Terminológia a definície v pedagogike mentálne postihnutých

Úvod do problematiky edukácie mentálne postihnutých

Edukácia mentálne postihnutých predstavuje špecifickú oblasť pedagogiky, ktorá sa zameriava na rozvoj a vzdelávanie jednotlivcov s mentálnym postihnutím. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s dôrazom na inovácie, trendy a zmeny, ktoré ovplyvňujú vzdelávanie mentálne postihnutých na Slovensku a v zahraničí. Článok sa opiera o rozsiahly výskum a publikácie popredných odborníkov v tejto oblasti, ako je Alica Vančová a jej kolegovia.

Základy edukácie mentálne postihnutých

Špeciálna pedagogika a jej význam

Špeciálna pedagogika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania osôb so špeciálnymi potrebami, vrátane mentálneho postihnutia. Jej cieľom je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti, sociálnu integráciu a kvalitný život týchto jednotlivcov.

Terminológia v pedagogike mentálne postihnutých

Terminologický aparát v pedagogike mentálne postihnutých prechádza neustálym vývojom a inováciami. Je dôležité, aby odborníci v tejto oblasti používali aktuálnu a presnú terminológiu, ktorá odráža súčasné poznatky a trendy v oblasti mentálneho postihnutia. Alica Vančová sa aktívne venovala inováciám v terminologickom aparáte špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých.

Integratívna (inkluzívna) špeciálna pedagogika

Integratívna alebo inkluzívna špeciálna pedagogika zdôrazňuje potrebu integrácie žiakov so zdravotným znevýhodnením do bežného vzdelávacieho systému. Tento prístup sa zameriava na vytváranie inkluzívneho prostredia, ktoré rešpektuje individuálne potreby každého žiaka a umožňuje mu plnohodnotne sa zapojiť do vzdelávacieho procesu. Alica Vančová a kol. sa venovali základom integratívnej (inkluzívnej) špeciálnej pedagogiky.

Metodiky a prístupy v edukácii mentálne postihnutých

Špeciálne metodiky predmetov špeciálnej základnej školy

Edukácia mentálne postihnutých si vyžaduje špeciálne metodiky, ktoré zohľadňujú ich individuálne potreby a možnosti. Tieto metodiky sa zameriavajú na rozvoj kognitívnych, sociálnych, emocionálnych a motorických schopností žiakov. Alica Vančová a kol. sa venovali špeciálnym metodikám predmetov špeciálnej základnej školy.

Prečítajte si tiež: Terminológia mentálneho postihnutia

Individuálny výchovno-vzdelávací program (IVVP)

Individuálny výchovno-vzdelávací program je dôležitý nástroj na zabezpečenie individuálneho prístupu k žiakom so zdravotným znevýhodnením. IVVP zohľadňuje individuálne potreby, schopnosti a záujmy žiaka a stanovuje ciele a stratégie na ich dosiahnutie. Alica Vančová zdôrazňuje význam IVVP ako prostriedku na podporu integrovaného vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Využitie informačno-komunikačných technológií (IKT)

Informačno-komunikačné technológie môžu významne podporiť edukáciu mentálne postihnutých. IKT ponúkajú rôzne možnosti na vizualizáciu učiva, interaktívne učenie a rozvoj komunikačných schopností. Jana Lopúchová sa venovala využitiu IKT vo vzdelávaní jednotlivcov so zdravotným znevýhodnením.

Trendy a inovácie v edukácii mentálne postihnutých

Koncepčné a systémové zmeny po roku 2000

Po roku 2000 nastali významné koncepčné a systémové zmeny v pedagogike mentálne postihnutých. Tieto zmeny sa zameriavajú na zlepšenie kvality vzdelávania, podporu integrácie a inklúzie a zabezpečenie rovných príležitostí pre všetkých žiakov. Alica Vančová sa venovala koncepčným a systémovým zmenám a trendom v pedagogike mentálne postihnutých po roku 2000.

Inovácie v celoživotnom vzdelávaní pedagogických zamestnancov

Celoživotné vzdelávanie pedagogických zamestnancov je nevyhnutné na zabezpečenie kvalitnej edukácie mentálne postihnutých. Inovácie v tejto oblasti sa zameriavajú na rozvoj kompetencií pedagógov v oblasti špeciálnej pedagogiky, inkluzívneho vzdelávania a využívania moderných technológií. Alica Vančová sa venovala inováciám v celoživotnom vzdelávaní pedagogických a odborných zamestnancov v SR od r. 2009. Darina Tarcsiová sa zaoberala celoživotným vzdelávaním v oblasti vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami z pohľadu praxe.

