Terénna sociálna práca: Definícia, ciele a význam

Terénna sociálna práca (TSP) predstavuje dôležitú oblasť sociálnej práce, ktorá sa zameriava na pomoc a podporu jednotlivcom, rodinám a komunitám priamo v ich prirodzenom prostredí. Táto forma sociálnej práce je charakteristická tým, že sa vykonáva mimo inštitúcií, v ktorých sociálni pracovníci bežne pôsobia. Cieľom TSP je osloviť a pomôcť tým, ktorí sú marginalizovaní, vylúčení, alebo majú sťažený prístup k inštitucionálnej pomoci.

História a vývoj terénnej sociálnej práce

V minulosti, ešte predtým ako sa z dobrovoľnej pomoci vyvinula organizovaná sociálna práca, existovali snahy dobrovoľníkov vyhľadávať a odhaľovať jednotlivcov, ktorí potrebovali pomoc. Títo dobrovoľníci, často ženy, chodili do terénu, na miesta, kde sa ich klienti pohybovali. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa terénna práca objavila medzi základnými formami sociálnej práce a jej realizátori boli označovaní ako vizitátori, návštevníci, technickí asistenti, terénni pracovníci a podobne.

Definícia terénnej sociálnej práce

Terénna sociálna práca je vykonávaná mimo inštitúciu, v ktorej sociálny pracovník pracuje. V širšom vymedzení ide o vzťah zamestnanca danej inštitúcie a jeho klienta, pokiaľ sa odohráva mimo prostredia danej inštitúcie. V užšom vymedzení je to práca s klientom alebo jeho rodinnými príslušníkmi priamo v jeho rodinnom prostredí, návšteva klienta na pracovisku, v domácnosti, škole, proste všade tam, kde sa klient bežne vyskytuje, návšteva pestúnskych rodín, alebo návšteva v rôznych inštitúciách, s ktorými sociálny pracovník spolupracuje.

Dôvody vzniku terénnej sociálnej práce

Terénna sociálna práca vznikla ako reakcia na potrebu efektívnejšie oslovovať cieľové skupiny populácie, ktoré sa nedarí účinne oslovovať existujúcimi spôsobmi intervencie. Existujúce metódy intervencie často neposkytujú také služby, ktoré cieľové skupiny populácie potrebujú.

Ciele terénnej sociálnej práce

Hlavným cieľom terénnej sociálnej práce je pomáhať, poskytovať riešenia a sprevádzať klientov v rôznych inštitúciách. V najzákladnejších pojmoch je úlohou terénneho sociálneho pracovníka (TSP) podporovať u klientov schopnosť riadiť si svoj život samostatne a vyhnúť sa prepadu, ktorým život v znevýhodňujúcom prostredí hrozí. Znamená to pomáhať a motivovať rodiny k tomu, aby sa udržali na „normálnej hladine fungovania“. Ďalej má TSP sprostredkovať klientom služby a aktivity, ktoré sú lokálne dostupné, ale poskytovatelia o klientoch nevedia, alebo klienti nevedia o službe.

Prečítajte si tiež: Terénna sociálna práca a sociálni pracovníci

V mestách, kde nie je dostupná žiadna organizácia, ktorá by realizovala následné programy, TSP spolu s dobrovoľníkmi sám zaisťuje voľnočasové a vzdelávacie aktivity pre deti. Cieľom je taktiež zapojiť do všetkých aktivít čo najviac ľudí z lokality. Ich vlastná aktivita môže zmeniť subjektívny pocit zbytočnosti.

