Súkromné vlastníctvo v názoroch Leva Nikolajeviča Tolstého a v kontexte sociálneho učenia cirkvi

Kresťanské sociálne učenie, nachádzajúce svoju odozvu v prednáškach, knihách a pápežských encyklikách, má rozsiahle dejiny, ktoré sa začínajú encyklikou Rerum novarum z roku 1891. Toto učenie, zakorenené v Novom zákone, ovplyvnilo myslenie mnohých osobností, vrátane Leva Nikolajeviča Tolstého, ktorého názory na súkromné vlastníctvo boli formované jeho kresťanským presvedčením a sociálnym cítením.

Sociálne učenie katolíckej cirkvi a jeho historické korene

Základom sociálneho učenia sú postoje viery, nádeje a lásky. V 16. a 17. storočí toto učenie rozpracovali utopickí socialisti, pričom sa rozvíjalo najmä v období prechodu manufaktúrnej výroby na strojovú kapitalistickú veľkovýrobu, kedy vznikala masová nezamestnanosť. V 19. storočí sa formulácie kresťanského sociálneho učenia objavujú najmä v krajinách s katolíckou tradíciou a v tých, kde boli sociálne problémy a protiklady najvýraznejšie, najmä vo Francúzsku a Nemecku. Cieľom týchto prác nebolo odstránenie trhovej ekonomiky, ale jej poľudštenie a zmierenie nezamestnanosti a chudoby.

Prvá buržoázna revolúcia v Anglicku zvrhla feudálne zriadenie a nastolila kapitalizmus na základe trhovej ekonomiky. Priemyselná výroba cez uplatnenie substitúcie výrobných faktorov mala okrem pozitív i negatívny dosah na zamestnanosť. Obrovský rast ziskov priniesol aj armádu nezamestnaných a tým chudobu, čo vyústilo do sociálneho napätia a vyostreného triedneho boja.

V roku 1891, si cirkev uvedomuje sociálno-ekonomické a politické súvislosti najmä po zasadnutí II. Internacionály, keď socialistické hnutie v štátoch nadobúda podobu masových hnutí. Pápež Lev XIII. vydal encykliku Rerum novarum, ktorá sa zaoberala robotníckou otázkou, biedou a chudobou, do ktorej uvrhol kapitalizmus občanov. Pápež požadoval zásahy štátu do ekonomiky, najmä pri ochrane bezmocných a biednych, pričom zdôraznil, že trieda boháčov, ktorá je silná sama o sebe, nepotrebuje verejnú ochranu. Encyklika Rerum novarum je zásadným dokumentom sociálneho učenia katolíckej cirkvi. Cirkev ponúka riešenie sociálnych problémov spoločným úsilím štátu, cirkvi, odborov a svojpomocných organizácií. Vychádza z úvahy o potrebe spravodlivejšieho usporiadania demokratickej spoločnosti.

Súkromné vlastníctvo v encyklike Rerum novarum

V encyklike Rerum novarum je nekompromisné stanovisko proti teórii marxistického socializmu a zdôvodnené sociálne učenie cirkvi ako východisko z ťažkej sociálnej krízy. Súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné, umožňuje človeku hmotne zabezpečiť seba i svoju rodinu, podnecuje ľudí nielen do práce, ale aj do rozvoja pracovnej iniciatívy a podnikania. Odmieta dosahovanie úplnej spoločenskej rovnosti. Partnerský vzťah (štát, odbory, cirkev) môže problémy riešiť, pretože títo partneri sa majú snažiť o dobro všetkých občanov. Odsúdil názory, ktoré veľké sociálne rozdiely zdôvodňujú pôsobením zákonov trhovej ekonomiky, proti ktorým sa nedá nič robiť. Cirkev vidí problém v nerovnoprávnom postavení pracujúcich voči podnikateľom pri uzatváraní pracovných zmlúv. Lev XIII. Zdôraznil vzájomnú spätosť práce a kapitálu, pričom práca nie je schopná vytvoriť nič bez kapitálu, ale ani kapitál bez práce. Práca vraj nie je obyčajný tovar, preto sa jej ohodnotenie nemôže určovať len vzťahom ponuky a dopytu na trhu práce. Pri určovaní výšky mzdy treba zohľadniť jej osobitosti. Spravodlivá mzda musí byťtaká vysoká, aby umožnila rodinám pracujúcich dôstojný život.

Prečítajte si tiež: Služby a možnosti pre seniorov v Senci

Názory L. N. Tolstého na súkromné vlastníctvo v kontexte jeho filozofie

Lev Nikolajevič Tolstoj, hlboko ovplyvnený kresťanskými princípmi, mal radikálny pohľad na súkromné vlastníctvo. Jeho filozofia, ktorá zdôrazňovala jednoduchosť, odmietanie násilia a lásku k blížnemu, sa ostro stavala proti hromadeniu majetku a vykorisťovaniu, ktoré s ním spájal. Tolstoj veril, že súkromné vlastníctvo je zdrojom nerovnosti, nespravodlivosti a utrpenia vo svete.

Kritika nerovnosti a bohatstva

Tolstoj vo svojich dielach často poukazoval na priepastné rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Vo svojich románoch a esejach kritizoval luxusný život vyšších vrstiev a ich ľahostajnosť voči utrpeniu chudobných. Bol presvedčený, že bohatstvo je často získané nespravodlivým spôsobom, vykorisťovaním práce iných a že vedie k morálnemu úpadku.