Zmeny v integrovanom vzdelávaní po roku 2008

Po roku 2008 nastali zmeny a inovácie v procese integrovaného vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením. Tieto zmeny sa zameriavajú na zlepšenie podpory pre žiakov so špeciálnymi potrebami, individualizáciu vzdelávania a vytváranie inkluzívneho prostredia v školách. Alica Vančová sa venovala zmenám a inováciám v procese integrovaného vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením po r.

Prečítajte si tiež: Príklady hier pre seniorov

Význam inovácií v reforme vzdelávania

Inovácie zohrávajú kľúčovú úlohu v procese reformy vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením. Inovácie v metodikách, prístupoch a technológiách môžu významne prispieť k zlepšeniu kvality vzdelávania a zabezpečeniu rovných príležitostí pre všetkých žiakov. Alica Vančová zdôrazňuje význam inovácií v procese reformy vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Špecifické oblasti edukácie mentálne postihnutých

Pedagogika viacnásobne postihnutých

Pedagogika viacnásobne postihnutých sa zameriava na edukáciu jednotlivcov, ktorí majú kombináciu viacerých postihnutí, vrátane mentálneho postihnutia. Tento prístup si vyžaduje komplexnú a individualizovanú starostlivosť, ktorá zohľadňuje všetky aspekty postihnutia. Alica Vančová sa venovala pedagogike viacnásobne postihnutých.

Edukácia detí s narušenou komunikačnou schopnosťou

Edukácia detí s narušenou komunikačnou schopnosťou je dôležitou súčasťou špeciálnej pedagogiky. Tento prístup sa zameriava na rozvoj komunikačných schopností detí, využívanie alternatívnych foriem komunikácie a zabezpečenie ich sociálnej integrácie. Alica Vančová sa venovala základom pedagogiky detí (osôb) s narušenou komunikačnou schopnosťou.

Špeciálnopedagogické poradenstvo

Špeciálnopedagogické poradenstvo zohráva kľúčovú úlohu v procese edukácie mentálne postihnutých. Poradenstvo poskytuje odbornú pomoc a podporu žiakom, rodičom a pedagógom pri riešení problémov spojených so vzdelávaním a výchovou detí s mentálnym postihnutím. Margita Schmidtová sa venovala špeciálnopedagogickému poradenstvu v procese zmien.

Perspektívy a výzvy v edukácii mentálne postihnutých

Pregraduálna a postgraduálna príprava špeciálnych pedagógov

Kvalitná pregraduálna a postgraduálna príprava špeciálnych pedagógov je nevyhnutná na zabezpečenie kvalitnej edukácie mentálne postihnutých. Je dôležité, aby špeciálni pedagógovia mali rozsiahle teoretické vedomosti a praktické zručnosti v oblasti špeciálnej pedagogiky, metodiky vyučovania a práce s deťmi s mentálnym postihnutím.

Prečítajte si tiež: Metódy pre mentálne postihnutých

Trendy a nové výzvy v špeciálnej pedagogike

Špeciálna pedagogika čelí neustálym trendom a novým výzvam, ktoré si vyžadujú flexibilné a inovatívne prístupy. Medzi tieto výzvy patrí napríklad zvyšujúci sa počet žiakov so špeciálnymi potrebami, potreba integrácie a inklúzie, využívanie moderných technológií a zabezpečenie kvalitného celoživotného vzdelávania pre všetkých. Alica Vančová, Darina Tarcsiová a Silvia Šuverová sa venovali trendom a novým výzvam v špeciálnej pedagogike.

Komparácia vzdelávacích systémov

Komparácia vzdelávacích systémov v rôznych krajinách môže poskytnúť cenné poznatky a inšpiráciu pre zlepšenie edukácie mentálne postihnutých na Slovensku. Porovnávanie prístupov, metodík a systémov podpory môže viesť k identifikácii osvedčených postupov a inovácií, ktoré môžu byť úspešne implementované aj v našom prostredí.

