
Tomáš Kopecký je meno, ktoré rezonuje v slovenskom hokeji. Jeho kariéra je plná úspechov, ale aj náročných momentov. Tento článok sa zameriava na jeho životné cesty, od prvých krokov na ľade až po získanie Stanleyho pohára a osobný život s manželkou Majkou.
Tomáš Kopecký stál na korčuliach od detstva. Bol odchovancom Dubnice a Dukly Trenčín, kde tvrdo pracoval, aby si splnil svoj sen. Od detstva sníval, že raz pôjde s najlepšími hokejistami na majstrovstvá sveta a že dá víťazný gól. Ilavského rodáka si v roku 2000 nakoniec vybral v drafte NHL klub Detroit Red Wings v 2. kole ako 38. v celkovom poradí.
„V osemnástich som odchádzal a všetci sa ma pýtali, či robím dobrý krok, keď idem do juniorky. Ja som sa chcel zdokonaliť v jazyku,“ spomínal Tomáš Kopecký, ktorý dva roky strávil v juniorskej súťaži WHL a ďalšie dva roky hral za farmársky tím Detroitu, kde už ani neveril, že si ho raz vyberú do prvého tímu NHL.
Jeho životnou oporou sa stala manželka Majka. „Zoznámili sme sa v posilňovni, keď som mala devätnásť rokov a bola to veľká láska na prvý pohľad. V tom čase bol Tomáš v juniorke v Kanade a chystal sa hrať na farmu. Chcela som ísť s ním, no ako jeho priateľke mi viackrát zamietli víza. A tak sme sa počas leta vzali,“ prezradila Majka.
Priznala, že boli zaľúbení až po uši a preto sa vzali najrýchlejšie, ako sa dalo. Bola to láska na prvý pohľad a rozhodnutie, ktoré nikdy neoľutoval. Tomáš Kopecký si vzal svoju manželku Majku ešte ako 19-ročný a dnes, po viac než štvrťstoročí spoločného života, hovorí, že to bolo najlepšie rozhodnutie v jeho živote.
Prečítajte si tiež: Dejiny kláštora v Lendaku
„Bez nej by som možno takú kariéru nemal. Nie možno, ale určite,“ priznal otvorene Tomáš Kopecký, ktorý dnes po skončení aktívnej kariéry venuje svoj čas predovšetkým rodine. Dlhé roky stála pri jeho kariére v úzadí práve Majka, ktorá mu vytvárala domáce zázemie, a dnes si to vymenili. „Užívam si to, čo som predtým nemohol - rodinku,“ hovorí s pokorou. Na žiadosť o ruku nikdy nezabudne - Tomáš ju požiadal pri umývaní riadu.
Hoci ho v roku 2000 draftoval Detroit Red Wings už v 2. kole ako 38. v poradí, cesta medzi elitu nebola jednoduchá. „Verila tomu však moja manželka Majka. Ona mi hovorila - ešte počkaj,“ spomína Tomáš Kopecký na obdobie plné neistoty. A čakanie sa vyplatilo, pretože neskôr získal dvakrát Stanley Cup a stal sa prvým Slovákom s takýmto úspechom.
Dôležitou postavou v jeho živote bol aj Pavol Demitra, dlhoročný priateľ a mentor. Práve on mu pomohol rozhodnúť sa pre prestup do Florida Panthers. „Volal mi agent, že o mňa má Florida záujem, ale zmluva by bola na štyri roky. Nie je predsa jednoduché, keď máte rodinu a dve deti, len tak sa zbaliť a odísť,“ priznal Tomáš. Demitra mu však poradil, aby neváhal. A keď bolo rozhodnuté, otvoril špeciálnu 50-ročnú slivovicu.
O niekoľko mesiacov neskôr prišla tragédia. Pri leteckej nehode v Rusku zahynul celý tím Lokomotiv Jaroslavľ vrátane Demitru. „Okamžite som sa spojil s Majom Hossom, no ani on presne nevedel, čo sa stalo. „Celá trenčianska partia - my sme boli ako bratia. Paľov odchod bol o to ťažší, že to bol úžasný človek,“ dodal Kopecký. Žena, s ktorou je 27 rokov, ho podržala aj v tých najhorších chvíľach, keď prišiel o svojho dobrého priateľa Paľa Demitru.
Počas výluky v zámorskej NHL sa Tomáš Kopecký dohodol s Duklou Trenčín na absolvovaní siedmich zápasov. Vicemajster sveta z Helsínk pricestoval na Slovensku vo štvrtok predpoludním, dosiaľ sa pripravoval na sezónu 2012/2013 na východnom pobreží USA. Kopecký je dvojnásobným držiteľom Stanleyho pohára, spiatočnú letenku má na 5. novembra.
Prečítajte si tiež: Kalkulačka dôchodku pre ženy: Valova Tomas
Rodák z Ilavy kedysi v Trenčíne hokejovo vyrastal, je odchovancom Dubnice. Za Duklu hral v ročníku 1999/2000 za seniorov v extralige a v 57 stretnutiach strelil 3 góly a pridal 4 asistencie. Následne odišiel do zámoria, kde sa cez Lethbridge (WHL), Cincinnati (AHL) a Grand Rapids (AHL) dostal do prvého tímu Detroitu, s ktorým v roku 2008 získal Stanley Cup. Potom hral v Chicagu, s ktorým sa radoval z cennej trofeje v roku 2010.
Slovenskú hokejovú reprezentáciu proti Kazachstanu doslova spasili dva presné zásahy útočníka Tomáša Kopeckého v záverečnej dvadsaťminútovke. zavtipkoval si po zápase Kopecký. "Góly som posielal hore. Celý šampionát hrá s nami. Víťazstvo slovenského mužstva sa nerodilo ľahko.
"Po prvej tretine sme si povedali, že síce je remíza, ale hráme ďalej. Máme lepších korčuliarov a oni s nami nemohli vydržať korčuľovať celý zápas. "V šatni sme si povedali, že je jedno, kto dá gól. Dostal som dve krásne prihrávky, vždy som sa snažil vystreliť z prvej. Pri prvom góle som to chcel dať na bránku, aby to mohli dorážať Branko Radivojevič aj Michal Handzuš. Pri druhom mi to Mišo krásne nahral a do prázdnej bránky sa už ľahko dávajú góly. Bol to náročný zápas, ale zvládli sme ho. Šťastný koniec pre nás, tri body sú tri body.
"Nepovedal by som, že to bolo trápenie. Po fyzickej aj psychickej stránke to bolo dosť náročné, pretože sme odohrali štvrtý duel za šesť dní. V tretej časti sme prejavili väčšiu vôľu po víťazstve. Túžili sme po ňom viac ako súper, zaslúžili sme si ho. povedal Tomáš Kopecký, ktorého nemožno považovať sa topkanoniera. "Naposledy som dva góly strelil v Chicagu, ale neviem proti komu to bolo. Slovenskú reprezentáciu čakajú po štyroch dueloch za šesť dní na šampionáte dva dni voľna. Štvrtkový tréning sa neuskutoční a namiesto toho hráči absolvujú spoločný program v podobe jazdenia na motokárach.
Prečítajte si tiež: Baťa a Zlín