Školský sociálny pedagóg: Povinnosti, význam a legislatívne vymedzenie

Úvod

Cieľom tohto článku je objasniť definíciu a význam sociálneho pedagóga v kontexte sociálno-edukačného poradenstva. Poukazuje na jeho nezastupiteľnú úlohu a možnosti uplatnenia v školách a školských zariadeniach na Slovensku ako kvalifikovaného odborníka. Sociálny pedagóg prostredníctvom prevencie, poradenstva, profylaxie a intervencie významne prispieva k riešeniu problémov žiakov, rodičov a učiteľov, a preto je neoddeliteľnou súčasťou sociálnej pedagogiky a sociálnej práce v školách. Očakáva sa, že táto legislatívne definovaná profesia sa bude v budúcnosti v edukačnom procese škôl viac profilovať. V súčasnosti narastá potreba pôsobenia sociálneho pedagóga v školách v súvislosti so zvyšujúcim sa výskytom sociálno-patologických javov v prostredí žiakov, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ich vzdelávanie a správanie.

Význam sociálneho pedagóga v slovenskom školstve

Na mnohých školách a školských zariadeniach na Slovensku stále absentuje pozícia sociálneho pedagóga, hoci by jeho prítomnosť ako odborného zamestnanca mala byť samozrejmosťou. Sociálny pedagóg pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý dokáže bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám spôsobeným sociálno-výchovnými problémami. V súčasnosti, so zvyšujúcimi sa problémami žiakov, by mohol veľmi efektívne pomôcť pri akútnych aj chronických potrebách. Ideálna je spolupráca sociálneho pedagóga s ďalšími odbornými zamestnancami, s ktorými môže vytvoriť tím schopný rýchlo reagovať na nové problémy.

Aktuálna legislatíva vymedzuje profesiu odborného zamestnanca školy, ale je žiadúce, aby sa v budúcnosti preprofilovala a viac vymedzila v školskom edukačnom procese, najmä v súvislosti s nárastom diagnostikovaných dôsledkov sociálno-patologických javov v prostredí žiakov. Príspevok zdôrazňuje nevyhnutnosť zastúpenia sociálneho pedagóga v školách a školských zariadeniach, pretože práve on pomáha a usmerňuje nielen žiakov, ale aj rodičov a učiteľov. Motivácia jednotlivcov totiž často vychádza z toho, čo pre nich má zmysel.

Historický vývoj sociálnej pedagogiky na Slovensku

Rozvoj sociálnej pedagogiky na Slovensku začal neskôr ako v iných európskych krajinách, pričom sa inšpiroval zahraničnými skúsenosťami a poznatkami. Základy boli položené v 70. rokoch 20. storočia (Hroncová, Emmerová, 2015). V súčasnosti ponúkajú študijné programy vysokoškolské vzdelávanie v oblasti sociálnej pedagogiky, čím pripravujú vysokokvalifikovaných voľnočasových pedagógov a sociálnych pedagógov pre uplatnenie v školstve, štátnej správe a sociálnych službách. Úlohou týchto programov je pripraviť budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese a na efektívne pedagogické poradenstvo pre žiakov všetkých stupňov. Odbornú činnosť vykonávajú v rámci prevencie, intervencie a poradenstva.

S rozvojom spoločnosti sa objavujú nové, ale aj historicky opakujúce sa sociálno-patologické javy, čo zvyšuje potrebu špeciálnych pedagógov, ktorí by pomáhali ozdravovať, chrániť a zabezpečovať nerušený edukačný proces v školách. Rozvoj sociálnej pedagogiky na Slovensku bude pravdepodobne pokračovať, pretože školy čoraz viac pociťujú dopyt po tejto pozícii v súvislosti s narastajúcimi problémami v spoločnosti. Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím.

