Absolventská prax a podpora zamestnanosti mladých ľudí na Slovensku

Slovenský trh práce sa neustále vyvíja a v snahe o zlepšenie zamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi, sa vyvíjajú rôzne iniciatívy a projekty. Tieto projekty poskytujú finančné príspevky pre aktívnych mladých ľudí a zamestnávateľov, ktorí ich zamestnávajú. Tento článok sa zameriava na prehľad dostupných príspevkov a podmienok pre ich získanie, s dôrazom na absolventskú prax a s tým spojené povinnosti voči úradu práce.

Projekty a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na Slovensku aktívne pracujú na zlepšovaní podmienok pre mladých ľudí pri ich vstupe na trh práce. Prostredníctvom rôznych projektov sa snažia motivovať uchádzačov o prácu a podporovať zamestnávateľov, ktorí im ponúkajú pracovné príležitosti.

Záruka pre mladých ľudí

Záruka pre mladých ľudí je rozsiahly program, ktorý zahŕňa reformy a konkrétne iniciatívy zamerané na mladých ľudí do 29 rokov. Cieľom je podporiť ich zamestnávanie a zamestnateľnosť. V rámci tohto programu sa navrhujú podmienky na podporu vytvorenia prvého pracovného miesta, najmä pre mladých ľudí, ktorí sú z hľadiska vzdelania najviac ohrození.

Záruka pre mladých ľudí sa zameriava aj na:

• Programy a projekty "Druhú šancu na vzdelanie" (ukončenie ZŠ, získanie kvalifikácie).
• Prípravu na začatie samostatnej zárobkovej činnosti.
• Podporu poradenstva a pomoc mladým ľuďom pri ich prechode zo školy do zamestnania. Poradenstvo sa zameriava na voľbu povolania, individuálne poradenstvo, tréningy zručností a pomoc pri začleňovaní na trh práce do zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti.

Prvé opatrenie zo Záruky pre mladých ľudí

V roku 2014 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predstavilo prvé opatrenie zo Záruky pre mladých ľudí, ktoré malo uľahčiť mladým ľuďom vstup na trh práce. Tento nástroj podporuje zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov, ktorí predtým nemali pravidelne platené zamestnanie trvajúce aspoň šesť po sebe nasledujúcich mesiacov. Zamestnávateľom, ktorí vytvoria pracovné miesto pre takéhoto nezamestnaného, štát prepláca časť nákladov po dobu 6 až 12 mesiacov. Príjemca príspevku musí následne udržať pracovné miesto minimálne polovicu dohodnutého obdobia jeho poskytovania. Toto aktívne opatrenie na trhu práce je od 1. januára 2015 súčasťou zákona č. 5/2004 Z. z.

Prečítajte si tiež: Dôchodok na Slovensku: Sprievodca

Podpora zamestnávania sa neposkytuje na zamestnávanie uchádzača o zamestnanie (UoZ), na ktorého zamestnávanie bol na to isté obdobie poskytnutý príspevok podľa § 50, § 50j, § 56a alebo § 60 zákona č. 5/2004 Z. z.

Finančný príspevok na mentorované zapracovanie a prax

Od septembra 2015 môžu zamestnávatelia, ktorí vytvoria pracovné miesto na polovičný pracovný úväzok pre mladého nezamestnaného do 29 rokov, požiadať úrad práce o finančný príspevok na mentorované zapracovanie a prax. Úrad prepláca 95 % celkovej ceny práce daného uchádzača počas deviatich mesiacov a prispieva aj na mzdu mentora a úhradu časti nevyhnutných nákladov súvisiacich s mentorovaním, zapracovaním a praxou.

Finančné príspevky na absolventskú prax a vytváranie nových pracovných miest

Od 18. novembra 2015 poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny finančné príspevky na vykonávanie absolventskej praxe a následne aj na podporu vytvárania nových pracovných miest. Ak zamestnávateľ zamestná mladého človeka, ktorý u neho vykonával absolventskú prax, môže požiadať úrad práce o peňažný príspevok na preplatenie poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Absolventa musí zamestnať na plný pracovný úväzok na minimálne deväť mesiacov, pričom príspevok sa mu poskytuje najviac šesť mesiacov.

