
V súčasnosti sa mnohí ľudia stretávajú s možnosťou privyrobiť si popri svojom hlavnom zamestnaní. Táto situácia prirodzene vyvoláva otázky ohľadom zdaňovania a odvodov z takýchto príležitostných príjmov. Hoci sa táto problematika môže zdať na prvý pohľad jednoduchá, pri hlbšom preskúmaní legislatívy sa ukazuje, že odpovede nie sú vždy jednoznačné. Tento článok sa zameriava na definíciu príležitostných príjmov, vysvetľuje oslobodenie od dane do výšky 500 eur a venuje sa aj príležitostnému prenájmu.
Zdaňovanie príležitostných príjmov je upravené v § 8 zákona o dani z príjmov. Tento paragraf zahŕňa iné príjmy, ktoré nie sú zahrnuté v príjmoch zo závislej činnosti, podnikania alebo kapitálu. Je dôležité zdôrazniť, že zoznam príjmov v § 8 nie je vyčerpávajúci. To znamená, že aj keď sa konkrétny príjem v tomto paragrafe nenachádza, neznamená to automaticky, že nepodlieha zdaneniu. Existuje viacero rôznych druhov príležitostných príjmov, pričom niektoré sú v zákone uvedené explicitne a iné len okrajovo.
Najdôležitejším ustanovením tohto paragrafu je písmeno a), ktoré definuje jeden z druhov príležitostných príjmov. Ostatné príjmy zahŕňajú príjmy z príležitostných činností, vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí.
Za príjem z príležitostnej činnosti sa podľa tohto ustanovenia nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu.
Pri posudzovaní, či ide o príležitostný príjem, je dôležité zamerať sa na znaky vykonávanej činnosti. Kľúčové je posúdiť, či je činnosť vykonávaná jednorazovo, alebo opakovane a či je zameraná na dosiahnutie zisku. Ak je činnosť vykonávaná opakovane a s cieľom dosiahnuť zisk, môže sa jednať o podnikanie, ktoré podlieha inému režimu zdaňovania a odvodov.
Prečítajte si tiež: Tlmočnícka zmluva o dielo
Príkazná zmluva je upravená v ustanoveniach § 724 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Môže byť uzatvorená medzi právnickými alebo fyzickými osobami. Príkazná zmluva definuje vzťah medzi príkazcom (osoba, ktorá obstaráva špecifikovanú vec alebo činnosť) a príkazníkom (osoba, ktorá obstaráva vec alebo vykonáva činnosť pre príkazcu).
Zmluvný vzťah medzi dvoma stranami má vplyv na spôsob zdaňovania príjmu. Ak je príjem dosahovaný na základe zmluvy (napríklad príkaznej zmluvy), je dôležité posúdiť, či vyplácajúci daňovník môže znížiť základ dane o vyplatenú odmenu. Ak áno, príjem sa nepovažuje za príjem z príležitostnej činnosti.
Príležitostný prenájom hnuteľných vecí je ďalším typom príležitostného príjmu, ktorý je uvedený v § 8 zákona o dani z príjmov. Ide o prenájom majetku, ktorý nie je vykonávaný sústavne a s cieľom dosiahnuť zisk.
Pri zdaňovaní príležitostných príjmov si možno uplatniť preukázateľne vynaložené výdavky, ktoré súvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmu. Je dôležité viesť si evidenciu o týchto výdavkoch, aby bolo možné ich preukázať v prípade kontroly zo strany daňového úradu.
Podľa § 9 zákona o dani z príjmov je možné oslobodiť od dane príjmy z príležitostných činností, vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne 500 eur za zdaňovacie obdobie. Ak úhrn príjmov presiahne túto sumu, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce túto hranicu.
Prečítajte si tiež: Tlmočenie a príkazná zmluva
Prečítajte si tiež: Všetko o zmluve o dielo