
S pribúdajúcim vekom sa často vynárajú otázky o vhodnosti a bezpečnosti fyzickej aktivity. Je tréning v seniorskom veku skutočne prospešný, alebo skôr rizikový? Ako začať a aké cviky sú najvhodnejšie? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na tréningový plán pre seniorov, zdôrazňujúc jeho dôležitosť pre udržanie zdravia, sily a vitality.
Pohyb je pre človeka kľúčovou súčasťou života v každom veku, a to platí obzvlášť pre seniorov. Pravidelná fyzická aktivita prináša množstvo benefitov, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu života v staršom veku.
Pravidelné cvičenie pomáha znižovať riziko kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky, obezity, Alzheimerovej choroby, osteoporózy a artrózy. Aktívny životný štýl tak predstavuje účinnú prevenciu proti chronickým ochoreniam, ktoré sú v seniorskom veku bežné.
S vekom dochádza k prirodzenej strate svalovej hmoty a sily, čo môže viesť k zraneniam a obmedzeniu pohyblivosti. Cielený silový tréning pomáha tento proces spomaliť a udržať telo silné a funkčné. Udržanie svalovej hmoty a sily uľahčuje každodenné aktivity a zvyšuje sebestačnosť seniorov.
Správna koordinácia pohybového aparátu spojená so silou zaručuje lepší pohyb bez strachu z pádu a následných ťažkostí, čím sa predchádza úrazom a zlomeninám. Cvičenia zamerané na rovnováhu a koordináciu sú preto dôležitou súčasťou tréningového plánu pre seniorov.
Prečítajte si tiež: Hlboký Ponor do Bremena
Pohyb má pozitívny vplyv na psychický stav, zlepšuje náladu, znižuje stres a úzkosť a prispieva k celkovej vitalite. Fyzická aktivita stimuluje uvoľňovanie endorfínov, ktoré majú prirodzené antidepresívne účinky. Okrem toho, účasť na skupinových cvičeniach môže podporiť sociálnu interakciu a znížiť pocit osamelosti.
Šport odďaľuje príznaky starnutia, pomáha zvládať choroby a bolesť, dodáva energiu a pozitívnu náladu. Pravidelný pohyb pomáha udržiavať kognitívne funkcie a spomaľuje nástup demencie.
Pred začatím akéhokoľvek tréningového programu je nevyhnutné poradiť sa s lekárom, najmä ak máte viac ako 60 rokov a na cvičenie nie ste zvyknutí. Lekár zhodnotí váš zdravotný stav a prípadné kontraindikácie, ktoré by mohli ovplyvniť výber vhodných aktivít. Dôležité je tiež dodržiavať niekoľko základných pravidiel bezpečného tréningu:
Cvičenie pre seniorov môže mať rôzne podoby. Najdôležitejšie je zamyslieť sa nad tým, čo naozaj radi robíme a aký šport nás baví. Máme záujem o plávanie, dlhé prechádzky v parku alebo možno tréning s posilňovacími zariadeniami? Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča seniorom, aby sa pokúsili priblížiť svoj týždenný čas aktivite normám poskytovaným dospelým. Nie je však dobré, keď cvičíme chaoticky. Nezabúdajme, že najlepšie výsledky prináša naplánovaný a premyslený tréning. Okrem toho je potrebné do tréningového plánu zaradiť aj regeneračné dni.
Aeróbny tréning prospieva srdcu, zmierňuje dýchavičnosť a posilňuje imunitný systém. Medzi vhodné aktivity patria:
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom elektrickej kolobežky pre seniorov
Silový tréning je spravidla kratší, celková dĺžka tréningovej jednotky vrátane rozcvičenia a strečingu je najviac asi 50 - 60 minút. V rámci posilňovacieho tréningu sa cvičí full‑body tréning, volia sa teda cviky na precvičenie celého tela. Väčšina tréningových programov pre seniorov počíta približne s 1 - 3 posilňovacími jednotkami týždenne. Jednotlivé tréningy by nemali byť vykonávané v po sebe idúcich dňoch. Necvičí sa s maximálnou záťažou, väčšina sérií sa vykonáva s intenzitou zodpovedajúcou asi 30 - 70 % 1RM (30 - 70 % maximálneho výkonu pre daný cvik).
Jeden z typov aktivít pre seniorov je tréning doma. Fitness vybavenie a príslušenstvo sú určené pre dva rôzne typy aktivít. Niektoré zvyšujú efektivitu, iné posilňujú ochabnuté svaly a zlepšujú telesnú rovnováhu. Budeme na nich vykonávať vytrvalostný tréning, bežne známy ako kardio. Tento druh aktivity nás vďaka vplyvu na obehový a dýchací systém núti posilniť celé telo. Prvé tri produkty slúžia na rozvoj svalovej sily. Ich použitie znamená, že si môžeme dlhšie užívať plnú silu a oddialiť procesy svalovej slabosti. Ďalšie dva doplnky vám umožňujú rozvíjať rovnováhu a tým stabilizovať kĺby. A ako ich presne používate? , ako každý iný tréning, začína solídnou rozcvičkou. Po rozcvičke prejdeme k hlavným cvikom.
Po skončení hlavnej časti tréningu prejdeme na strečing.
