
Rodičovský príspevok je dôležitou súčasťou sociálneho zabezpečenia v mnohých krajinách Európskej únie a Taliansko nie je výnimkou. Tento príspevok má za cieľ pomôcť rodinám s finančnými nákladmi spojenými so starostlivosťou o dieťa. V Taliansku existuje niekoľko foriem podpory pre rodiny, vrátane príspevkov pre zamestnancov, poberateľov dôchodkov a ďalšie skupiny.
Assegno per il Nucleo Familiare (ANF), v preklade rodinný prídavok, je príspevok uzákonený za účelom pomoci rodinám zamestnancov, poberateľov dôchodkov alebo iných sociálnych dávok zo závislej práce, ako aj rodinám pracovníkov využívajúcich poistenie proti tuberkulóze. Výška príspevku sa líši v závislosti od počtu členov rodiny a výšky jej príjmu. Sumy prídavkov sú priaznivejšie pre niektoré typy domácností, napríklad pre domácnosti s jedným rodičom. Inštitúcia INPS (Istituto Nazionale della Previdenza Sociale) každoročne uverejňuje tabuľky s platnými sumami od 1. júla príslušného roka do 30. júna nasledujúceho roka.
Rodinné prídavky (ANF) patria:
Na vznik nároku na rodinný prídavok musí rodinná jednotka spĺňať určité znaky, ktoré sa menia podľa toho, či je žiadateľom závislý zamestnanec, osoba, ktorej vznikol nárok na dôchodok alebo na pozostalostný dôchodok.
Pre závislých zamestnancov a osoby, ktorým vznikol nárok na dôchodok, môže rodina pozostávať z týchto členov:
Prečítajte si tiež: Kontexty použitia: Podrobný prehľad
Žiadateľ o prídavok
Manžel alebo partner občianskeho zväzku, ktorý nie je právne a účinne žijúci oddelene, aj keď reálne s rodinou nežije
Deti, pokiaľ majú menej ako 18 rokov, bez ohľadu na to, či žijú so žiadateľom alebo nie
Plnoleté deti, fyzicky alebo mentálne postihnuté, ktoré sa kvôli tomuto postihnutiu absolútne a permanentne nemôžu venovať žiadnej práci prinášajúcej príjem
Deti (a ich ekvivalent), ktoré sú študentmi alebo učňami, starší ako 18 rokov a mladší ako 21 rokov za predpokladu, že sú súčasťou „početných domácností“, t.j. rodiny s najmenej štyrmi deťmi, všetkými mladšími ako 26 rokov, s predchádzajúcim povolením
Prečítajte si tiež: Chaos v rozhodovaní v hokeji?
Bratia, sestry, netere alebo synovcovia žiadateľa, za predpokladu, že sú maloletí (resp. plnoletí fyzicky alebo mentálne postihnutí) a spĺňajú tieto podmienky:
Tieto osoby sú súčasťou rodinnej jednotky aj v prípade, ak:
Výnimku tvoria nemanželské deti, ktoré boli zákonne uznané oboma rodičmi, a pre ktoré sa vyžaduje podmienka spolužitia so žiadateľom.
Na to, aby sa mohol manžel považovať za súčasť rodinnej jednotky, nesmie byť zákonne odlúčený ani rozvedený, ani nesmie žiť mimo rodiny.
Za súčasť rodinnej jednotky sa považujú len tieto kategórie:
Prečítajte si tiež: Mentálne postihnutie a špeciálna pedagogika
Príbuzní vo vedľajšej línii: Žiadateľ môže žiadať rodinný prídavok na synovcov a netere vo vedľajšej línii, a teda na deti svojich bratov alebo sestier, ktoré sú mladšie ako 18 rokov alebo staršie ako 18 rokov, ale fyzicky alebo mentálne postihnuté. Podmienkou je, že musia byť sirotami po oboch rodičoch a nemajú nárok na sirotský dôchodok. V opačnom prípade sa nepovažujú za súčasť rodinnej jednotky a nemajú nárok na rodinné prídavky. Synovcovia a netere vo vedľajšej línii, ktorí sú formálne zverení do výchovy žiadateľovi sú zrovnoprávnení s vlastnými deťmi, a teda tvoria súčasť rodinnej jednotky žiadateľa, aj keď nie sú sirotami, resp. sú sirotami, ale majú nárok na sirotský dôchodok.