Príspevok na začatie samostatnej zárobkovej činnosti

Mladým nezamestnaným do 29 rokov, ktorí sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poskytujú úrady príspevok na začatie samostatnej zárobkovej činnosti. Podmienkou je jej nepretržité vykonávanie najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku je 3 500 eur. Podmienky poskytnutia tohto príspevku sú definované v § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výška príspevku sa odvíja od násobku celkovej ceny práce (CCP) a od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v príslušnom okrese.

Žiadosť o poskytnutie tohto príspevku podáva žiadateľ na úrade, v ktorého územnom obvode vytvorí pracovné miesto na SZČ. Súčasťou žiadosti sú povinné prílohy vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie príslušnej SZČ, ktoré sa po predložení stávajú súčasťou žiadosti o príspevok. Podmienky poskytnutia finančného príspevku, ako aj spôsob kontroly ich plnenia sa stanovujú v rámci dohody uzatvorenej medzi úradom a UoZ - príjemcom príspevku, a to po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok. V dohode sa príjemca príspevku zaväzuje, že začne prevádzkovať SZČ a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej tri roky v súlade s platnou legislatívou, so žiadosťou o poskytnutie príspevku, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov. Príspevok musí byť použitý v období účinnosti podpísanej dohody a preukázateľne a účtovne evidované počas trvania dohody o poskytnutí príspevku.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

Príspevok poskytuje úrad vo dvoch fázach. Najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť, t. j. Príspevok je možné opätovne poskytnúť najskôr po uplynutí ôsmich rokov od začatia prevádzkovania SZČ, na ktorej prevádzkovanie bol občanovi poskytnutý príspevok. Prijímateľ príspevku úradu predloží po 12 mesiacoch podnikania v termíne určenom v dohode doklady o použití prvej časti (60 %) poskytnutého príspevku vrátane správy o prevádzkovaní SZČ počas 1. V prípade nepoužitia celého príspevku je príjemca príspevku povinný vrátiť nepoužitú časť príspevku, ako aj v prípade predčasného ukončenia, resp.

Reštart pre mladých uchádzačov o zamestnanie

Národný projekt "Reštart pre mladých uchádzačov o zamestnanie" je zameraný na zlepšenie podmienok pre mladých pri uplatňovaní sa na trhu práce.

Ako získať príspevok v rámci projektu Reštart pre mladých?

• Vek do 29 rokov.
• Evidencia na úrade práce minimálne 1 mesiac pred vznikom pracovného pomeru.
• Vznik pracovného pomeru: najskôr 29. augusta 2018.

Úspešní uchádzači o zamestnanie môžu získať finančný príspevok v pravidelnej forme až na 12 mesiacov. Ako získať príspevok v rámci projektu Reštart pre dlhodobo nezamestnaných?

• Evidencia na úrade práce viac ako 24 po sebe nasledujúcich mesiacov pred vznikom pracovného pomeru.

Kedy nemáte nárok na príspevok v rámci projektu Reštart pre dlhodobo nezamestnaných?

Prečítajte si tiež: Potrebné body pre invalidný dôchodok

• Ak ste boli prijatý na podporované pracovné miesto v zmysle niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce.
• Ak ste poberateľom dávky v hmotnej núdzi, zamestnáte sa a vznikne vám nárok na osobitný príspevok podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

Príspevok na dochádzku za prácou

Okrem vyššie uvedených projektov môžete úrad práce požiadať o príspevok za dochádzku za prácou. Výška príspevku sa pohybuje v hodnote od 19 € do 200 €. Je určená na základe vzdialenostných pásiem. Príspevok nie je poskytovaný, ak je váš zamestnávateľ a sídlo jeho firmy mimo SR alebo ak sa zamestnáte mimo územia SR.

Podpora zamestnávateľov

Ústredie práce podporuje aj zamestnávateľov, ktorí vytvoria pracovné miesto určené pre uchádzača o zamestnanie do 29 rokov. Tieto projekty sa nazývajú Praxou k zamestnaniu, Absolventská prax štartuje zamestnanie, Úspešne na trhu práce a Šanca pre mladých.

