
Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku tlačiva PN (pracovnej neschopnosti) pre zamestnanca pracujúceho v Čechách, s dôrazom na zmeny v legislatíve a praktické aspekty. Obsahuje informácie o posudzovaní pracovných úrazov, povinnostiach zamestnanca a zamestnávateľa, ako aj o daňových aspektoch príjmov zo zahraničia.
Do 31. decembra 2003 sa za pracovný úraz považoval aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. Podľa § 8 ods. 5 písm. a) zákona o sociálnom poistení platného do 31. júla 2004, sa za pracovný úraz považoval aj úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Tieto úkony však nezahŕňali cestu do zamestnania a späť, s výnimkou cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z.
Od 1. januára 2004 sa úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť, nepovažuje na účely sociálneho poistenia za pracovný úraz v súlade so Zákonníkom práce. Výnimkou je úraz, ktorý zamestnanec utrpí na ceste súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti.
Novelou zákona o sociálnom poistení sa zo znenia platného do 31. júla 2004 z § 8 ods. 5 písm. a) vypustilo ustanovenie, podľa ktorého sa za pracovný úraz považoval aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pri stravovaní v priestoroch zamestnávateľa. Touto právnou úpravou sa zjednotila definícia pracovného úrazu na účely sociálneho poistenia s definíciou obsiahnutou v Zákonníku práce.
Od 1. augusta 2004 nie je pracovným úrazom taký úraz, ktorý vznikne v rámci plnenia pracovných povinností a služobných úloh v súvislosti s jeho stravovaním, ošetrením alebo vyšetrením v zdravotníckom zariadení ani v tom prípade, ak sa stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie zamestnanca vykonávali v priestore zamestnávateľa, a to vrátane cesty na ne a späť.
Prečítajte si tiež: Starobné dôchodkové sporenie Aegon
Príklad 1: Ak cestou na obed utrpel zamestnanec úraz v období do 31. júla 2004, tak tento úraz bol považovaný za pracovný úraz iba na účely sociálneho poistenia, pretože stravovacie služby zamestnávateľ poskytoval vo svojich priestoroch. Ak cestou na obed utrpí zamestnanec úraz v období od 1. augusta 2004, takýto úraz už nebude posúdený ako pracovný úraz.
Príklad 2: Vedúci výroby prikázal zamestnancovi, ktorý pracuje pri sústruhu, aby z dôvodu nedodania výrobného materiálu vykonával práce súvisiace s údržbou výrobnej haly. Úraz bude posúdený ako pracovný úraz i napriek tomu, že zamestnanec pri jeho vzniku nevykonával činnosti v súlade s jeho pracovnou zmluvou. Rozhodujúcou skutočnosťou je to, že zamestnanec vykonával činnosti, ktoré mu nariadil jeho zamestnávateľ, resp. zamestnávateľom poverený vedúci zamestnanec.
Príklad 3: Zamestnanec bol vyslaný na služobnú cestu. Úraz bude posúdený ako pracovný úraz, pretože sa stal už v priestore nástupišťa, ktoré je vymedzené ako miesto začiatku a miesto skončenia pracovnej cesty. Ak sa úraz stal na ceste z bydliska zamestnanca na zhromaždisko dopravných prostriedkov, nepokladá sa za pracovný úraz, pretože sa pokladá za cestu do zamestnania.
Od 1. augusta 2004 nastala zmena v § 227 zákona o sociálnom poistení, ktorá sa týka oznamovacej povinnosti pri ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
Do 31. júla 2004 bol poistenec povinný oznámiť platiteľovi nemocenského ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do 3 dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Prečítajte si tiež: Návod na vyplnenie starého Evidenčného Listu
Poistenec a poberateľ nemocenského sú povinní oznámiť platiteľovi nemocenského ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do 3 dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 dní a bola ukončená po 31. júli.
Aj keď bol § 227 ods. 2 písm. h) novelizovaný v tom zmysle, že oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na dočasné pracovné neschopnosti trvajúce viac ako desať dní, je vhodné, aby si oznamovaciu povinnosť v zmysle § 227 ods. 2 písm. h) plnili i poistenci a poberatelia nemocenského, ktorých dočasná pracovná neschopnosť trvala 10 alebo menej ako 10 dní a bola ukončená po 31. júli. Podľa § 239 zákona o sociálnom poistení môže Sociálna poisťovňa za porušenie povinností ustanovených v § 227 ods. 1 a 2 uložiť pokutu.
O skončení dočasnej PN každého svojho zamestnanca musí byť zamestnávateľ informovaný bez ohľadu na to, či ešte nemocenské dávky vypláca alebo či príslušná pobočka SP už od neho prevzala rozhodovanie a vyplácanie dávok nemocenského poistenia.
