Tomáš Baťa: Sociálny Život a Vplyv na Zlín

Pre mnohých podnikateľov je Tomáš Baťa inšpiráciou a vzorom úspechu. Tento český podnikateľ a zakladateľ obuvníckej firmy, ktorá si dodnes udržala svoje zvučné meno, si svoju cestu vydláždil poctivou prácou, inováciami a férovým prístupom. Baťa sa narodil 3. apríla 1876 v Zlíne, kde neskôr založil firmu, ktorá zmenila nielen obuvnícky priemysel, ale aj život v celom regióne.

Začiatky Podnikania a Inovácie

V roku 1894, ako 18-ročný, založil Tomáš Baťa spolu so svojím bratom Antonínom ml. a sestrou Annou obuvnícku firmu A. & T. Baťa. Táto firma sa odlišovala od dovtedajšej zákazkovej výroby obuvi sériovou produkciou. Anna sa neskôr vydala a Antonín narukoval, vedenie spoločnosti zostalo na Tomášovi. Vo výrobnom procese kládol dôraz na poriadok a disciplínu.

Baťa prišiel s prevratnou novinkou - ľahkou plátennou obuvou, tzv. "Baťovky", ktoré sa stali hitom po celej Európe. Už v roku 1905 firma s 250 zamestnancami vyrábala 2200 párov topánok denne. Politika spoločnosti stavala do popredia zákazníka, čo vyjadroval slogan „Náš zákazník, náš pán“.

Metódy Riadenia a Motivácia Zamestnancov

Tomáš Baťa bol známy pre svoje originálne metódy riadenia výroby a kreatívne prístupy v obchode. Dával si záležať na udržiavaní zdravej motivácie svojich zamestnancov a jeho postupy sú dodnes používané ako príklady vrcholového manažmentu. Okrem aktívneho obchodného ducha vynikal aj nezištnosťou, štedrosťou a snahou zlepšiť život obyvateľov Zlína.

Sociálny Rozmer Podnikania

Baťa sa úprimne staral o ľudí, novorodenci dostávali do vienka 1000 Kč. Okrem obuvníckej výroby dal postaviť predajne, domy služieb, tehelne, stolárstva a celkovo architektonicky prestaval mesto Zlín, kde sa stal aj starostom. Angažoval sa aj v oblasti vzdelávania, kde prízvukoval dôležitosť celoživotného vzdelávania. Pre svojich potencionálnych zamestnancov zriadil odbornú školu - Baťova škola práce pre Mladých mužov a Mladé ženy.

Prečítajte si tiež: Dejiny kláštora v Lendaku

Starosta Zlína a Rozvoj Mesta

Ako starosta sa zaslúžil o zriadenie nemocnice a presadzoval projekty diaľkovej, železničnej, leteckej, riečnej a cestnej dopravy v okolí Zlína i celého Československa. Kam Tomáš Baťa vstúpil, to dostalo novú a lepšiu tvár s jeho podpisom.

Baťa bol v roku 1923 zvolený za starostu Zlína a funkciu vykonával do konca života. Ako starosta sa snažil Zlín rozvinúť do novej podoby. Znížil miestne dane natoľko, aby prilákal ďalších podnikateľov. Za desať rokov sa niekoľkonásobne zvýšil počet hospodárskych subjektov, najmä živnostníkov, remeselníkov a obchodníkov. Zároveň sa zaviazal, že isté verejné investície, ako bola výstavba ciest či škôl v Zlíne, uhradí jeho firma. Tým sa Baťa dostal aj do oblasti verejného školstva, ktoré ovplyvnil nielen vlastnými technickými učilišťami, ale aj výstavbou nových škôl v meste.

Baťa venoval v poslednom období života veľa času a energie verejnému životu na úkor podnikania. Ovplyvňoval komunálnu politiku v Zlíne a ako regionálny politik aj vývoj prakticky na celej Morave. Napríklad podporoval zavedenie telefonického spojenia so všetkými chudobnejšími obcami. Pri tom investoval vlastné peniaze. Nikdy nevstúpil do veľkej politiky. Nebol členom politickej strany a nemal záujem ani o parlamentnú politiku. Pokiaľ ide o konflikt záujmov, Baťa bol veľmi opatrný a nechcel dávať ani najmenšiu zámienku, aby mohol vzniknúť.

