Posudkový lekár v slovenskom parlamente: Reforma posudkového lekárstva a jej dopady

Posudkové lekárstvo zohráva kľúčovú úlohu pri hodnotení zdravotného stavu občanov pre účely sociálnych dávok, poistenia a pracovnej spôsobilosti. Posudkoví lekári, ktorí posudzujú pokles schopnosti pracovať alebo nárok na kompenzáciu zdravotného postihnutia, musia disponovať rozsiahlymi vedomosťami z rôznych medicínskych odborov, ako aj sociálnymi a legislatívnymi znalosťami. V súčasnosti prebieha reforma posudkovej činnosti, ktorá má za cieľ zjednotiť a zefektívniť systém posudzovania na Slovensku.

Kto je posudkový lekár a aké sú jeho kompetencie?

Posudkový lekár je lekár, ktorý má atestáciu v svojom základnom klinickom odbore a absolvuje nadstavbové vzdelávanie a kvalifikačné konanie na Slovenskej zdravotníckej univerzite (SZU). Toto štúdium sa v niektorých odboroch skrátilo z troch na dva roky, pričom náplň štúdia zostáva nezmenená.

Posudkoví lekári majú komplexné znalosti a ich práca nie je veľmi dobre finančne ohodnotená, čo znižuje záujem o túto pozíciu. Ich hlavnou úlohou je posudzovanie zdravotného stavu pre účely sociálnych dávok, poistenia a hodnotenia pracovnej spôsobilosti. Vydávajú posudky pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa na účely prídavku na dieťa a podobne.

Reforma posudkovej činnosti

V slovenskom parlamente sa aktuálne nachádza zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR. Cieľom reformy je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, centralizovať proces a zrýchliť posudzovanie.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) avizoval, že jeho rezort navýši počet posudkových lekárov o 100 a sociálnych pracovníkov o 140. Reforma prináša predovšetkým zjednotenie a zefektívnenie posudzovania zdravotných a sociálnych potrieb, čím sa ľuďom so zdravotným znevýhodnením uľahčí prístup k príspevkom aj sociálnym službám.

Prečítajte si tiež: Ciele a realizácia osobnostného a sociálneho rozvoja

Hlavné zmeny, ktoré reforma prináša:

• Centralizácia posudkovej činnosti: Posudzovanie bude vykonávať výlučne úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) pre účely peňažných príspevkov na kompenzáciu, sociálnych služieb a sociálnych podnikov.
• Jednotná metodika: Posudzovanie klienta bude prebiehať na základe jednotnej metodiky (WHODAS) a na jednom mieste - výlučne na ÚPSVaR. Výsledkom bude jednotný zdravotno-sociálny, teda integrovaný posudok pre účely kompenzácií aj sociálnych služieb.
• Sociálna posudková činnosť: Sociálna posudková činnosť bude vykonávaná v domácom prostredí klienta po podaní žiadosti na ÚPSVaR a až následne sa bude vyhotovovať lekársky posudok.
• Inštitút konzília: Zavádza sa inštitút konzília, ktorého cieľom je odstrániť rozpory medzi sociálnym posudkom a lekárskym posudkom a poskytuje priestor sociálnemu pracovníkovi a posudkovému lekárovi už na prvom stupni odstrániť vzniknuté rozpory a v čo najširšej možnej miere pomôcť klientovi.

Minister práce Erik Tomáš zdôraznil, že nový zákon ponecháva všetky doterajšie diagnózy, ktoré môžu viesť k ťažkému zdravotnému postihnutiu. Po novom sa však bude posudzovať vplyv danej diagnózy na obmedzenie funkčnosti mentálnej či fyzickej.

Reforma získala širokú podporu medzi odborníkmi a organizáciami, ktoré zastupujú ľudí so zdravotným postihnutím. Navrhovaná účinnosť zákona o integrovanej posudkovej činnosti je od 1. septembra 2025. Po tomto termíne nebude dochádzať k automatickému prehodnocovaniu osôb s ŤZP, pričom im ostanú zachované už priznané peňažné príspevky na kompenzáciu.

Problémy a výzvy posudkového lekárstva

Prorektor SZU Róbert Babeľa upozorňuje, že posudkový lekár musí mať naozaj komplexné znalosti a táto práca nie je veľmi dobre finančne ohodnotená, preto ani záujem o ňu nie je veľký. Riaditeľ odboru lekárskej posudkovej činnosti v Sociálnej poisťovni Roman Chotár vysvetlil potrebu nových posudkových lekárov v súvislosti so starnutím populácie a posúvaním veku odchodu do dôchodku.

Generálna riaditeľka sekcie sociálnej a rodinnej politiky na ministerstve práce Ildikó Polačeková vníma na ÚPSVaR tie isté problémy ako v Sociálnej poisťovni, navyše posudkoví lekári úradu sú zaradení ako zamestnanci v štátnej službe, ktorej pravidlá im podľa Polačekovej značne zväzujú ruky.

Problémom je, že posudkoví lekári ešte stále nie sú pripojení do elektronického zdravotníctva, aby mali zjednodušený prístup k lekárskym nálezom klientov. Prístup posudkových lekárov k elektronickej zdravotnej knižke (EZK) by mal riešiť aj problémy ako nízka výpovedná hodnota lekárskych nálezov, ktoré im sú predložené.

Prečítajte si tiež: Téma postihnutia v literatúre

V súvislosti s elektronizáciou treba poukázať práve na vysoký vek posudkových lekárov a to, že s elektronickými systémami nemusia vedieť pracovať. Vďaka elektronizácii by podľa Romana Chotára tiež bola možnosť, aby konkrétny prípad posudzoval automaticky priradený lekár aj z iného regiónu, čím sa môžu skrátiť čakacie lehoty na posúdenie.

Sprísnenie pravidiel pri uznávaní dočasnej pracovnej neschopnosti (PN)

Od začiatku roku 2026 sa opäť sprísnia pravidlá pri uznávaní dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne budú mať nové právomoci a väčší dosah na kontrolu vystavených péeniek. Ak bude chcieť ošetrujúci lekár vystaviť novú PN do 7 pracovných dní od ukončenia tej predchádzajúcej, ktorú stopol posudkový lekár, už to nebude možné bez jeho súhlasu.

Cieľom tohto kroku je eliminovať fiktívne alebo neopodstatnené PN-ky, ktoré v minulosti zaťažovali systém nemocenských dávok. Sociálna poisťovňa reaguje na doterajšie skúsenosti a sprísňuje kontrolu zdravotných dôvodov pri uznávaní PN.

Kritika a obavy z reformy

Viacerí odborníci poukazujú na to, že posudkový lekár nebude mať povinnosť spolupracovať so špecialistom na konkrétnu diagnózu, aj keď pri posudzovaní vzniknú rozpory alebo pochybnosti. Zhodnotenie zdravotného stavu tak nemusí byť objektívne alebo presné.

Niektoré organizácie, ktoré zastupujú záujmy zdravotne znevýhodnených občanov, vyjadrili obavy, že reforma môže spôsobiť, že ľudia nebudú mať nárok na kompenzácie. Poukazujú na to, že z navrhovaného zoznamu ťažkých zdravotných postihnutí vypadlo veľa závažných diagnóz.

Prečítajte si tiež: Diskusia o migrácii v Európskej únii

tags: #posudkovy #lekar #v #parlamente #slovensko