Definícia mentálneho postihnutia

Mentálny postih, mentálne postihnutie, sa prekladá z anglickej a francúzskej terminológie mental handicap alebo mental disability. Používa sa u nás len v ostatných rokoch. Donedávna bolo veľmi ťažké vymedziť pojem mentálnej retardácie, či mentálneho postihnutia. Najčastejšie sa stretávame v literatúre s vymedzením pojmu "mentálna retardácia", ak ide o vedný odbor a pojmu "mentálne postihnutie", ak popisujeme ľudí s oneskorením vývinu. Tieto pojmy - mentálna retardácia a ľudia (dieťa, človek, ľudia) s mentálnym postihnutím - sú všeobecne akceptované pojmové vymedzenia, ktoré by mali mať presne definované kritériá. Napriek tomu, že tejto oblasti sa venovali už antickí lekári a filozofi, napr. Matulay (1986) definuje mentálnu retardáciu nasledovne: "Ide o narušenie normálneho duševného vývoja v zmysle nevyvinutosti rozličného stupňa vplyvom genetických chýb alebo chorôb prekonaných v gravidite, počas pôrodu a do 2 rokov po narodení, ktoré zasiahli mozog". Podľa SZO (WHO) sa mentálna retardácia definuje ako stav špeciálne charakterizovaný subnormálnou inteligenciou takého stupňa a povahy, že osoba potrebuje lekárske liečenie, starostlivosť a cvičenie. Helsinská deklarácia o rovnosti a službách pre ľudí s mentálnym postihnutím 11. júl 1966).

Pojem mentálna retardácia pochádza z latinských slov mens (myseľ, rozum) a retardatió (zdržanie, oneskorenie). Retardatió vystihuje vývinový aspekt poruchy a zdôrazňuje, že mentálne postihnutie nie je ustálený, definitívny a ukončený stav. Mentálna retardácia sa používa na označenie kategórie ľudí s poruchami intelektu. Vašek a Bajo považujú za najvšeobecnejšiu Heberovu definíciu mentálnej retardácie, ktorá kladie hlavný dôraz na vyjadrenie podpriemerného vývinu všeobecnej inteligencie, i keď sa stotožňujú s tým, že stanovenie IQ dovoľuje zostaviť len prvú, orientačnú diagnózu, ktorá ani zďaleka nevyčerpáva podstatu, nepostihuje ostatné psychické funkcie a zložky osobnosti.

Autori definujú mentálnu retardáciu rôzne, ale jadrom každej definície je zníženie inteligencie rozličného stupňa. Mentálna retardácia nie je choroba, ale stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností, ktorý vzniká v priebehu vývinu jedinca a je sprevádzaný poruchami adaptácie, teda nižšou schopnosťou orientovať sa v životnom prostredí. Podľa Baja slovo retardácia znamená zdržiavanie, omeškanie, oneskorovanie, spomalenie, čo vystihuje jednak vývojový aspekt poruchy, poškodenia a tiež zvýrazňuje skutočnosť, že mentálne postihnutie nie je ustálené, definitívne, ukončené, nemenné.

Intelektová schopnosť sa meria štandardizovanými inteligenčnými testami a ich výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti. Koncepčné zručnosti zahŕňajú schopnosť prijímania a porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa. Podľa Thorovej mentálne postihnutie je vrodený stav, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptívnymi schopnosťami myslí schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Poznávacie, rečové, pohybové a sociálne zručnosti, ktorých úroveň je možné samostatne merať štandardizovanými psychometrickými testami, sú proti priemeru výrazne znížené.

Americká asociácia pre mentálne a vývinové postihnutia (AAIDD) definovala v roku 2002 mentálne postihnutie ako neschopnosť (nedostatočnosť) charakterizovanú signifikantnými obmedzeniami v intelektovom funkcionovaní a adaptívnom správaní.

Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie schopností, ktoré patria k celkovej úrovni inteligencie (poznávacie, jazykové, pohybové a sociálne) a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) z roku 1992 je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, charakterizovaný narušením schopností prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia, prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie. Ide najmä o poznávacie, rečové, motorické a sociálne schopnosti.

Stupne mentálneho postihnutia

V roku 1992 vstúpila do platnosti 10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb spracovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v Ženeve, ktorá rozdeľuje mentálne postihnutie do niekoľkých stupňov podľa závažnosti a IQ. Výchova detí a práca s nimi sa v rámci možností ich socializácie odvíja od poznania stupňa mentálneho postihu. Stupne mentálnej retardácie sa určujú na základe IQ testov a prejavujú sa rôznymi charakteristikami. Je dôležité si uvedomiť, že každý človek je individuálny a miera podpory, ktorú potrebuje, sa môže líšiť bez ohľadu na stupeň postihnutia.

