Príspevok pri úmrtí zamestnanca: Podmienky a postupy pre zamestnávateľov

Úmrtie zamestnanca je vždy ťažká situácia, ktorá si vyžaduje citlivý prístup a dodržiavanie zákonných povinností. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevku pri úmrtí zamestnanca, podmienkach jeho poskytovania a postupoch, ktoré by mal zamestnávateľ dodržiavať. Cieľom je objasniť problematiku zániku pracovnoprávnych vzťahov, vysporiadania peňažných nárokov a daňových povinností.

Zánik pracovnoprávneho vzťahu

Smrťou zamestnanca dochádza k zániku pracovnoprávneho vzťahu, ktorý bol založený pracovnou zmluvou. Podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca. Zákonník práce neustanovuje zánik pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Smrťou osoby, ktorá vykonáva práce na základe dohody, pracovnoprávny vzťah zaniká, pretože nemôže byť dodržaná podmienka vykonávania prác osobne zamestnancom v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z.

Zákonník práce neupravuje zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca. V ustanovení § 156 Zákonník práce poukazuje na riešenie zabezpečenia osobitnými predpismi, ktorými sú predovšetkým zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb.

Príspevok na pohreb a sociálna výpomoc zo sociálneho fondu

Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytnúť pozostalým finančnú výpomoc na pohreb. Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, je oslobodená od dane podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa. Ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.

Ak by boli poskytované tieto finančné prostriedky z iných zdrojov, ako je sociálny fond, nebola by splnená podmienka pre oslobodenie v súlade s § 5 ods. 7 písm. l). Zamestnávateľ by si mal v internom predpise stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu, t.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. l). Zamestnávateľ v tomto prípade eviduje oslobodené plnenie na mzdovom liste zomrelého zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Podmienky oslobodenia od dane pri sociálnej výpomoci

• Zdroj prostriedkov: Výpomoc musí byť poskytnutá z prostriedkov sociálneho fondu.
• Účel: Musí ísť o sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca alebo v prípade úmrtia samotného zamestnanca.
• Výška: Oslobodená suma je obmedzená na 2 000 eur za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
• Interný predpis: Zamestnávateľ musí mať interný predpis, ktorý upravuje zásady tvorby a použitia sociálneho fondu a podmienky poskytovania príspevkov.

Situácie, kedy je príspevok zdaniteľný

Ak zamestnávateľ nemá postačujúci stav na sociálnom fonde, aby mohol čerpať celú sumu z titulu poskytnutia finančnej výpomoci, je potrebné zvážiť iné možnosti financovania. Príspevok poskytnutý z iných zdrojov, ako zo sociálneho fondu, bude pre rodinu zdanený a budú sa platiť aj odvody.

Pracovné voľno pri úmrtí

V prípade úmrtia blízkej osoby má zamestnanec nárok na pracovné voľno. V tomto prípade sa poskytuje pracovné voľno nielen na účasť na pohrebe, ale aj na dva dni smútku a vybavovanie pohrebu. Ak zamestnanec obstaráva pohreb, má nárok na ďalší deň pracovného voľna. Pohrebná služba potvrdí, že zamestnanec obstaral pohreb. Zamestnanec musí zamestnávateľovi oznámiť, pohreb akej osoby obstarával.

Peňažné nároky zomrelého zamestnanca

Peňažné nároky zamestnanca nezanikajú smrťou. Ide o nároky vyjadriteľné v peniazoch, ako mzda, cestovné náhrady, náhrady škody, aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu úmrtia zamestnanca. Do mzdových nárokov nepatria peňažné nároky zosnulého zamestnanca, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napr. nárok na cestovné náhrady alebo nárok na náhradu škody.

Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak zamestnanec nemal manžela/-ku, mzdové nároky sa stávajú nárokom jeho detí, ak nemal ani deti, mzdové nároky získavajú jeho rodičia. Ak je takýchto osôb viac, postupnosť pri vyplácaní peňažných nárokov ustanovuje Zákonník práce. Na prvom mieste je manžel/-ka. Rozsah peňažných nárokov, ktoré prechádzajú na manžela/-ku, deti a rodičov, je limitovaný štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.

