a čo vám robí dobre. Priatelia a partner/ka - pocit, že niekam patríte, že máte niekoho, na koho sa obrátiť, kto pre vás bude oporou, je veľmi dôležitý. Vďačnosť - aj keď sa vám nedarí, spomeňte si na to, za čo ste skutočne vďační. Pohyb - stačia obyčajné prechádzky po parku. Ak je to pre vás reálne, kúpte si psíka. Strava - dbajte aj v starobe na pestrý jedálny lístok. Maznáčikovia - domáce zvieratká bývajú pre jedincov v seniorskom veku veľkým zdrojom potešenia a útechy.
Staroba so sebou prináša nové výzvy. Hoci je starnutie prirodzenou súčasťou ľudského života, staroby sa väčšinou ľudia obávajú. Prečo? Starnutie organizmu so sebou prináša aj menšiu odolnosť voči náporu chorôb. Starší človek nie je taký prispôsobivý, dochádza u neho k zmene stavby a tvaru organizmu (morfologické zmeny), ako aj k funkčným zmenám.
Poruchy zmyslového vnímania: zhoršené videnie, slabší sluch, znížená termoregulácia, otupený hmat, oslabený čuch a chuťové poháriky. Zabezpečte opatrovanej osobe špeciálne vyšetrenia zraku a sluchu a následne aj kompenzačné pomôcky (okuliare, načúvací aparát) a dozerajte na to, aby ich používala. Rozprávajte s ňou tvárou v tvár, správne artikulujte a ubezpečte sa, že vás vníma a porozumela vám. U seniorov je častou diagnózou šedý zákal, ktorý je možné operačne odstrániť. Odstráňte z bezprostrednej blízkosti opatrovanej osoby nebezpečné chemikálie, ktoré by mohla vdýchnuť či vypiť.
Poruchy chôdze a pohyblivosti. Vznikajú často v súvislosti s opotrebovaním kĺbov a celkového kostrovosvalového aparátu (osteoporózy, artrózy, svalové a šľachové kontraktúry) a obmedzujú starších ľudí pri vykonávaní ich bežných denných aktivít. Taktiež bývajú príčinou vážnych poranení a zlomenín (veľmi časté sú napr. zlomeniny krčka stehennej kosti) a sú najčastejšou príčinou vzniku imobilizačného syndrómu. Pozorujte jej pohyby, či napr. Zabezpečte jej dostatok pohybu a rehabilitáciu. Riaďte sa heslom „Čo sa nepoužíva, zakrpatie.“. Využívajte aj možnosť odbornej rehabilitácie, kde vás naučia správne cviky.
Závrat a nestabilita. Vznikajú pri nesprávnej funkcii nervového systému, senzorického aparátu (zrak), alebo obehovej sústavy (poruchy tlaku krvi, dehydratácia), pohybového aparátu, hlavne chrbtice. Spôsobujú ich aj psychické poruchy a fyzické vyčerpanie, ale vyvolávačom môžu byť aj niektoré lieky, ktoré opatrovaná osoba užíva, ale aj iné skryté interné príčiny. Zabezpečte jej dostatok vhodných tekutín, prísun vzduchu a pokoj. V prípade zvracania dávajte pozor, aby nevdýchla zvratky. Využívajte silu prírody - pohyb v prírode, ale aj bylinky na vnútorné užívanie, ako napr.
Inkontinencia moču aj stolice. Inkontinencia moču sa vyskytuje častejšie a vzniká napr. z dôvodu zmeny v močovom ústrojenstve - znížená kapacita močového mechúra, u mužov zväčšená prostata, u žien znížená schopnosť zvieračov udržať moč (atrofia svalstva panvového dna), ale príčinou môžu byť aj závažnejšie ochorenia močových ciest, napr. časté zápaly, či stres, cukrovka, poruchy nervového systému, poruchy mobility (nedokáže sa rýchlo vyzliecť či dostať do WC), atď. Inkontinencia stolice môže byť spôsobená poruchami črevnej peristaltiky, ochabnutím svalstva, nesprávnou výživou, pridruženými ochoreniami či liekmi. Sledujte kedy a za akých podmienok sa pomočovanie objavuje. Pokúste sa u opatrovanej osoby vypestovať pravidelnosť vyprázdňovania do WC (napr.
Poruchy spánku. Príčinou môže byť napr. bolesť, problémy s dýchaním, časté močenie, stres, úzkosť, depresia, lieky, nedostatok pohybu, nesprávne stravovanie a pod. Obmedzte pred spaním ťažké jedlá, nikotín, alkohol a kofeín. Tekutiny podávajte prevažne do 16. Využívajte prírodné produkty ako napr.
Zmeny na koži a poruchy kožnej integrity: suchosť kože, pálenie, svrbenie, opuchy, otvorené rany. Môžu byť následkom ochorení ciev (vredy predkolenia), ale aj imobility (dekubity), nezriedka aj úrazov či poruchy stability (modriny, otvorené rany po úraze, popáleniny a pod.). Kožu pravidelne umývajte (podľa možnosti sprchujte), hydratujte ochranným krémom a sledujte možné zmeny napätia (suchá koža môže súvisieť s dehydratáciou, opuch s poruchou cirkulácie krvi, zápalom ciev a pod.) a integrity (celistvosti), hlavne v záhyboch kože a tlakových miestach (prevencia zaparenín a dekubitov). Každú ranu dôkladne sterilne ošetrite. Sledujte dôkladne aj okolie nechtov na nohách a chodidlách (zvlášť u diabetikov).
Poruchy výživy. Malnutrícia (podvýživa) a obezita sú najčastejšie dôsledkom nevyváženej stravy a nedostatku pohybu, ale môžu byť príznakom závažných ochorení (nádory, cukrovka, endokrinné ochorenia, psychické ochorenia, sociálne problémy spojené s izoláciou, nesprávna liečba - nevhodné lieky a pod.). Sledujte ďalšie sprievodné príznaky - bolesť, zvracanie, hnačky, krvácanie, bledosť, poruchy spánku, poruchy vyprázdňovania stolice, nadmerné močenie a pod. a oznámte ich lekárovi.