Podľa toho, do akého stupňa je intelekt znížený, hovoríme o ľahkej, stredne ťažkej, ťažkej a hlbokej mentálnej zaostalosti - retardácii. Stupeň zaostalosti sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje tzv. inteligenčným kvocientom - IQ. Hodnoty tohto kvocientu sú vyjadrené číslom, ktoré stanovuje jednotne pre celý svet Svetová zdravotnícka organizácia WHO v Ženeve a sú uverejnené v tzv.

Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-69)

Ide o najľahší stupeň mentálnej retardácie. Oneskorenie intelektu vidieť už v prvých mesiacoch života: dieťa sa posadí, chodí, hovorí, a dodržiava telesnú čistotu oveľa neskôr ako jeho normálny rovesníci. Časté problémy bývajú aj s ich buď zvýšenou pohyblivosťou, neposednosťou, alebo naopak spomalenosťou a ťarbavosťou. Stav vedie k problémom pri školskej výučbe. Mnoho dospelých je ale schopných pracovať a úspešne udržujú sociálne vzťahy. Nedostatky zakrývajú frázami, citátmi, veľakrát používanými v nevhodných súvislostiach. Hlavným prejavom je oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami, ktoré často v slovnej zásobe úplne chýbajú. Prítomná je znížená chápavosť, je teda potrebné opakovať požiadavky, zhoršený úsudok s neschopnosťou korekcie. Títo jedinci sú ľahko ovplyvniteľní, preto sa často dajú zviesť ku kriminálnej činnosti. Výchovné prostredie má u týchto ľudí veľký význam. Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba, v praktických zručnostiach, i keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší. IQ u dospelých zodpovedá mentálnemu veku 9 - 12 rokov.

Psychické procesy a reč sú len čiastočne oneskorené a obmedzené. Reč sa môže postupne stať gramaticky správna, hoci môžu mať problémy s učením sa výnimiek z gramatických pravidiel. Deti môžu dospieť k schopnosti abstraktného myslenia, ale zaostávajú v usudzovacej schopnosti, najmä ak sa vyžaduje rýchla reakcia na zmenenú situáciu. Spôsob verbálnej komunikácie nemusí byť v bežných situáciách nápadný. V dospelosti dokážu svoje nedostatky „zamaskovať" v situáciách, v ktorých môžu uplatniť naučené rečové stereotypy. Bývajú tvrdohlaví, ale ľahko sa dajú ovplyvniť, čo môže viesť ku kriminalite. Majú sklon k primitívnym reakciám, ktoré sú bezcieľne a nezvládnuteľné. Dosť často sa objavuje skratové konanie. V práci sú nestáli, konfliktní, zlomyseľní, výbušní a egoistickí. Môžu sa objaviť aj pridružené chorobné stavy ako autizmus, epilepsia, poruchy správania a poruchy adaptácie.

Stredne ťažká mentálna retardácia (IQ 35-49)

Vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu je nápadné zaostávanie. Zodpovedá mentálnemu veku 6 - 9 rokov. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa. Vyznačuje sa obmedzením neuropsychického vývoja. Dieťa začína veľmi neskoro sedieť a chodiť, pohybovo ostáva neobratné. Naučí sa jesť a udržiavať čistotu, poznávať osoby zo svojho okolia. Reč sa vyvíja veľmi oneskorene a dospeje rovnako ako myslenie úrovne konkretizačnej. Slovník je chudobný, vyjadrovanie nanajvýš na úrovni jednoslovných viet. Jedinec je vychovávateľný, t.j. možno u neho vypestovať podmienené prepojenie rôznych návykov a jednoduchých schopností, nie je však vzdelávateľný. Sú to jedinci nesamostatní, odkázaní na dozor a riadenie iných osôb. Môžu vykonávať rôzne pomocné práce, avšak len pod vedením a za kontroly. Retardácia psychického vývoja je často kombinovaná s epilepsiou, neurologickými, telesnými a ďalšími duševnými poruchami. Veľmi časté sú poruchy v podobe stereotypných pohybov, hry s fekáliami, sebapoškodzovania, afektov a agresie. Jedinec však býva často nestály, nespoločenský, útočný a má málo spoločenských zábran. Osoby sú schopné osvojiť si spoločenské a pracovné návyky a zvládnu aj základy čítania, písania a počítania. Niektoré osoby sa nenaučia hovoriť a používajú gestikuláciu. Ich emočné reakcie sú primitívne.