Klienti terénnej sociálnej práce

Medzi klientov terénnej sociálnej práce patria:

• Deti a mládež
• Rodiny
• Zdravotne postihnutí
• Chorí a umierajúci
• Starí ľudia a osamelí starí ľudia
• Drogovo závislé osoby
• Bezdomovci
• Prostitúti a homosexuáli
• Subkultúry mládeže (patologicky orientovaní - drogová závislosť, vandalizmus)
• Osoby vo výkone trestu odňatia slobody
• Deti a mládež na ulici
• Niektoré mládežnícke scény (skinheadi, fanúšikovia futbalových zápasov)
• Osoby sociálne vylúčené

Typy terénnej sociálnej práce

Podľa Staníčka, Rhodes hovorí o troch typoch terénnej sociálnej práce:

1. Nezávislá práca v teréne - vykonáva sa na verejných miestach, kde sa rizikoví jednotlivci alebo skupiny bežne pohybujú.
2. Terénna práca v domácnostiach - ide o šetrenie v domácnosti, o odhaľovanie a zabraňovanie sociálno-patologických javov páchaných na deťoch, mládeži a ženách v domácnosti.
3. Komunálna terénna práca - má informatívno-propagačný charakter a vykonáva sa v rôznych inštitúciách, napr. v domove dôchodcov, detskom domove, vo väzniciach.
4. Terénna práca vo veľkej komunite - ide o včlenenie sa terénneho pracovníka do komunity a postupné formovanie jednotlivých členov komunity (napr. Rómovia).

Fázy terénnej sociálnej práce

Fázy terénnej sociálnej práce zahŕňajú:

• Hodnotenie potrieb
• Plánovanie cieľov, spôsobov, zámerov intervencie
• Výber, najímanie a výcvik osôb pre terénnu prácu
• Voľnočasové aktivity
• Pomoc, poradenstvo, krízová intervencia
• Sprostredkovanie, sprevádzanie
• Mobilné voľnočasové aktivity
• Prevencia, informovanie a osvetová činnosť

Úrovne a oblasti terénnej sociálnej práce

Medzi úrovne a oblasti terénnej sociálnej práce patria:

Prečítajte si tiež: Možnosti starostlivosti o dieťa

• Oblasť streetworku - práca na ulici, práca v kluboch, staničná práca
• Oblasť terénneho občianskeho poradenstva - rozšíriť TSP o možnosť poskytovania odborných rád a informácií klientom, ktorí potrebujú pomoc, priamo v jeho prirodzenom prostredí.
• Oblasť azylového ubytovania - terénny pracovník sa snaží o prechodné alebo dočasné ubytovanie svojich klientov (azylové domy - bezdomovci)
• Participácia na analytickom spracovaní výstupov z TSP - zhromažďovanie empirických dát alebo téz a ich oznamovanie verejnosti
• Analýza trendov v sociálnom prostredí klientely

Nástroje terénnej sociálnej práce

Terénny sociálny pracovník využíva rôzne nástroje na dosiahnutie svojich cieľov:

• Rozhovor - je základným nástrojom práce v teréne. Jeho cieľom môže byť získavanie informácií od klienta, jeho podpora, motivácia k určitému rozhodnutiu alebo činu.
• Administratívne úkony - pracovník študuje dokumentáciu, ktorá je spojená s klientovým prípadom, vyplňuje potrebné formuláre alebo pomáha klientovi vyplňovať, spisuje žiadosti či informačné dopisy alebo pomáha klientovi ich napísať. Vysvetľuje klientovi obsah doručených úradných dopisov.
• Jednanie s úradmi - pracovník sa zúčastní jednania medzi klientmi a úradmi, alebo toto jednanie sám vedie alebo klientovi iba radí, ako jednanie viesť, alebo ho iba podporuje.
• Sprevádzanie - pracovník pokiaľ je potreba doprevádza klienta na úrad, do školy, do nového zamestnania a pod.
• Koordinácia - pracovník koordinuje činnosti do ktorých sa zapojujú klienti (napr. voľnočasové aktivity).

Terénny sociálny pracovník ako mediátor a ochranca

Terénny sociálny pracovník je prostredník, vyslanec spoločnosti, ktorý ustanovil túto jeho funkciu. Je jej predstaviteľ, zástupca, ochranca a jednateľ. Venuje sa rôznym činnostiam:

• Konflikty - pracovník vyjednáva, dohliada na jednanie a pomáha pri ňom, pokiaľ je to možné, pomáha zmierňovať konflikt, ale pritom sleduje záujmy klienta.
• Neplatenie a dlhy - pracovník vyjednáva s klientom s cieľom nutnosti platiť záväzky - nájomné, služby, stravné v škole a pod. Vyjednáva spoločne s klientom splatenie dlhov.
• Voľný čas detí a mládeže - pracovník sprostredkováva alebo inicuje voľnočasové aktivity.