Odmietanie násilia a štátu

Tolstoj bol pacifista a odmietal akékoľvek násilie. Veril, že štát, ktorý chráni súkromné vlastníctvo, je nástrojom útlaku a násilia. Bol zástancom anarchizmu a presadzoval spoločnosť založenú na dobrovoľnej spolupráci a vzájomnej pomoci. Odmietal akúkoľvek autoritu a veril, že každý človek by sa mal riadiť vlastným svedomím a morálnymi princípmi.

Dôraz na jednoduchý život a prácu

Tolstoj idealizoval jednoduchý život na vidieku a prácu na zemi. Veril, že práca je zdrojom radosti a uspokojenia a že človek by mal žiť v súlade s prírodou. Odmietal konzum a hromadenie majetku a presadzoval skromný a jednoduchý životný štýl. Sám sa snažil žiť podľa týchto princípov, pracoval na poli a žil v jednoduchom dome.

Vplyv na ruskú spoločnosť

Tolstojove názory mali veľký vplyv na ruskú spoločnosť koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Jeho kritika nerovnosti a bohatstva rezonovala s mnohými ľuďmi, ktorí boli nespokojní so sociálnymi a ekonomickými podmienkami v Rusku. Tolstojove myšlienky ovplyvnili rôzne sociálne a politické hnutia, vrátane populistov, anarchistov a kresťanských socialistov.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad opatrovania seniorov

Porovnanie s kresťanským sociálnym učením

Hoci Tolstoj bol hlboko ovplyvnený kresťanstvom, jeho názory na súkromné vlastníctvo sa líšili od oficiálneho učenia katolíckej cirkvi, ako je vyjadrené v encyklike Rerum novarum. Zatiaľ čo cirkev uznávala právo na súkromné vlastníctvo ako prirodzené právo človeka, Tolstoj ho odmietal ako zdroj nerovnosti a nespravodlivosti.

Rozdiely v pohľade na súkromné vlastníctvo

Cirkev v encyklike Rerum novarum obhajuje súkromné vlastníctvo ako prostriedok na zabezpečenie rodiny a podnecovanie pracovnej iniciatívy. Tolstoj naopak videl v súkromnom vlastníctve prekážku k dosiahnutiu spravodlivej a rovnostárskej spoločnosti. Bol presvedčený, že hromadenie majetku vedie k vykorisťovaniu a morálnemu úpadku.

Zhody v sociálnom cítení

Napriek rozdielom v pohľade na súkromné vlastníctvo, Tolstoj aj cirkev zdieľali hlboké sociálne cítenie a snahu o zlepšenie života chudobných a utláčaných. Obaja kritizovali nerovnosť a nespravodlivosť a presadzovali spoločnosť založenú na láske, vzájomnej pomoci a solidarite.

Vplyv na sociálne hnutia

Tolstojove myšlienky a sociálne učenie cirkvi ovplyvnili rôzne sociálne hnutia, ktoré sa snažili o zlepšenie života chudobných a utláčaných. Tolstojove myšlienky inšpirovali anarchistov a kresťanských socialistov, zatiaľ čo sociálne učenie cirkvi ovplyvnilo vznik kresťanských odborov a politických strán, ktoré sa zasadzovali za sociálnu spravodlivosť.

Encyklika Pia XI. Quadragesimo anno a jej odkaz

Pri 40.výročí vydania prvej encykliky, a tiež v dôsledku významných ekonomických zmien, ktoré sa uskutočnili, bola vydaná encyklika Pia XI. Quadragesimo anno (40 rokov po) v roku 1931. Pápež v nej ľútostne konštatuje, že sa nepodarilo vytvoriť partnerstvo medzi prácou a kapitálom, medzi buržoáziou a proletariátom tak ako to odporúčala prvá encyklika. Vypukla Veľká hospodárska kríza, ktorá zachvátila celý svet a uvrhla pracujúcich do veľkej biedy. Cieľom encykliky bolo odhaliť korene tejto neznesiteľnej biedy. Sociálna encyklika hovorí o nebývalom raste ekonomiky, ktorý však vytvoril protirečenia nielen medzi prácou a kapitálom, ale aj medzi jednotlivými krajinami. V tejto súvislosti sa spomína i učenie J. M. Keynesa s teóriou štátneho intervencionizmu.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o seniorov Žilina

Pius XI. Hovorí o zvyšovaní zisku akýmkoľvek spôsobom a o využívaní akýchkoľvek prostriedkov na to. Namiesto voľného trhu nastúpila hospodárska diktatúra (monopoly, rentieri, finančná oligarchia, manažeri). Pius XI. hovorí aj o spravodlivej mzde, ktorá má:

• zabezpečiť pracujúcim a ich rodinám dôstojný život
• umožniť podnikateľom dôstojný život na úrovni ich postavenia v spoločnosti a podmienky na ďalšie podnikanie a nesmie byť príčinou rastúcej nezamestnanosti
• podporovať všeobecný hospodársky záujem a umožniť podnikateľom vytvárať nové pracovné miesta.

tags: #tolstoj #súkromné #vlastníctvo #názory