Ťažká mentálna retardácia (IQ 20-34)

Ide o veľmi ťažké postihnutie. Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Zodpovedá mentálnemu veku 3 - 6 rokov, čo je zjavné už pri narodení. Často sa pridružia iné postihnutia. Väčšina detí sa naučí len pár slov. Pri kvalitnej starostlivosti sa môžu rozvinúť aspoň základné schopnosti. Ťažká mentálna retardácia znamená celkové obmedzenie neuropsychického vývoja a zároveň aj významné oneskorenie pohybu. Pohyby sú hrubé, nekoordinované. U niektorých detí bývajú automatické kývavé pohyby hlavy a trupu. Jedinec sa nenaučí udržiavať čistotu. Reč sa nevytvára, ostávajú len hlasové prejavy pudové z afektívnych pohnútok. U tohto dieťaťa prevládajú funkcie pudové, afektívne a vegetatívne, jedinec nie je vychovávateľný, ani vzdelávateľný a je trvale odkázaný na starostlivosť druhých, a to v rodine či v ústave. Chôdza i reč sa u nich prejavujú okolo 6. roku, prípadne aj neskôr, pritom však reč (obsahujúca len niekoľko slov) často nie je ani dostatočne artikulovaná. V ťažších prípadoch sú schopní vydávať len neartikulované zvuky. Často nedokážu zachovávať ani telesnú čistotu a hygienické návyky si osvojujú veľmi dlho. Oneskorené je sedenie, státie a chodenie, pričom majú slabý svalový tonus. Ich pamäť a asociačné schopnosti sú minimálne a myslenie prakticky celkom chýba. Aj tu je možné naučiť sa aspoň zopár jednoduchých slov, ktoré sa naučia, používajú bez pochopenia ich obsahu. Aj keď sa naučia povedať napr. „mama" a „otec", nepochopia ich vzťah ku svojej osobe.

Hlboká mentálna retardácia (IQ nižšie ako 20)

Toto najťažšie postihnutie, pri ktorom je potrebný trvalý dozor, nie je časté. Ľudia s touto mentálnou retardáciou sú zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ. Neovládajú reč, nevedia jasne prejaviť ani svoje city. Iba asi 35% z nich vie aktívne prejaviť svoje základné potreby, napr. hlad.

Etiológia mentálnej retardácie (endogénne a exogénne príčiny)

Etiológia je náuka o príčinách vzniku chorôb. Na základe poznatkov o príčinách chorôb možno vykonávať prevenciu, ako zabrániť alebo predísť poškodeniu. Mentálna retardácia je následným stavom po rozmanitých poškodeniach (Matulay, 1986). Príčin, ako sme uviedli v klasifikácii mentálnej retardácie podľa Grossmana z r. 1984 (Diagnostic Statistical Manual, DSM III) je veľa a delia sa zhruba na príčiny vrodené a získané, vnútorné - endogénne a vonkajšie - exogénne, alebo na dedičné a získané. Dedičné majú svoj pôvod pred počatím (koncepciou) a dedia sa pomocou génov z predkov na nasledujúce generácie. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia. Vnútorné (endogénne) príčiny mentálnej retardácie sa vyvíjajú už počas embryogenézy a sú zväčša geneticky podmienené. Napríklad u jedincov s Downovým syndrómom sa hneď po narodení nepozorujú zmeny vo veľkosti mozgu ako aj v počte celkového objemu populácie neurónov (Pueschel, 1993). Poruchy rôznych príčin zasahujúce mozog počas embryogenézy majú za následok mentálnu retardáciu. Mozog dozrieva jednak dorastaním nervových a podporných buniek, ktoré sa vytvárajú okolo nich, jednak skvalitňovaním kontaktov medzi nervovými bunkami (synaptické spojenia). Počet nervových buniek sa po narodení nezvyšuje, ale zvyšuje sa počet synaptických spojení.

Príčiny mentálneho postihnutia sú rôznorodé a môžu pôsobiť v rôznych obdobiach vývinu jedinca. Príčiny mentálneho postihnutia ako jednej z prejavov odchýlky, resp. postihnutie podmienené pôsobením teratogénnych vplyvov v prenatálnom veku vzniká prostredníctvom faktorov poškodzujúcich normálny vývin plodu v období tehotenstva. Jedná sa o fyzikálne, chemické a biologické vplyvy pôsobiace v prenatálnom období.