Takto vytvorené miesta môžu byť finančne podporené od 3 do 9 mesiacov. Maximálne sumou 705,73 eur mesačne. Príspevok môže dostať aj osoba, ktorá bude pracovníka zaúčať, teda tzv. tútor. Ústredie práce podporí zamestnávateľa vo výške 147,02 eur mesačne.

Ďalší národný projekt pre dlhodobo nezamestnaných

Ďalší národný projekt ponúka finančný príspevok v rámci Opatrenia č. 1 pre dlhodobo nezamestnaných. Výška príspevku sa určuje v závislosti od vzdialenostných pásiem a je možná od 19 € do 200 € mesačne. Finančný príspevok sa vypláca 6 mesiacov od nástupu do pracovného pomeru.

Štát podporuje firmy zamestnávajúce mladých ľudí

V júna 2014 zverejnilo Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny oznámenie o možnosti predkladať žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na podporu vytvárania pracovných miest.

Forma príspevku

Cieľovou skupinou, na ktorú je finančná pomoc zameraná, sú mladí nezamestnaní vo veku do 29 rokov vrátane, ktorí boli aspoň 3 mesiace evidovaní na úrade práce. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľom, ktorí prijmú mladých ľudí do pracovného pomeru na plný úväzok na dobu najmenej 18 mesiacov. 12 mesiacov dotuje mzdy štát a zvyšných minimálne 6 mesiacov musí zamestnávateľ pracovné miesto udržať a financovať z vlastných prostriedkov.

Maximálny príspevok na jedno pracovné miesto na jeden mesiac je najviac vo výške 475,89 eur, pričom štát dotuje najviac 90 % z celkovej ceny práce zamestnanca (celková cena práce je hrubá mzda plus odvody, ktoré platí zamestnávateľ).

Pri posudzovaní žiadostí budú zvýhodnení takí zamestnávatelia, ktorí dokážu vytvoriť pracovné miesto na dlhšie ako 18 mesiacov a najviac preferovaní budú takí, ktorí vytvoria pracovné miesto na dobu neurčitú.

Dôležité fakty (z roku 2014)

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny prijímali žiadosti o poskytnutie príspevku do 15.8.2014. Podpisovanie dohôd o poskytnutí príspevku prebiehalo až do 31.8.2014.

Celkovo bolo na túto formu podpory vyčlenených až 4,9 milióna eur, z čoho vyplýva, že uvedená pomoc by mohla pomôcť vytvoriť približne 856 nových pracovných miest.

O podporu sa mohli uchádzať podniky a dokonca aj niektoré neziskové organizácie, s výnimkou pracovných miest vytvorených v Bratislavskom kraji. V čase predloženia žiadosti museli mať najmenej 12-mesačnú históriu. Zamestnať mladých ľudí musela firma do 30 kalendárnych dní od nadobudnutia účinnosti dohody o poskytnutí príspevku.

Čo ak zamestnanec odíde z firmy?

V prípade predčasného skončenia pracovného pomeru je firma povinná do 30 kalendárnych dní preobsadiť pracovné miesto iným mladým nezamestnaným. Ak to neurobí, bude musieť celý príspevok poskytnutý na dané pracovné miesto vrátiť.

Dokumenty, ktoré bolo potrebné predložiť (príklad z roku 2014)

• žiadosť o finančný príspevok,
• výpis z obchodného registra nie starší než 3 mesiace alebo výpis zo živnostenského registra nie starší než 3 mesiace,
• schválenú účtovnú závierku za posledné účtovné obdobie,
• doklad identifikujúci štatutárneho zástupcu,
• kópiu zmluvy o prenájme nebytových priestorov na podnikanie resp. kópiu listu vlastníctva a pod.,
• potvrdenie daňového úradu o tom, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky (nie staršie než 3 mesiace),
• potvrdenie Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní o tom, že žiadateľ nemá nedoplatky na poistnom (nie staršie než 3 mesiace),
• potvrdenie príslušného Inšpektorátu práce o tom, že žiadateľ neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v posledných 2 rokoch (nie staršie než 3 mesiace),
• zámer vytvorenia pracovných miest,
• kópiu zmluvy o zriadení bankového účtu alebo potvrdenie banky o vedení účtu,
• rôzne čestné vyhlásenia,
• ďalšie prípadné doklady podľa požiadavky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Kto nemohol žiadať o finančnú pomoc? (príklad z roku 2014)