Priami vnuci: Vnuci v priamej línii, ktorých priamym predkom je starý otec / stará mama (nie strýko alebo teta) sú zrovnoprávnení so zákonnými deťmi, aj keď formálne nie sú zverení do ich výchovy. Priami vnuci, za predpokladu, že sú mladší ako 18 rokov, majú právo na prídavky nielen v prípade, že splnia horeuvedené podmienky pre príbuzných vo vedľajšej línii, ale alternatívne aj vtedy, ak:
INPS musí overiť, či starý rodič a vnuk žijú v spoločnej domácnosti. V prípade, že spolužitie neexistuje, musí sa preukázať aspoň skutočnosť tzv. „efektívneho vyživovania“. Vyživovanie sa overuje v prípade, ak vnuk nie je ekonomicky sebestačný, t.j. ak nemá vlastné príjmy vyššie ako minimálny dôchodok stanovený INPS, zvýšený o 30%.
V prípade rodín rodičov, ktorí boli oddelení / rozvedení alebo ich občiansky zväzok bol rozpustený a majú dohodnutú spoločnú starostlivosť o deti, majú právo na ANF obe strany, pričom voľba medzi tým, ktorý z dvoch rodičov môže požiadať o dávku, je ponechaná na dohodu medzi stranami. Ak sa dohoda nedosiahne, dávka sa prizná rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy.
Rodinné prídavky môžu byť priznané aj vtedy, ak rodinná jednotka pozostáva len z jednej osoby, ktorej vznikol nárok na pozostalostný dôchodok (sirota alebo manžel), za podmienky, že je maloletým alebo postihnutým plnoletým.
Výška rodinných prídavkov závisí od výšky príjmu rodiny. Za rodinný príjem sa nepovažuje len príjem žiadateľa, ale príjem všetkých osôb, ktoré tvoria rodinnú jednotku. Rodinný príjem, ktorý sa berie do úvahy na účely posúdenia výšky rodinných prídavkov je príjem rodiny v predchádzajúcom kalendárnom roku.
Nárok na rodinný prídavok závisí od celkového príjmu rodinnej jednotky, ktorý nesmie presiahnuť ročné limity stanovené zákonom. Limity rodinného príjmu sa stanovujú každoročne k 1. júlu a sú platné do 30. júna nasledujúceho roka. Sú stanovené zákonom a každoročne prehodnocované na základe percentuálnych zmien ukazovateľov priemerných ročných spotrebiteľských cien pre rodiny robotníkov a ostatných zamestnacov, ktoré sleduje Istat (taliansky štatistický úrad). Pre rodiny s jedným rodičom a s postihnutým členom sa stanovujú vždy vyššie limity rodinných príjmov.
Za príjem sa na účely rodinných prídavkov považujú:
Za príjem sa na účely rodinných prídavkov nepovažujú:
Dôležité upozornenie: Nárok na rodinné prídavky vzniká len v prípade, ak suma príjmov pochádzajúcich zo závislej práce, dôchodku alebo iných príspevkov naviazaných na výkon závislej práce (napr. podpora v nezamestnanosti, nemocenské, materská, príspevok na podporu mobility) vzťahujúcej sa na príslušnú rodinnú jednotku, dosiahne aspon 70% z celkového rodinného príjmu.
Žiadosť musí byť predložená na každý rok, v ktorom máte nárok na ANF. Akákoľvek zmena v príjme a / alebo zložení rodinnej jednotky počas obdobia poberania ANF sa musí oznámiť do 30 dní. Žiadosť o zmenu sa musí predložiť aj v prípade opätovného zamestnania u iného zamestnávateľa.
Zamestnávateľ je povinný vyplácať rodinný prídavok na priamu žiadosť zamestnanca, ktorý preukáže, že má naň nárok. V niektorých prípadoch je však zamestnávateľ povinný platiť len vtedy, ak má zamestnanec predchádzajúce oprávnenie od INPS.
Oprávnenie INPS sa vyžaduje na vyplácanie rodinného prídavku týmto osobám:
Zamestnancom vykonávajúcim závislú prácu vypláca rodinný prídavok zamestnávateľ spolu so mzdou. Zamestnávateľ následne požiada INPS o refundáciu zaplatenej sumy. Domáckym zamestnancom, poľnohospodárskym zamestnancom, nezamestnaným a pod. vypláca rodinný prídavok priamo INPS. Dôchodcom vypláca rodinný prídavok INPS spolu s výplatou dôchodku.
Všetky zmeny, ktoré môžu mať vplyv na zmenu výšky rodinného prídavku alebo na jeho stratu, musia byť oznámené subjektu, ktorý prídavok vypláca (zamestnávateľ alebo INPS). Zmeny sa môžu týkať najmä počtu členov rodiny alebo situácií, ktoré môžu mať vplyv na použitie inej tabuľky výpočtu prídavku (napr. vznik fyzického alebo mentálneho postihnutia, zmena stavu a pod.).