Špecifické formy terénnej sociálnej práce

Streetwork

Streetwork je špecifická metóda terénnej sociálnej práce, ktorá sa zameriava na prácu s rizikovými jednotlivcami a neformálnymi skupinami priamo na ulici. Nie je považovaná za oficiálnu metódu, ale je zaradená do terénnej sociálnej práce. Začiatky streetworku boli v aktivitách duchovných, ktorí navštevovali najchudobnejšie štvrte, aby najchudobnejším boli nablízku duchovne i hmotne.

Cieľové skupiny streetworku:

• Detskí klienti dlhodobo alebo krátkodobo žijúci na ulici
• Mládež dočasne alebo dlhodobo žijúca na ulici (drogovo závislí, prostitúcia, príslušníci subkultúr)
• Bezdomovci (závislí na alkohole, ľudia po výkone trestu, obete životných udalostí)

Činnosť streetworkera:

• Priama práca - konkrétna činnosť vykonávaná s cieľovou skupinou v teréne alebo v zariadení
• Nepriama práca - aktivity spojené so zaistením a plánovaním všetkých aktivít a činností, prezentáciou práce a administratívou
• Presahujúca práca - zmiešaná - kombinácia priamej a nepriamej

Streetworker je vyhľadávacia, doprevádzajúca, mobilná sociálna práca s nízkoprahovou ponukou v sociálnej pomoci, ktorá je zameraná na rizikových jednotlivcov a neformálne skupiny, ktoré sa kontaktujú v dobe a na miestach, kde sa obvykle združujú, spontánne sa schádzajú a trávia svoj voľný čas.

Formy prvého kontaktu:

• Aktívny - streetworker priamo osloví vybranú skupinu - iniciatíva vychádza od neho
• Pasívny - streetworker dlhodobo trávi čas v určitom priestore (kde sa skupiny vyskytuje), získava si ich dôveru a čaká na iniciatívu zo strany cieľovej skupiny
• Cez tretiu osobu - tento typ je najistejší, ale vyžaduje mať isté kontakty v danom priestore

Streetwork s rôznymi skupinami:

• S jednotlivcom: sociálne poradenstvo, sociálna intervencia, socioterapia, rozhovor, doprevádzanie klienta v sociálnych inštitúciách
• So skupinou: zoznámenie sa so skupinou a jej členmi, plánovanie cieľov, výber vhodných metód (poradenská činnosť, prednášková činnosť, psychosociálny výcvik, pozorovanie, pomoc materiálna a nemateriálna)
• S komunitou: získavanie informácií, zapojenie členov komunity, odstraňovanie negatívnych faktorov, hľadanie vlastných zdrojov pomoci (komunitné vzdelávanie, komunitná starostlivosť, komunitný rozvoj, komunitné plánovanie, rozvoj komunitných organizácií)
• S drogovo závislými: podporovanie zmien, minimalizácia rizík, nasmerovanie do zariadení poskytujúcich liečbu
• S prostitútmi a homosexuálmi: zabránenie prenášaniu pohlavných chorôb, sprevádzanie do inštitúcií, odstraňovanie druhotných javov, riešenie individuálnych problémov
• So skupinou skinhead: poznať ideológiu skupiny, akceptovať ich názory, ponechávať priestor na komunikáciu

Sociálny asistent

Sociálny asistent je špecifická funkcia sociálneho pracovníka, ktorý pôsobí v teréne. Jeho úlohy zahŕňajú:

Prečítajte si tiež: Štvorkolky pre nezávislosť

1. Vyhľadávanie a kontakt s klientmi
2. Poskytovanie pomoci
3. Poradenská činnosť
4. Sprevádzanie

Nízkoprahové zariadenia

Nízkoprahové zariadenia sú zariadenia, kde bariéry medzi klientom a sociálnym pracovníkom sú malé, nízke. Poskytujú pomoc anonymne, bez nutnosti identifikácie a overenia totožnosti. Poskytujú stravu, hygienické zariadenia, oddychovú zónu, informácie (o zdravotníckych zariadeniach, právnej pomoci, azylových domoch) a znižovanie rizika (distribúcia kondómov, ihiel, injekčných striekačiek).

