
Úrazový príplatok je dávka úrazového poistenia, ktorá sa poskytuje zamestnancovi v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o úrazovom príplatku, vrátane podmienok nároku, výpočtu, uplatnenia a súvisiacich povinností.
V systéme sociálneho poistenia má osobitné postavenie úrazové poistenie, ktoré slúži ako poistenie zamestnávateľa pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia zamestnanca v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania. Úrazové poistenie nahrádza systém zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.
Zákon o sociálnom poistení definuje pracovný úraz ako poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Choroba z povolania je choroba uznaná zdravotníckym zariadením príslušným podľa pracoviska poškodeného a zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1 zákona o sociálnom poistení, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe.
Povinne úrazovo poistený je každý zamestnávateľ okrem zamestnávateľa sudcu a prokurátora. Úrazové poistenie zamestnávateľovi vzniká odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Starobné dôchodkové sporenie Aegon
Za poškodenie zdravia alebo smrť zamestnanca následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania a za škodu, ktorá tým vznikne, zodpovedá zamestnancovi zamestnávateľ. Zamestnávateľ sa môže zbaviť svojej zodpovednosti úplne alebo čiastočne za podmienok stanovených v Zákonníku práce.
Úrazový príplatok sa vypláca za kalendárne dni, a to od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na úrazový príplatok si zamestnanec uplatňuje na tlačive, ktorým si uplatňuje aj nárok na nemocenské, t. j. na diele č. IIa Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Úrazový príplatok si zamestnanec uplatňuje na tlačive, ktorým si uplatňuje aj nárok na nemocenské, t. j. na diele č. IIa Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ na tlačive riadne vyznačí obdobie, v ktorom zamestnanec poberal náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Tento údaj je pre posúdenie nároku na úrazový príplatok nevyhnutný.
Pri výpočte denného vymeriavacieho základu nielen pre úrazový príplatok, ale pre všetky dávky úrazového poistenia postupuje zamestnávateľ podľa § 84 zákona o sociálnom poistení. Pre denný vymeriavací základ určený na účely úrazového príplatku neplatí obmedzenie stanovené v § 138 ods.
Podľa vyhlášky č. 111/1975 Zb. Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení neskorších zmien príčiny vzniku pracovného úrazu šetrí zamestnávateľ. V prípade smrteľných, ťažkých a hromadných pracovných úrazov šetrenie úrazu vykonáva aj iný orgán, napr. polícia alebo inšpektorát práce. Posúdenie nároku zamestnanca na úrazovú dávku a rozsah plnenia bude v takomto prípade závisieť nielen od výsledku šetrenia zamestnávateľa, ale aj od výsledku šetrenia týchto orgánov.
Prečítajte si tiež: Návod na vyplnenie starého Evidenčného Listu
V priebehu roka 2004 sa stretávame aj s prípadmi, kedy nárok zamestnanca na výplatu plnenia počas pracovnej neschopnosti je posudzovaný odlišne ako je uvedené. Ak pracovná neschopnosť zamestnanca pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania začala ešte v roku 2003 a táto pokračuje aj v roku 2004, potom sa nároky zamestnanca posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Zamestnanec zostal v dôsledku pracovného úrazu práceneschopný. Pri kontrole dodržiavania liečebného režimu určeného lekárom na štvrtý deň dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnávateľ zistil, že zamestnanec liečebný režim porušil. Týmto dňom zamestnávateľ zastavil zamestnancovi výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nárok na úrazovú rentu má zamestnanec, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca (to znamená 41 % až 100 %). Posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.
Ak bol zamestnanec, ktorý má nárok na úrazovú rentu, uznaný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania za dočasne práceneschopného, vznikne mu počas tejto pracovnej neschopnosti nárok na úrazový príplatok. V období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, nemá zamestnanec nárok na úrazovú rentu.
Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to úrazová renta, ktorej suma je vyššia, resp. najvyššia.
Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky a ŤZP
Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali zamestnancovi do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, považujú sa podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to za predpokladu, že nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 1. januári 2004.
Nárok na jednorazové vyrovnanie vznikne zamestnancovi, ktorý má na základe lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania najmenej 10 % a nepresahujúci 40 %.
Pracovná rehabilitácia je nenárokovou dávkou úrazového poistenia. Môže byť poskytnutá zamestnancovi, ktorý má v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania pokles pracovnej schopnosti, ale podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia možno predpokladať jeho opätovné zaradenie do pracovného procesu. Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje poberateľovi starobného dôchodku.
Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, môže požiadať o dávky z úrazového poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta sídla zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd (resp. podľa jeho mzdovej učtárne). Iné to je pri žiadosti o úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu. Nárok na tieto typy úrazovej dávky si poškodený uplatní v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého bydliska.
Ak zamestnanec ochorie a lekár mu naordinuje práceneschopnosť (PN), je dôležité vedieť, ako postupovať.
Zamestnávateľ má v súvislosti s PN zamestnanca niekoľko povinností voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni.
Od 1. 1. 2017 sa novelou zákona č. 462/2003 Z. z. zmenila limitácia denného vymeriavacieho základu z 1,5 násobku na 2 násobok všeobecného vymeriavacieho základu.