Baťova Architektúra a Urbanizmus

Baťa počas svojej podnikateľskej činnosti zasiahol do mnohých oblastí a jednou z nich bola aj architektúra. Nebolo to z jeho strany zrejme cielené, skôr to bol výsledok organického vývoja firmy. Potrebovala si udržať skúsených a kvalifikovaných pracovníkov a tak im Baťa začal ponúkať aj bývanie. Staval rodinné domy a neskôr aj školy, obchodné domy či hotely.

Baťa spolupracoval s architektom Františkom Gahurom, ktorý sa stal jeho architektom a urbanistom. V roku 1924 navrhol budovy z červených tehál s bielymi betónovými stĺpmi, obklopené zeleňou. Tento projekt Továreň v zeleni sa začal rýchlo realizovať a v Zlíne pribudli desiatky nových budov. Tento koncept prerástol rozmer továrne a od roku 1925 sa v jeho štýle začali stavať aj obchodné domy, internáty a podobne. Takisto aj tisíce domov pre zamestnancov. To bol zároveň zrod modelu zlínskej baťovskej architektúry. Postupnou expanziou firmy sa rozšíril aj na Slovensko, do Európy či do Severnej Ameriky. Typicky baťovských miest je vo svete asi 10-12.

Prečítajte si tiež: Kalkulačka dôchodku pre ženy: Valova Tomas

Najznámejšou skeletovou budovou je takzvaná „dvadsaťjednotka“, nazvaná podľa pôvodne priradeného čísla. V budove dnes sídli samospráva, no ako centrálu Baťovej firmy ju postavil architekt Vladimír Karfík, žiak Le Corbusiera a Franka Lloyda Wrighta. „Práve počas štúdia v USA si ho všimol Tomáš Baťa a neskôr ho vo svojich zlínskych ateliéroch zamestnal. Okrem správnej budovy projektoval aj spoločenský dom, ktorý sa neskôr premenil na hotel Moskva,“ dodáva 21stoleti.cz.„Dvadsaťjednotka“ bola svojho času výškou 77,5 metra najvyššou budovou v Československu a druhou najvyššou stavbou v Európe. Zaujímavosťou bola kompletná klimatizácia.

Baťa a Hospodárska Kríza

Počas veľkej hospodárskej krízy po roku 1929 dokázal Baťa otupiť politický program ľavicových strán, najmä komunistov. Na požiadavku triedneho boja odpovedal vysokými mzdami pre robotníkov, ktorými dosiahol vo svojej firme sociálny zmier.

V roku 1922 znížil ceny svojich výrobkov o polovicu a vtedy aj zaviedol ceny zakončené deviatkou. Bola to psychologická záležitosť, aby si zákazník uvedomil, že dostáva nielen topánky, ale aj späť nejakú finančnú sumu. Toto opatrenie však spojil s tým, že znížil aj platy zamestnancov. Celkovo to bol zvláštny prípad. Zníženie cien v roku 1922 bola politická manifestácia na podporu ministra financií Aloisa Rašína, ktorý chcel posilniť postavenie republiky v rámci Európy pevnou menou. Baťa sa rozhodol, že ministra podporí. Spolu so svojím finančným expertom Dominikom Čiperom všetko spočítali a vyšlo im, že je potrebné rozhýbať trh, vypredať sklady a získané financie investovať do novej výroby. Preto znížil ceny. Bol to riskantný ťah, no presvedčil svojich zamestnancov, že keď zákazníkom zníži ceny, musia ísť aj ich platy dole o 40 %. Keďže si chceli predovšetkým udržať prácu, toto riešenie prijali s tým, že Baťa mal pre nich aj istú kompenzáciu. Vo firemnej predajni si mohli za znížené ceny kúpiť potraviny a tovary dennej spotreby. Baťa si to v tom čase mohol dovoliť, pretože prevádzkoval 10 až 15 rôznych výrob. Patrilo k nim aj poľnohospodárstvo. V roku 1932, keď Baťa tragicky zahynul, riadil 35 odvetví výroby, služieb, financií a dopravy.

Tragická Smrť a Odkaz

V roku 1932 Tomáš Baťa tragicky zahynul pri havárii lietadla. Jeho firma však prežila a zostala dôkazom, že s férovým prístupom a poctivou prácou sa dá uspieť a zmeniť život nielen sebe, ale aj svojmu okoliu. Baťa sa zapísal medzi najväčších podnikateľov svojej doby a jeho meno i spoločnosť Obuv Baťa sa dnes radí medzi značku kvality a poctivej práce.