Okrem pracovných miest v bratislavskom kraji boli z podpory vylúčené tieto odvetvia (oblasti) resp. činnosti:

• odvetvie rybolovu a akvakultúry,
• oblasť prvovýroby poľnohospodárskych produktov vymenovaných v prílohe I k Zmluve o ES,
• oblasť spracovania a odbytu poľnohospodárskych produktov vymenovaných v prílohe I k Zmluve o ES,
• v uhoľnom odvetví,
• podniky vykonávajúce činnosť súvisiacu s vývozom do tretích krajín
• podniky v ťažkostiach (t.j.

Podmienky evidencie uchádzačov o zamestnanie a zmeny v legislatíve

Podmienky evidencie uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce sa sprísňujú. Ak nezamestnaný predčasne opakovane skončí do jedného mesiaca zamestnanie sprostredkované úradom práce, pol roka sa nebude môcť vrátiť do evidencie uchádzačov o prácu. Vyplýva to z novely zákona o službách zamestnanosti, ktorá nadobúda účinnosť od 1. mája tohto roka.

Obmedzuje sa aj možnosť zárobkovej činnosti pre nezamestnaných evidovaných na úrade práce. Uchádzači o zamestnanie už nebudú môcť vykonávať prácu v pracovnom pomere, pričom na dohodu budú môcť pracovať najviac 40 dní v roku. Tí nezamestnaní, ktorí si ku koncu apríla privyrábali v pracovnom pomere, budú musieť takúto zárobkovú činnosť ukončiť najneskôr do konca júla tohto roka. Ak tak neurobia, úrad práce ich k 1. augustu tohto roka vyradí z evidencie nezamestnaných.

Súčasne sa však zvyšuje hranica možného zárobku pre evidovaného nezamestnaného, a to zo 75 % aktuálnej sumy životného minima na 100 % sumy životného minima.

Nezamestnaní budú mať jednoznačnú povinnosť nahlasovať úradu práce vykonávanie zárobkovej činnosti predložením dohody najneskôr deň pred nástupom do práce a následne preukázať príjem z tejto dohody. Ak toto nezamestnaný nedodrží, bude vyradený z evidencie.

Evidovaný nezamestnaný tiež nebude môcť popri evidencii na úrade práce pracovať u zamestnávateľa, u ktorého si zarábal pred zaradením do evidencie nezamestnaných. Novela zákona tiež zakazuje prácu popri zotrvaní v evidencii úradov práce u zamestnávateľa, ktorý nezamestnaného v rámci výberového konania organizovaného úradom práce odmietol vziať do práce počas predošlých šiestich mesiacov.

Dôvodom na vyradenie z evidencie úradu práce bude aj odmietnutie ponuky na účasť na aktívnom opatrení trhu práce bez vážnych dôvodov. Zruší sa aj súbeh zárobkovej činnosti a vykonávania absolventskej praxe alebo aktivačných prác.

Zmeny nastávajú pri vykonávaní absolventskej praxe. Ministerstvo práce zaviedlo podmienku, že absolventská prax sa môže vykonávať iba pri prácach, ktoré zodpovedajú dosiahnutému vzdelaniu v príslušnej skupine učebných alebo študijných odborov.

Zavádza sa možnosť vyčerpať príspevok na dochádzku za prácou a príspevok na podporu mobility za prácou aj pri zmene zamestnávateľa. Lehota na opätovné poskytnutie týchto príspevkov sa skracuje z dvoch rokov na jeden rok od ukončenia obdobia ich poskytovania.

Praktické informácie pre uchádzačov o zamestnanie

Občan si môže podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie štandardne v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie si môže podať len občan, ktorý má ukončený pracovný pomer, samostatnú zárobkovú činnosť alebo štúdium, nie je dočasne práceneschopný (ďalej len „DPN“), atď. v zmysle § 34 ods.