Charakteristika služieb:

1. Voľný vstup a pobyt v zariadení
2. Voľnočasové aktivity
3. Sociálne služby (základné poradenstvo, kontaktná práca, situačná intervencia)

Supervízia v streetworku

Supervízia je dôležitá pre overovanie správnosti postupov, nahradzovanie neefektívnych postupov a prevenciu poškodzovania klienta poradcom.

Typy supervízie:

• Tútorská
• Riadiaca
• Konzultantská
• Výcviková

Supervízor je osoba, ktorá vedie iného pracovníka alebo študenta jednotlivými fázami jeho prípravy. Superviziant je vedený pracovník alebo študent supervízora.

Supervízia s klientom v teréne:

• Nadväzovanie kontaktov s klientom v jeho prirodzenom prostredí
• Rozhovor s klientom
• Pozorovanie klienta
• Akceptácia osobnosti klienta
• Výber vhodných spôsobov riešenia klientovho problému
• Zvládanie incidentov

Organizácie zaoberajúce sa streetworkom v SR

• PRIMA (1998) - Občianske združenie, nezisková organizácia, ktorej cieľom je minimalizovať zdravotné a sociálne riziká spojené s užívaním drog a prostitúciou, prevencia HIV, infekčných chorôb, hepatitídy. Zameriava sa na projekt HARM REDUCTION (zmenšovanie škôd).
• IUVENTA - príspevková organizácia riadená Ministerstvom školstva SR, ktorá zabezpečuje metodické vzdelávanie.

Terénna sociálna práca v sociálne vylúčených komunitách

Sociálne vylúčené lokality sú väčšinou priestorovo vymedzené sústredením niekoľko desiatok rodín, väčšinou Rómov, ktorí majú veľmi sťažený prístup k inštitucionálnej pomoci, štátnej i neštátnej. Jedná sa o rodiny s najnižším príjmom, závislé na dávkach zo štátneho systému, sociálnej podpory. Dospelí sú dlhodobo nezamestnaní.

Život v týchto lokalitách je pre samotných obyvateľov bezvýchodiskový. Ľudia žijú v stave celkovej letargie, nie sú ochotní niečo urobiť, nejako si pomôcť. Volia krátkodobú životnú stratégiu, cielenú len na uspokojenie základných potrieb. Nerozumejú prostrediu okolo seba, cítia sa v ňom stratení. Žijú v pocitu ohrozenia a strachu zo zmien a nových vecí, s nedostatkom životného rozhľadu a kreativity. Boli zbavení spoločenských väzieb so všetkým pozitívnym čo tieto väzby znamenali, včetne nepísaných pravidiel sociálnej kontroly. V rámci takých subkultúr potom vzniká svet pravidiel a hodnôt, ktoré sú ďaleko o tých väčšinových.

Deti, ktoré v týchto lokalitách vyrastajú, automaticky prijímajú uvedené modely jednania, a tak sa celá situácia medzigeneračne reprodukuje. Na vyučovanie sa pripravujú málo, alebo vôbec nie, voľný čas trávia na uliciach, niektoré ani do školy nechodia. K práci ich nemotivujú ani ich rodičia, ani žiadny podnet z komunity v ktorej žijú. Je im naopak nepriamo predávaná predstava, že ich miesto pre život je sociálne dno.

Štátny systém sociálnej ochrany sa tu míňa účinkom, pretože v ňom nie je priestor pre pochopenie individuálnej situácie klienta. Sociálna práca v podaní štátnych inštitúcií má totiž prevažne administratívnu povahu. Miestne samosprávy väčšinou žiadnu činnosť pre zlepšenie situácie v chudobných štvrtiach nevyvíjajú.

V takýchto komunitách je cieľom sociálnej práce poskytnúť týmto ľuďom pomáhajúceho pracovníka - poradcu, sprievodcu, mediátora, organizátora, komunitného plánovača, autoritu - terénneho sociálneho pracovníka.

tags: #terenna #socialna #praca #definicia