Baťove princípy prekonávania krízy:

1. Rozširovanie firmy: Baťa, a po jeho smrti i nasledovníci, vždy dokázal firmu rozšíriť. To stojí za pripomenutie práve dnes, keď svet dusí recesia. V roku 1930, kedy sa svetová kríza rozbiehala, vyrobili totiž jeho domáce linky 22 miliónov párov topánok, v roku 1937, kedy už odznievalo, to bolo 48 miliónov párov.
2. Nadľudské úsilie, vytrvalosť a pracovitosť: Tieto vlastnosti dopĺňala podnikavosť a ochota riskovať. Sám kráľ obuvi hovoril o viere vo svojich spolupracovníkov.
3. Využitie každej príležitosti: Jasne sa jeho dravosť ukázala po vypuknutí 1. svetovej vojny, keď Baťa získal zákazky na výrobu vojenských topánok. Štvorročná spolupráca s rakúskou armádou stála za raketovým vzostupom firmy.
4. Odvaha a radikálne kroky: V septembri 1922 Baťa vytrel zrak konkurencii. Zo dňa na deň zlacnel svoju obuv na polovicu. Išlo o reakciu na povojnovú hospodársku krízu.
5. Rozšírenie obchodnej siete: Už počas 1. svetovej vojny budoval obchodnú sieť, ktorá pokryla české a moravské mesta. Za nasledujúcej depresie otváral pobočky v zahraničí.
6. Vybudovanie rozsiahleho zázemia: Odolnosť Baťovho podniku bola opretá o skutočnosť, že si vybudoval rozsiahle zázemie a vymanil sa zo závislosti na subdodávateľoch.
7. Včasné vybavenie firmy špičkovou technikou: Z USA bola prevzatá pásová výroba, systém práce rozložený na základné úkony a dokonalá organizácia podľa Taylorových štúdií.

Baťov Sociálny Program

Baťa staval aj na mimoriadnych pracovných výkonoch svojich manažérov a robotníkov. Intenzita práce v Baťových závodoch bola skutočne vysoká, sťažnosti sa niekoľkokrát prejednávali až v parlamente. Hlavnými kritikmi boli komunisti, ktorí v roku 1932, kedy Baťa dočasne prepustil 5000 zamestnancov, poslali do Zlína agitovať novinárov Julia Fučíka a odborového predáka Antonína Zápotockého.

Prečítajte si tiež: Svätý Tomáš a Princov ostrov: Ako sa starať o svoje zdravie

Hlavným argumentom zostávali vyššie platy. Tie v medzivojnovom období boli u Baťu o polovicu vyššia než inde, a k tomu sa za ne dalo viac kúpiť vďaka špeciálnym obchodom s nižšími cenami. Publicista František Valach pripomína, že spotreba mäsa a mlieka bola v Zlíne dvojnásobná. Baťa sa orientoval na mladých ľudí, vekový priemer zamestnancov bol 26 rokov a tých nad 50 necelé dve percentá. Baťa prišiel aj s ďalšími sociálnymi programami. Nechával stavať rodinné domčeky, staral sa o školy a mohol sa pochváliť i charitou. Zamestnával asi 200 telesne postihnutých. Baťovým dielom bol samotný Zlín, ktorý sa z neveľkého mestečka premenil v moderné mesto s viac ako 30 tisíc obyvateľmi. Opakovane bol zvolený jeho starostom a vedľa veľkorysej výstavby sa zasadil aj o nízke miestne dane. Tie podporili rozvoj služieb. Práve jeho vzťah k mestu a jeho širšiemu okoliu, ktoré ako začínajúci obuvník zháňajúci zákazky prechodil pešo, vypovedá o tom, že Tomáš Baťa nebol len podnikateľ.

Zlín po Baťovi

Po víťaznom februári a znárodnení Baťovej továrne sa komunisti rozhodli potlačiť kult úspešného obuvníka aj umelou zmenou názvu. Mesto, ktoré kroniky spomínajú už v roku 1322, dostalo nový názov Gottwaldov. Aj napriek najkomunistickejšiemu názvu v republike nezasiahla tamojšiu architektúru socialistická výstavba tak živelne ako iné mestá.

tags: #tomas #bata #socialny #zivot #a #vplyv