V prípade, že občan si podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a je DPN, úrad vydá občanovi rozhodnutie o nezaradení do evidencie podľa ust. § 34 ods. 14 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Ak si občan podá žiadosť o zaradenie do 10 kalendárnych dní po skončení zamestnania alebo po ukončení DPN, atď. (v zmysle § 34 ods. Ak si občan podá žiadosť po skončení zamestnania alebo DPN, atď. Ak si občan nevie sám poradiť pri vyplnení žiadosti môže osloviť zamestnanca úradu ešte pred samotnou návštevou úradu o pomoc. vedúceho oddelenia a jeho telef. kontakt, resp.

Občan na úrad spolu so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie predkladá aj doklad o skončení pracovného pomeru (sken alebo fotokópiu) a doklad o najvyššie dosiahnutom stupni vzdelania (sken alebo fotokópiu). Ak občan prílohy k žiadosti nemá, žiadosť si aj tak môže podať a žiadúce prílohy (skutočnosti rozhodné pre zaradenie) doručí úradu najneskôr do ôsmich kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V prípade, ak bude občanovi vystavené rozhodnutie o nezaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie môže si do 15 kalendárnych dní od prevzatia rozhodnutia podať odvolanie.

Zmeny v Zákonníku práce a ich dopad na pracovné zmluvy

Novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) s účinnosťou od 1. novembra 2022 priniesla viaceré zmeny v pracovnoprávnych vzťahoch. Tieto zmeny sa výrazne dotkli aj ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa vzniku pracovného pomeru. V dôsledku týchto zmien by školy a školské zariadenia mali prispôsobiť proces prijímania nových zamestnancov novej legislatíve.

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Pracovný pomer ako zmluvný vzťah predpokladá, že obsah pracovnej zmluvy je tvorený vzájomnou dohodou zmluvných strán, ktorými sú zamestnávateľ a zamestnanec. V praxi tomu tak vždy nie je. Dôvodom je skutočnosť, že zamestnanec je v postavení slabšej zmluvnej strany. Toto postavenie vyplýva z pozície zamestnávateľa, ktorý disponuje voľným pracovným miestom a zamestnanca, ktorý je spravidla len jedným z viacerých vhodných uchádzačov o prácu. V praxi sa tak často stáva, že zamestnanec len prijíma podmienky predostreté zamestnávateľom v pracovnej zmluve. Dôležitým aspektom pracovného pomeru ako zmluvného vzťahu je aj skutočnosť, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno meniť len so súhlasom oboch zmluvných strán, t. j.

Po novom Zákonník práce vyslovene upravuje, že pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. V tomto prípade ide len o formálnu zmenu, lebo identifikačné údaje, resp. označenie zamestnanca a zamestnávateľa bolo aj doteraz samozrejmosťou pri uzatváraní pracovných zmlúv. Pri identifikačných údajoch zamestnávateľa netreba zabúdať, že v prípade škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity je zamestnávateľom zriaďovateľ. Pri školách s organizačnými zložkami, resp.

Ad a) Druh práce nemožno zamieňať s pracovnou náplňou. Pracovná náplň nie je povinným dokumentom. Pracovná náplň nemusí vyplývať len zo samostatného dokumentu označeného ako pracovná náplň, ale konkrétne povinnosti zamestnanca môžu vyplývať z vnútorných predpisov podľa druhu práce, ktorý zamestnanec vykonáva. Príklad: Učiteľovi nemožno v rámci pracovnej náplne nariadiť, aby v čase letných prázdnin, keď nemá dostatok dovolenky, sa staral o záhradku, ktorú má škola v areáli a využíva ju na výchovno-vzdelávací proces so žiakmi (napr. Stručná charakteristika druhu práce v prostredí škôl a školských zariadení vyplýva z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov (napr.

V pracovnej zmluve môžu byť uvedené dva druhy práce kumulatívne (napr. školník a vodič) alebo môžu byť vykonávané dva druhy práce na základe dvoch pracovných pomerov. V tomto prípade platí, že zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu. Práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.

Ad b) Pri zadefinovaní miesta výkonu práce treba zohľadňovať konkrétne pomery školy alebo školského zariadenia (organizačné zložky, elokované pracoviská atď.). Príklad: Ako príklad možno uviesť školu, ktorá má aj elokované pracovisko v rovnakom meste, kde sídli aj škola. V pracovnej zmluve možno uviesť aj viac miest výkonu práce.