Prečítajte si tiež: Sociálny pedagóg v škole

Definície sociálnej pedagogiky

Odborníci ako O. Baláž, Z. Bakošová, J. Průcha, J. Hroncová, A. Hudecová, B. Kraus, S. Klapilová a P. Klíma sa zaoberali otázkami sociálnej pedagogiky. Jednou z definícií je: „Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti.“ (Bakošová, 2008, s. 58)

Ďalšia definícia hovorí, že ide o vedný odbor transdiciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu (Průcha, 2009). Hroncová a Emmerová (2015, s. 73) zdôrazňujú, že „sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže.“

V súčasnosti narastá množstvo sociálnych problémov, ktoré priamo ovplyvňujú činnosť sociálneho pedagóga. Ten by mal ako všestranný odborník spolupracovať a koordinovať prácu s viacerými odborníkmi na vysokej profesionálnej úrovni. Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom. Sociálny pracovník v pozícii sociálneho pedagóga spadá do sociálnej pedagogiky, špeciálnej pedagogickej disciplíny, ktorá participuje pri riešení sociálno-pedagogických problémov vyskytujúcich sa v škole. Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a u jednotlivých žiakov.

Hroncová a Emmerová rozlišujú dve formy prevencie pred sociálno-psychologickými problémami: primárnu, ktorá sa zameriava na celú populáciu, a sekundárnu, ktorá sa zameriava na ohrozené skupiny obyvateľstva (Hroncová, Emmerová, 2015, In: Sociálny pedagóg v škole v teoretickej reflexii a praxi). Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. „Ďalším cieľom je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností.“ (Niklová, 2020, s. 15)

Význam sociálneho pedagóga v súčasnosti

Význam sociálneho pedagóga je v súčasnosti podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi. Autori ako Hroncová, Emmerová, Határ, Selická, Jusko, Bakošová, Miňová a ďalší sa sociálnej pedagogike na Slovensku venovali už v tomto období, pričom každý z nich vníma funkciu sociálneho pedagóga v rôznych súvislostiach. Kraus (2008) chápe sociálneho pedagóga ako odborníka vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým tam, kde prostredie na jednotlivca či skupinu pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb. Činnosť sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti. V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť.

Prečítajte si tiež: Sociálny pedagóg v školskom zákone

Hroncová a Emmerová (2015, s. 55) konštatujú, že profesia sociálneho pedagóga bola a je úzko spätá s vývinom sociálnej pedagogiky ako vedy a vymedzením jej predmetu. Široká orientácia sociálnej pedagogiky na riešenie mnohých sociálno-výchovných problémov v minulosti, ale aj dnes, sa odráža nielen v rôznych prístupoch k vymedzovaniu jej predmetu, ale aj v nejednotnom vymedzovaní kompetencií a profesiogramu sociálneho pedagóga. Sociálny pedagóg je podnetom pre rozvoj sociálnej pedagogiky a v súčinnosti s viacerými sociálnymi pedagógmi, ako aj s ich zvyšovaním počtu môže rozvíjať vedné odbory pedagogiky a sociálnej práce.

Podľa Tichého (2012, s. 134, In: Sociálny pedagóg v škole) vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov. Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.

Kompetencie a úlohy sociálneho pedagóga

Absolventi vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika sú schopní vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov alebo zákonných zástupcov, ako aj pre pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Sociálny pedagóg je odborný pedagogický zamestnanec, ktorý sa zameriava na všetky deti, bez ohľadu na to, či sa v ich živote vyskytuje nejaký problém, a je prvou pomocou pre dieťa v škole, rieši výchovné ťažkosti, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy detí až po delikvenciu.

Limity a legislatívne vymedzenie

Malík (2019) poukazuje na neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôzne vymedzované autormi a inštitúciami, čo sa niekedy považuje za jej nedostatok. V legislatívnej úprave sociálny pedagóg nie je neznámou. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Špeciálnymi sociálnymi zariadeniami výkonu profesie a praxe sociálneho pedagóga podľa §120 zák. č. Najfrekventovanejšími miestami výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia.

Škola by mala predstavovať bezpečné prostredie s pozitívnou klímou, ktoré podporuje ochranu žiakov pred ohrozením a vedie ich k pozitívnym hodnotám a spoločensky prospešným formám správania. Postavenie školy v oblasti primárnej prevencie je dôležité vzhľadom na nárast deviantného správania detí a dospievajúcich. Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov. Sociálny pedagóg podľa §27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a to v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy.

Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku

Školský sociálny pracovník ako alternatíva

Príspevok ponúka pohľad na potrebu a nevyhnutnosť školského sociálneho pracovníka pôsobiaceho na školách. V zahraničí má sociálna činnosť v školách viacročnú tradíciu, najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje vyše 100 rokov. Nakoľko na Slovensku nie je oficiálne zavedená do praxe disciplína akou je školská sociálna práca, je cieľom poukázať na dôvody, prečo vytvoriť priestor pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole a odôvodniť potrebu rozvoja školskej sociálnej práce najmä v jej praktickej rovine a to hlavne poukázaním na súčasnú situáciu v SR. Snahou základných škôl je v posledných rokoch zaviesť profesiu tohto pracovníka do praxe.

Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce, ich rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie a jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008. V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. Ďalšie odborné činnosti sociálneho pedagóga konkretizuje zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu. Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je z nášho pohľadu prevencia sociálno-patologických javov, ktorú chceme v príspevku stručne objasniť. Sociálno-patologické javy v škole existujú už dlho. Sú potláčané niekedy menej, inokedy viac. Pod vplyvom rozvoja spoločnosti niektoré z týchto javov vystupujú do popredia výraznejšie, iné menej výrazne. Môžeme sa domnievať, že v súčasnosti neexistuje škola, kde by sa drogy, šikanovanie, záškoláctvo, násilie a iné nevyskytli v akejkoľvek forme. Tento nárast v existencii by sa dal pripísať nedostatočnej pozornosti rodičov týkajúcej sa výchovy svojich detí, malému množstvu voľnočasových aktivít, ktoré deti navštevujú, ale aj poklesom autority učiteľov v školách. V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom, školským psychológom.

Vzhľadom na to, že špecializované činnosti - výchovné poradenstvo, kariérové poradenstvo, koordináciu prevencie môže podľa § 33 zákona č. 317/2009 Z. z. vykonávať aj odborný zamestnanec, považujeme za vhodné, aby preventívnu činnosť v škole koordinoval a zabezpečoval sociálny pedagóg, pretože vykonáva odborné činnosti v prevencii, intervencii a poradenstve.(§ 24, zákon č. 317/2009 Z. Keďže v školách v súčasnosti pôsobí iba malý počet sociálnych pedagógov, uvedené špecializované činnosti vykonávajú pedagogickí zamestnanci, prípadne školský psychológ, ktorý čiastočne nahrádza sociálneho pedagóga. Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu v praxi prelínať, v zákone č. 317/2009 Z. z. sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené. Myslíme si, že je nevyhnutné, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený v otázkach prevencie a využíval v dôsledku metodického usmerňovania účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce. Tu sa nám otvára ideálny priestor pre funkciu koordinátora takejto prevencie realizovanej školským sociálnym pracovníkom v školách, ktorá je potom vysoko efektívna v tom zmysle, že ide o pracovníka, ktorý je odborne erudovaný v oblasti vedomostí o sociálne-patologických javoch. Sociálno-pedagogická prevencia predstavuje koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania, sociálno-patologických javov s cieľom odstrániť ich, alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a paralelne podporovať vytváranie priaznivých prospoločenských podmienok pre intaktný a bio-psycho-sociálny a duchovný vývin jednotlivca. Preventívna činnosť sa považuje za ťažiskovú náplň činnosti sociálneho pedagóga. V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.

Počas našej praxe sme zistili, že do popredia vstupuje otázka integrácie jednotlivých žiakov, či už ide o zdravotne postihnutých alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami, pričom je nevyhnutná spolupráca špeciálneho pedagóga, resp. liečebného pedagóga so sociálnym pracovníkom v škole. Tento je nápomocný v integrácii, a to nielen pri zabezpečovaní osobnej asistencie, ale aj v začleňovaní žiaka do kolektívu a poskytovaním poradenstva. Poradenské zariadenia a školský sociálny pracovník sa v systéme prevencie aj v budúcnosti opiera o päť základných bodov (Látalová, Kopťárová 2008, s. získavanie finančných prostriedkov. Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní §2, ods. p definuje sociálne znevýhodnené prostredie ako prostredie, o ktorom hovoríme vtedy, ak sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecujú rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka. Ide o prostredie, ktoré neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Školský zákon, konkrétne § 107 definuje výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona s využitím špecifických metód a foriem. d) využitie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania. Podľa Rosinského a Kleina je veľmi ťažké definovať a špecifikovať pojem čo je to sociálne znevýhodnené prostredie. Je to prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. nedostatočné vzdelanie rodičov, príp. sociálna exklúzia.