Vstupom Slovenska do Európskej únie sa zmenilo postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu za prácou v rámci štátov EÚ. Mnohí slovenskí rodičia odchádzajú pracovať do iných členských štátov EÚ z dôvodu zvýšenia svojej životnej úrovne, pričom nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého. Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte. Je dôležité upozorniť, že nárok na dávky majú rodičia aj v prípade, ak majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.
Vyskytujú sa prípady, že slovenský rodič je zamestnaný v štáte EÚ, ktorý nemá vo svojej legislatíve uzákonenú charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok. Jedná sa napr. o štáty Cyprus, Grécko, Írsko, Litva, Malta, Španielsko, Holandsko, Veľká Británia, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. V niektorých štátoch EÚ sa síce vypláca rodičovský príspevok, ale legislatíva príslušného štátu vymedzuje určité obmedzenia, napr. Belgicko vypláca dávku zamestnancom súkromného a verejného sektora iba v prípade, ak prerušia výkon svojej činnosti z dôvodu starostlivosti o dieťa. V Českej republike a Rakúsku si rodič môže zvoliť variant dĺžky vyplácania, v Dánsku vyplácajú porovnateľnú dávku ako rodičovský príspevok niektoré obce pre rodičov, ktorí zabezpečujú osobnú starostlivosť o dieťa. V Poľsku sa vypláca dávka iba v prípade, ak rodina nepresahuje stanovenú hranicu príjmov.
Rodičovský príspevok a s ním spojená materská a rodičovská dovolenka sú dôležitým aspektom sociálneho zabezpečenia v Európskej únii. Cieľom týchto opatrení je umožniť rodičom, aby sa mohli starať o svoje deti v prvých rokoch ich života, a zároveň im zabezpečiť určitý príjem. V rámci EÚ existujú značné rozdiely v dĺžke materskej a rodičovskej dovolenky, ako aj vo výške poskytovaných dávok.
Pozrime sa bližšie na jednotlivé štáty V4 (Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko). Vo všetkých všeobecne platí, že nárok na rodičovskú dovolenku je osobným neprenosným právom oboch rodičov, ktoré má umožniť, aby sa o dieťa starala nielen matka, ale aj otec, prípadne aj obaja súčasne.
Na Slovensku Zákonník práce v ustanovení § 166 rozlišuje medzi rodičovskou dovolenkou poskytovanou mužovi v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa, a to v rovnakom rozsahu, ako sa poskytuje žene materská dovolenka (ide o tzv. otcovskú dovolenku), za predpokladu, že sa stará o narodené dieťa (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce). Zákonník práce ďalej rozlišuje rodičovskú dovolenku poskytovanú žene a mužovi s cieľom prehĺbenia starostlivosti o dieťa (§ 166 ods. 2 Zákonníka práce), a to žene alebo mužovi, ktorí o to požiadajú zamestnávateľa, až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.
Počas trvania materskej a rodičovskej dovolenky slovenský Zákonník práce poskytuje rodičom zvýšenú ochranu (stanovenia § 64 a 66 ZP, ktoré upravujú tzv. zákaz výpovede). Je zamestnávateľ povinný zamestnanca po materskej a rodičovskej dovolenke zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko.
Materské sa vypočíta ako 75 % z denného vymeriavacieho základu. Maximálna denná výška materského sa zvýši na sumu 49,95622500 EUR. Od januára 2020 je maximálne materské v sume 1 498,70 EUR (pri 30-dňovom mesiaci) alebo 1 548,70 EUR (pri 31-dňovom mesiaci). Materské pri minimálnej mzde 520 eur bude vo výške 397,47 EUR v mesiaci, ktorý má 31 dní, resp. 384,65 EUR pri 30-dňovom mesiaci. V období, počas ktorého sa zamestnankyňa alebo zamestnanec trvale starajú o dieťa mladšie ako tri roky, sú v tzv. ochrannej dobe a zamestnávateľ im, až na výnimky, nemôže dať výpoveď.
Doba, počas ktorej žena čerpá materskú dovolenku je stanovená ako pracovný výkon, teda ako keby bola v práci a pracovala. V praxi to znamená, že aj počas čerpania materskej dovolenky vzniká žene nárok na riadnu (bežnú, klasickú) dovolenku. Peňažná pomoc v materstve je upravená v zákone č. 88/1968 Zb. Počas materskej dovolenky má žena nárok na peňažnú pomoc v materstve, ale len ak splnila určité podmienky predchádzajúceho zamestnania. Vtedy sa peňažná pomoc v materstve vypočítava z predchádzajúcej mzdy a tvorí ju maximálne 70 % platu (od roku 2021 sa bude výška odvodzovať od týždennej pracovnej doby zamestnankyne). Druhou možnosťou je, že si žena dobrovoľne platila nemocenské poistenie.