Ad c) Dohodnutý deň nástupu do práce je dňom kedy vzniká pracovný pomer. Tento deň je dôležitý aj vo vzťahu k niektorým povinnostiam zamestnávateľa (napr. Pre školy a školské zariadenia, ktoré pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“) platí ustanovenie § 4 ods. 7 uvedeného zákona, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy. V praxi zamestnávatelia označujú dokument, ktorým zamestnancovi oznamujú plat ako oznámenie o výške a zložení funkčného platu alebo platový dekrét. Zákon však neoznačuje presný názov tohto dokumentu, preto ho možno označiť akýmkoľvek vhodným názvom a dôležité je, aby v ňom boli uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti. V týchto prípadoch sa preto neuplatní ustanovenie § 43 ods. 1 písm. Ak škola alebo školské zariadenie nepostupujú pri odmeňovaní zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., tak podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy sú aj mzdové podmienky. V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú zamestnávateľ a zamestnanec záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

Novinkou je, že zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či ďalšie pracovné podmienky a podmienky zamestnávania dohodne so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo ich zamestnancovi poskytne formou písomnej informácie. Ak budú tieto ďalšie podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve, možno ich v budúcnosti meniť len formou dodatku k pracovnej zmluve, čo vyžaduje súhlas oboch zmluvných strán. Ak zamestnávateľ poskytol vyššie uvedené podmienky prostredníctvom písomnej informácie, je povinný pri zmene týchto pracovných podmienok a podmienok zamestnávania poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o zmenených pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania a o zmenených údajoch bez zbytočného odkladu, najneskôr však v deň nadobudnutia účinnosti zmeny.

Zákonník práce upravuje aj formu poskytovania písomných informácií. Ak ide o informáciu, ktorá sa podľa pracovnoprávnych predpisov poskytuje v písomnej forme, zamestnávateľ poskytuje túto informáciu zamestnancovi v listinnej podobe. Zamestnávateľ môže túto informáciu poskytnúť v elektronickej podobe, ak zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí, ak Zákonník práce alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Informáciu poskytne v listinnej podobe. Informáciu poskytne v elektronickej podobe. V tomto prípade musí byť splnená podmienka, že zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť.

Vo vzťahu k pracovným pomerom, ktoré vznikli pred účinnosťou predmetnej novely Zákonníka práce, t. j. do 31. októbra 2022, nie je potrebné spätne plniť informačnú povinnosť zamestnávateľa. V týchto prípadoch je zamestnávateľ povinný informačnú povinnosť plniť jedine vtedy, ak zamestnanec o tieto údaje požiada a ak mu zamestnávateľ tieto údaje už neposkytol podľa predpisov účinných do 31. októbra 2022.

Pracovný pomer možno uzavrieť na neurčitý čas alebo na dobu určitú. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. Ak má byť pracovný pomer uzavretý na dobu určitú, musí byť v pracovnej zmluve určená aj doba trvania pracovného pomeru. Doba trvania pracovného pomeru nemusí byť v pracovnej zmluve vyjadrená len konkrétnym dátumom, ale aj iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, napr.

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, tzv. V súvislosti s pracovným pomerom na dobu určitú a s pracovným pomerom na kratší pracovný čas priniesla novela Zákonníka práce novú povinnosť pre zamestnávateľov. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi s pracovným pomerom na určitú dobu alebo s pracovným pomerom na kratší pracovný čas, ktorého pracovný pomer trvá viac ako šesť mesiacov a ktorému uplynula skúšobná doba, ak bola dohodnutá, na jeho žiadosť o prechod na pracovný pomer na neurčitý čas alebo na ustanovený týždenný pracovný čas poskytnúť písomnú odôvodnenú odpoveď do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti; to sa vzťahuje aj na každú ďalšiu žiadosť zamestnanca podanú najskôr po uplynutí 12 mesiacov od podania predchádzajúcej žiadosti.

tags: #absolventská #prax #úrad #práce #podpisovanie