Myslíme si na základe našej praxe, že školský sociálny pracovník je odborník, ktorý pôsobí priamo v prostredí školy, dostatočne dobre pozná školské prostredie (jeho klímu), pozná problémy, s ktorými sa stretávajú nielen žiaci a ich rodičia, ale aj pedagogickí a iní zamestnanci školy. Nie je to učiteľ, ktorý by žiakov známkoval, hodnotil apod. Nedáva im domáce úlohy ani iné povinnosti. Na škole je preto, aby sa venoval tým žiakom, ktorí majú problémy. Problémy pritom sociálny pracovník pokladá za normálnu, teda bežnú vec. Hlavne je v škole preto, aby deťom, mládeži a im rodinám s problémami pomohol. Svojimi pracovnými aktivitami a úlohami tak môže pôsobiť na vnímanie školy jej žiakmi. Spolu s ostatnými (učiteľmi, žiakmi, rodičmi ap.) sa pokúša vytvárať v škole priateľskú atmosféru a tým znižovať výskyt takých javov akými sú záškoláctvo, agresivita, šikanovanie atď. V praxi sa nám osvedčilo, že školský sociálny pracovník je aj možnosť, ako robiť kvalitnú sociálnu prevenciu zameranú na rozvoj správneho vzťahu k vlastnému vzdelávaniu, ku škole, ale aj k sebe samému a svojmu okoliu. Musíme si uvedomiť, že škola má len dotvárať celý výchovný proces, ktorým dieťa prechádza. Ak na niektorom stupni výchovy niečo zlyhá, nie je v silách samotnej školy a školského prostredia, aby tento článok doplnili, prípadne adekvátne nahradili. Vo väčšine prípadov, keď má dieťa problém, je učiteľ na poslednom mieste, ktorý si tento problém všimne, nie že by nemal záujem, ale je zavalený prácou, ktorá neznesie odklad. Hlavne v dnešnej dobe reforiem školstva máme pocit, že žiak je až na poslednom mieste čo sa týka reformy. Najprv sa musí učiteľ popasovať s papierovou byrokraciou, ktorá na neho čaká a potom azda, pokiaľ učiteľ ešte vládze, je tu žiak, ktorý má problém. Ale na rovinu, je učiteľ ten správny, fundovaný odborník, ktorý vie prípadný problém žiaka riešiť? Všetka česť učiteľom, ale nemyslíme si, že sú odborníci v oblasti školskej sociálnej práce. V školskom prostredí je dôležité dôsledne riešiť i menej závažné problémy v správaní žiakov, pretože ich prehliadanie či podceňovanie môže viesť u žiakov k závažnejším formám správania. Považujme za vhodné, aby sociálny pedagóg v školách zastával funkciu koordinátora prevencie sociálno-patologických javov.

Kompetenčný profil sociálneho pedagóga

Podľa § 23 písm. f) zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sociálny pedagóg vykonáva pracovnú činnosť ako odborný zamestnanec školy a po nástupe do pracovného pomeru v školstve je zaradený do kariérového stupňa. Kariérový stupeň vyjadruje náročnosť výkonu pracovnej činnosti odborného zamestnanca a mieru osvojenia si profesijných kompetencií. V Pokyne ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení sa nachádza aj kompetenčný profil sociálneho pedagóga, ktorý je uvedený v prílohe č. 19 uvedeného pokynu. V texte sa zameriame na kompetenčný profil sociálneho pedagóga v kariérovom stupni samostatný sociálny pedagóg.

Sociálny pedagóg sa zameriava na prevenciu a riešenie rizikového správania detí a žiakov, ako aj na predchádzanie a elimináciu sociálno-patologických javov. Poskytuje poradenstvo a intervenciu pre deti a žiakov, ktorí majú sklony k rizikovému správaniu alebo sú ohrození sociálno-patologickými javmi, a tiež pre tých, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Konzultuje a radí zákonným zástupcom, pedagógom a odborným zamestnancom. Venuje sa diagnostike sociálnych vzťahov a prostredia, vzdelávaniu a ďalším aktivitám v oblasti sociálnej a výchovnej práce.

tags: #školský #sociálny #pedagóg #povinnosti