Lehota na splnenie povinnosti „oznámiť Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej PN do 3 dní odo dňa skončenia dočasnej PN, ak dočasná PN trvala viac ako 10 dní“ je zachovaná aj vtedy, ak zamestnávateľ doručí IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti priamo na SP. K tomuto oznámeniu je potrebné samozrejme doplniť vyplnené a potvrdené tlačivo, a to IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ak ste rezidentom Slovenskej republiky (t. j. máte na území SR trvalý pobyt alebo bydlisko, alebo sa tu obvykle zdržiavate aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku), máte neobmedzenú daňovú povinnosť. To znamená, že musíte v Slovenskej republike vysporiadať svoju daňovú povinnosť z celosvetových príjmov, bez ohľadu na to, či boli v zahraničí zdanené alebo nie.
Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky a ŤZP
Príjem zo zamestnania zo zahraničia je príjem zo zdrojov v zahraničí. Za príjem zo zdrojov v zahraničí považujeme napr. príjem od českého zamestnávateľa, ak ste zamestnaný v Čechách. Za príjem zo zdrojov v zahraničí však nepovažujeme napr. cestovné náhrady.
Aby nedošlo k situácii, že sa príjem zdaní duplicitne, existujú metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, napr. metóda vyňatia príjmov alebo metóda zápočtu dane.
Fyzická osoba podáva v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov daňové priznanie, pričom má na výber z dvoch typov tlačív daňového priznania, a to:
Daňové priznanie k dani z príjmov - typ A za rok podáva osoba, ktorá mala v roku len príjmy zo závislej činnosti. V prípade, ak osoba podáva tento typ daňového priznania a mala v roku príjmy zo zamestnania zo zdrojov v zahraničí aj príjmy zo Slovenska, tieto príjmy, ako aj poistné na sociálne a zdravotné poistenie z týchto príjmov spočíta a údaje uvedie v daňovom priznaní na príslušných riadkoch daňového priznania. Následne na zamedzenie dvojitého zdanenia vyberie vhodnú metódu, a to metódu vyňatia príjmov alebo metódu zápočtu dane, pričom pri príjmoch zo závislej činnosti si môže fyzická osoba vybrať metódu, ktorá je pre ňu výhodnejšia.
Daňové priznanie k dani z príjmov - typ B za rok podáva osoba, ktorá mala v roku aj iné príjmy, než len príjmy zo závislej činnosti (napr. mala príjem u českého zamestnávateľa a mala príjem zo živnosti na Slovensku). V takomto prípade fyzická osoba, uvedie svoje príjmy v príslušných oddieloch daňového priznania a taktiež použije vhodnú metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia, a to podľa uzatvorenej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s príslušnou krajinou.
Predpokladajme situáciu, že zamestnanec Juraj pracoval celý rok v Čechách a mal len príjem zo závislej činnosti, t. j. podáva daňové priznanie - typ A. Český zamestnávateľ mu vykonal ročné zúčtovanie dane. Jeho hrubý príjem za rok 2022 bol 186 300 CZK a zaplatené poistné 20 495 CZK. Juraj nie je invalid, ani nemá deti, a taktiež nie je dôchodca, tak III. a IV. oddiel nevypĺňa. Na strane však začne s vypĺňaním V. oddielu.
Na základe tohto príkladu si viete jednoduchšie vyplniť daňové priznanie z príjmu zo zamestnania zo zahraničia.
Po súhlasnom vyjadrení zamestnávateľa môžete uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru. Zamestnanec môže zamestnávateľovi navrhnúť uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce. V návrhu je potrebné uviesť dátum, kedy má byť pracovný pomer ukončený.
Ak máte trvalý pobyt v Slovenskej republike a naposledy ste boli zamestnaný v členskom štáte EU, podávate si žiadosť o zaradenie do služieb zamestnanosti v členskom štáte EU. Ak budete do evidencie zaradený a vznikne Vám nárok na dávku v nezamestnanosti, môžete po 4 týždňoch odo dňa zaradenia požiadať o export dávky do Slovenskej republiky, do miesta trvalého pobytu.
Ak po skončení zamestnania v členskom štáte EU prídete späť na Slovensko, môžete si podať žiadosť o zaradenie do služieb zamestnanosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu v Slovenskej republike. Ak si podáte žiadosť do 10 kalendárnych dní po skončení zamestnania, budete do evidencie uchádzačov o zamestnanie po splnení zákonných podmienok zaradený nasledujúcim dňom po skončení zamestnania.
K žiadosti je potrebné predložiť vyplnenú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, doklad o najvyššie dosiahnutom vzdelaní, doklad potvrdzujúci skončenie zamestnania v členskom štáte EU a prenosný dokument U1.
tags: #tlacivo #pn #pre #zamestnanca #pracujúceho #v