• Endogénne faktory: Tieto vrodené príčiny mentálnej retardácie sa vyvíjajú počas embryogenézy a sú zväčša podmienené geneticky. Dedíme ich od svojich predkov. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia (napr. Downov syndróm). Takže mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre, alebo vo funkcii genetického aparátu (chromozómová porucha - napr.
• Exogénne faktory: Sú to rôzne fyzikálne, chemické a biologické látky, ktoré pôsobia škodlivo na plod. Na poškodení plodu a centrálneho nervového systému sa podieľajú rôzne infekčné choroby ako napríklad toxoplazmóza alebo rubeola. Konkrétne to môžu byť fyzikálne, chemické a biologické vplyvy (napr. poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka, infekčného ochorenia u matky počas raného tehotenstva - nebezpečná je napr.
• Sociálne faktory: Mnohí autori sa nazdávajú, že mentálne postihnutie môže vzniknúť aj na báze nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok, ktoré boli extrémne nevhodné, trvali dlhodobo, najmä v raných fázach vývinu dieťaťa. Zaostávanie v mentálnom vývine môže byť spôsobené zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny. V tomto prípade však príčinou nie je porušenie centrálneho nervového systému, ale sociálne poškodenie vývinu rozumových schopností.
• Prenatálne faktory: Ide o rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva. Konkrétne to môžu byť fyzikálne, chemické a biologické vplyvy (napr. infekčné ochorenia u matky počas raného tehotenstva).
• Perinatálne faktory: Poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka.
• Postnatálne faktory: Mentálne postihnutie, ktoré vzniká na základe postnatálneho poškodenia mozgu - narušenie rozvoja rozumových schopností.

Edukácia a prístup k osobám s mentálnym postihnutím

Edukácia závisí od druhu a stupňa postihnutia. Každé edukačné úsilie, ktoré aspoň čiastočne pozitívne ovplyvní jedinca, je opodstatnené a dôležité pre jeho rozvoj alebo udržanie stavu. Nezatracuje sa ani možnosť nápravy, postihnutie sa berie ako zaostávanie duševného vývinu. Vzdelávanie prebieha v špeciálnej základnej škole a smeruje k všeobecnému vzdelaniu a príprave na život a budúcu prácu, pre postihnutých s viacerými chybami. Dôležité sú špeciálne texty a osvetlenie, ak sa šetrí a rozvíja zrak. Obsah vyučovania je špecifický, napr. myslenie dlho dominantné v obrazoch. Je dôležité odpútať dieťa od handicapu.

Logopédia je vedný odbor v sústave špeciálnopedagogických vied, ktorého predmetom je edukácia, korekcia a rehabilitácia jednotlivcov s narušenou komunikačnou schopnosťou. Zaoberá sa nepostihnutými osobami s narušenou schopnosťou komunikácie, napr. dysfáziou (narušený vývin reči - neschopnosť osvojiť si hovorenú reč z rôznych etiologických príčin - forma oneskoreného, obmedzeného) alebo mutizmom (onemenie, neochota komunikovať hovorenou rečou pri interpersonálnych kontaktoch; spravidla na neurotickom). V ostatných odvetviach špeciálnej pedagogiky sa kladie dôraz na edukačnú činnosť, v pedagogike detí s narušenou komunikačnou schopnosťou sa kladie dôraz na korekciu, pretože edukácia prichádza do úvahy len v školách pre deti s narušenou komunikáciou.

Špecifiká vo vzdelávaní

Deti s týmito diagnózami sa môžu vzdelávať:

• v špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím (tu má dieťa do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia)
• v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)
• v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky (podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga)

Pri vzdelávaní dieťaťa s touto diagnózou je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu - teda či sa jedná o ľahký, stredný, ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia. Z toho potom vychádza nastavenie vzdelávacieho programu, podľa ktorého sa bude dieťa vzdelávať. Vzdelávací program pre žiakov s MP sa člení na tri varianty v závislosti od tohto stupňa mentálneho postihnutia:

• vzdelávanie podľa Variant A - vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia
• vzdelávanie podľa Variant B - vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia
• vzdelávanie podľa Variant C - vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia

Špeciálna pedagogika (ŠP)

#

tags: #terminologia #v #pedagogike #mentalne #postihnutych #definicie