Postup pri vyplácaní mzdových nárokov

1. Zistenie oprávnených osôb: Zamestnávateľ zistí, či zomrelý zamestnanec mal manžela/manželku, deti alebo rodičov, ktorí s ním žili v spoločnej domácnosti.
2. Výpočet nárokov: Zamestnávateľ vypočíta mzdové nároky zomrelého zamestnanca, vrátane mzdy za odpracované obdobie, náhrady za nevyčerpanú dovolenku a iné peňažné nároky.
3. Výplata nárokov: Zamestnávateľ vyplatí mzdové nároky oprávneným osobám, maximálne do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku zomrelého zamestnanca.
4. Zdanenie príjmu: Pri výplate peňažných nárokov zosnulého zamestnanca jeho pozostalým je daňovníkom dane z príjmov zo závislej činnosti konkrétny pozostalý. Zamestnávateľ ako platiteľ mzdy a dane vyplatí príjem napr. pozostalej manželke, pričom pri výplate, pripísaní alebo poukázaní príjmu k dobru zrazí preddavok na daň.

Pokiaľ nie je manžel/-ka, deti ani rodičia zosnulého zamestnanca, ktorí so zamestnancom v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti, jeho mzdové nároky sa stávajú predmetom dedičstva.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Peňažné nároky zamestnávateľa

Na rozdiel od peňažných nárokov zomretého zamestnanca voči zamestnávateľovi, smrťou zamestnanca zásadne zanikajú peňažné nároky zamestnávateľa, ktoré mal v čase trvania pracovného pomeru voči zamestnancovi. Nároky zamestnávateľa, ktoré smrťou zamestnanca nezanikajú, má si zamestnávateľ uplatniť v rámci dedičského konania. Medzi nároky zamestnávateľa, ktoré smrťou zamestnanca nezanikajú, patria nároky vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorú pred svojou smrťou úmyselne spôsobil.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni

• Sociálna poisťovňa: Zamestnávateľ je povinný zaslať Sociálnej poisťovni Evidenčný list dôchodkového poistenia do troch dní od zániku pracovného pomeru. Do vymeriavacieho základu sa započítava aj vymeriavací základ stanovený z poslednej vyúčtovanej mzdy zosnulého zamestnanca.
• Zdravotná poisťovňa: Zamestnávateľ je povinný odhlásiť zomrelého zamestnanca v príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní odo dňa, kedy došlo k úmrtiu. V súvislosti s ročným zúčtovaním zdravotného poistenia zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti.

Daňové povinnosti

Zamestnávateľ je povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti. Do príjmu zosnulého zamestnanca sa nezapočítavajú peňažné nároky, ktoré po úmrtí zamestnanca vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti.

Daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Lehota na podanie daňového priznania je tri mesiace od smrti zamestnanca.

Príspevok pri dlhodobej PN a sociálny fond

V kontexte sociálneho fondu a príspevkov počas dlhodobej PN je dôležité spomenúť aj situácie, kedy zamestnanec čerpá sociálnu výpomoc počas práceneschopnosti. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

Ak zamestnávateľ vypláca príspevok zo sociálneho fondu mesačne a za kratšie obdobie ako je 6 mesiacov (príspevok zo SF je riadne zdanený) a v čase, keď zamestnanec splní podmienku nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a prekročí v jej trvaní prevažnú časť roka už nemá príspevok zo SF vyplácaný, je potrebné nazerať na už vyplatený príspevok zo sociálneho fondu a splnenie podmienky podľa zákona individuálne. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. Ak takáto výpomoc bola vyplácaná v roku 2024, bola zdaniteľným príjmom (ak práceneschopnosť nepresiahla prevažnú časť zdaňovacieho obdobia). V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Môže byť sociálna výpomoc poskytnutá v jednom zdaňovacom období len od jedného zamestnávateľa, alebo môže byť poskytnutá v jednom zdaňovacom období od viacerých zamestnávateľov, avšak v úhrne najviac 2 000 eur len od jedného zamestnávateľa? Sociálna pomoc na uvedené účely môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ v prípade vystavenia potvrdenia zamestnancovi uvedený príspevok uvádza v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch na r. 06. Zamestnávateľ vykonávajúci ročné zúčtovanie v prípade, že poskytnutá pomoc presiahne 2 000 eur, do základu dane zahrnie sumu presahujúcu oslobodenú hranicu príjmu.

tags: #prispevok #pri #umrti #zamestnanca #podmienky