Nárok na materskú dovolenku v Čechách upravuje Zákonník práce § 195. Zamestnankyni prislúcha materská dovolenka v trvaní 28 týždňov, ak sa jej narodilo jedno dieťa. Ak sa však žene narodia dve alebo viac detí, môže si čerpať materskú dovolenku po dobu 37 týždňov. Podobne ako na Slovensku nastupuje zamestnankyňa materskú dovolenku zvyčajne od začiatku 6 týždňa pred očakávaným termínom pôrodu. Rodičovská dovolenka prislúcha rodičke ihneď po skončení materskej dovolenky (rodičovská dovolená nahradila v roku 2001 inštitút tzv. ďalšej materskej dovolenky). Avšak o rodičovskú dovolenku môže požiadať aj otec dieťaťa.
Maximálna čiastka materskej je približne 1587 EUR mesačne. Ak rodič poberal minimálnu mzdu, dostane 374 EUR mesačne. Výška rodičovského príspevku je rovnaká pre všetkých, ktorí v roku 2020 nastupujú na rodičovskú dovolenku - 300 000 Kč pre rodičov jedného dieťaťa a 450 000 Kč pre rodičov s viac detmi. Celú sumu samozrejme rodič nedostanete naraz, musí ju čerpať postupne. Nárok na rodičovský príspevok má iba žiadateľ, ktorý má bydlisko na území ČR, a zároveň rodičia nesmú dávať dieťa mladšie ako 2 roky do predškolského zariadenia na dobu dlhšiu ako 46 hodín mesačne.
Dĺžka rodičovskej dovolenky sa nemusí kryť s obdobím, počas ktorého rodič poberá rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok je možné poskytovať až do štyroch rokov veku dieťaťa, ak rodič o toto dieťa osobne celodenne a riadne stará. Ak ide o dieťa, ktoré je dlhodobo zdravotne postihnuté alebo dlhodobo ťažko zdravotne postihnutých, je možné poskytovať rodičovský príspevok až do siedmich rokov veku dieťaťa.
Pracujúca tehotná žena má nárok na materskú dovolenku (urlop macierzyński) v trvaní 20 týždňov, z toho 6 týždňov si čerpá pre termínom pôrodu. Pri dvoch narodených deťoch sa materská predlžuje na 31 týždňov, pri troch na 33 týždňov atď. Do práce sa môže matka vrátiť už po 14 týždňoch s tým, že zvyšok materskej môže prejsť na otca dieťaťa (detí). Čerstvý rodič má nárok na rodičovskú dovolenku (urlop rodzicielski) v trvaní 32 týždňov (alebo 34 týždňov v prípade dvojičiek, trojičiek) po skončení materskej dovolenky.
Zamestnancovi poskytuje štát najmenej 52 týždňov platenej dovolenky na starostlivosť o svoje novonarodené dieťa. Materské (zasiłek macierzyński) je vo výške 100 % z ich platu počas materskej dovolenky, ak nepožiadali o rodičovskú dovolenku, 80 % platu počas trvania materskej aj rodičovskej dovolenky, ak je žiadosť podaná najneskôr do 21 dní po narodení dieťaťa a 100 % platu počas materskej dovolenky a 60 % počas rodičovskej dovolenky, ak žiadosť nebola podaná v lehote 21 dní. Ak sa rodička rozhodne, že chce dostávať celý rok rovnakú čiastku, potom sa výška materskej dávky vyratúva ako 80 % platu. Všetci poistení otcovia majú nárok na dvojtýždňovú platenú otcovskú dovolenku (urlop ojcowski), ktorú je možné čerpať až do veku 24 mesiacov dieťaťa. Otcovská dovolenka sa poskytuje na základe písomnej žiadosti zamestnanca a vypláca sa mu dávka vo výške 100 % platu.
Rodičovská dovolenka trvá 24 týždňov, z ktorých 4 sú čerpané pred stanoveným dňom pôrodu. Otec má nárok na 5 dní dovolenky na otcovskú dovolenku, ktorú musí zamestnávateľ prideliť do dvoch mesiacov odo dňa narodenia dieťaťa.
#
tags: #rodičovský #príspevok #Taliansko