Ako príklad silového tréningu pre aktívneho seniora môžeme vychádzať zo štúdie z roku 2010, kde vedci skúmali silový tréning na osobách vo veku 80 - 88 rokov. Tréningový program pozostával z:
Samotný posilňovací tréning pozostávajúci zo 6 cvikov na celé telo mal nasledujúcu podobu (*3RM = maximálna záťaž, s ktorou seniori zvládli vykonať 3 opakovania):
Prečítajte si tiež: Ako zvýšiť svalovú hmotu v starobe
| Cvik | Počet sérií | Počet opakovaní | Intenzita |
|---|---|---|---|
| Predkopávanie na stroji | 3 | 10 | 70 % 3RM* |
| Chest press | 3 | 10 | 70 % 3RM* |
| Zakopávanie na stroji | 3 | 10 | 70 % 3RM* |
| Sťahovanie hornej kladky | 3 | 10 | 70 % 3RM* |
| Bicepsové zdvihy s jednoručkami | 3 | 10 | 70 % 3RM* |
| Tricepsové extenzie | 3 | 10 | 70 % 3RM* |
Po celkom 14 týždňoch pravidelného tréningu dosiahli seniori skvelé silové zlepšenia (všetky výkony vyjadrené v hodnote 3RM):
| Cvik | Výkon na začiatku | Výkon po 8 týždňoch | Výkon po 14 týždňoch | Silové zlepšenie za 14 týždňov |
|---|---|---|---|---|
| Predkopávanie na stroji | 30 kg | 43 kg | 48 kg | + 60% |
| Chest press | 28 kg | 36 kg | 38 kg | + 36% |
| Zakopávanie na stroji | 21 kg | 32 kg | 35 kg | + 67% |
| Sťahovanie hornej kladky | 33 kg | 41 kg | 44 kg | + 33% |
| Bicepsové zdvihy s jednoručkami | 10 kg | 15 kg | 17 kg | + 70% |
| Tricepsové extenzie | 17 kg | 22 kg | 24 kg | + 41 % |
Dôležité upozornenie: Vyhnite sa plynometrickým cvičeniam (skoky, preskoky), ktoré môžu byť pre seniorov nebezpečné kvôli opotrebovaným kĺbom.
Oproti mladým športovcom má tréning seniorov niektoré špecifiká:
Zumba Gold je jedinečná a špeciálne prispôsobená ľuďom v zrelom veku a seniorom. Využíva pomalšie tempo, choreografie obsahujú jednoduché prvky a vynecháva nevhodné pohyby. Zumba je predsa zábava. Starnutie je dané biologickým vekom, ale v podstate je individuálne. Ak nepoužívame, alebo naopak zneužívame telo, podieľame sa na zrýchlení starnutia. Primeranými pohybovými aktivitami a psychickou interakciou v sociálnom spoločenstve fitnescentra sa ľahšie vyrovnávame s negatívami narastajúceho veku. Sme takí starí, aká flexibilná je naša chrbtica - aj to je jedna z právd. Pri chrbtici hovoríme o rotácii doprava alebo doľava, pričom sa orientujeme podľa pohybu tela stavca; napr. pri rotácii doprava smeruje telo stavca doprava, ale zadný tŕňový výbežok (processus spinosus) doľava. Rotačnými cvikmi sa k flexibilnej chrbtici priblížime.
Spomínate si na dialóg z výborného českého filmu režiséra Jiřího Menzla (1938-2020) a scenáristu Zdeňka Svěráka (1936) z roku 1985 Vesničko má, středisková, kedy MUDr. Nebol to len dôsledok celoživotného stereotypu práce na nohách, spojenej s obsluhou hostí v neraz prefajčenom interiéri pohostinstva plnom ďalších škodlivých výparov. Podobné následky prinášajú nielen ďalšie profesie, ale aj dôraz na pohodlný život. Dnes nie je zvláštnosťou vidieť mladších ľudí, než bol Bedřich Rambousek, so stuhnutým chrbtom, chrbticou, ako sa otáčajú celí. Predpokladá sa, že fyzická kondícia a zdravotný stav súčasných detí sa bude v ich 35-ich rokoch rovnať súčasnému stavu 50-ročných ľudí. Stále zisťujeme, že v našich fitnescentrách absentujú seniori. Pritom mnohé ich zdravotné ťažkosti sa dajú riešiť vhodne zvolenými cvičeniami, stravovaním a odpočinkom. Sociálne spoločenstvo fitnescentier ich uvíta a dokáže im pomôcť i po psychickej stránke. Nedostatok pohybu počítame medzi rizikové faktory. Na udržanie normálnych funkcií pohybového, kardiovaskulárneho a ostatných systémov je pohyb nevyhnutnou súčasťou života. Sympatické a parasympatické nervstvo tvorí spolu vegetatívny nervový systém (periférna nervová sústava), ktorý nepodlieha našej vôli a pôsobí navzájom antagonisticky. Veľavravnú a primárnu informáciu o stave chrbtice posadenej na panvu nám podáva strnulá chôdza (zamrznuté ramená i paže, panva) či kolísavá chôdza (tzv. kačacia chôdza), ktorým chýbajú prirodzené protirotačné pohyby medzi chrbticou a plecami s pažami (horný skrížený syndróm: oslabené dolné fixátory lopatiek a skrátené horné fixátory lopatiek, oslabené medzilopatkové svalstvo a skrátené prsné svaly - mm. pectorales, oslabené hlboké flexory šije a skrátené extenzory šije) a chrbticou a panvou s dolnými končatinami (dolný skrížený syndróm: oslabené veľké sedacie svaly - mm. glutei maximi a skrátené flexory bedrového kĺbu, oslabené brušné svaly - mm. abdomini a skrátené driekové vzpriamovače trupu, oslabené stredné sedacie svaly - mm. glutei medii a skrátený napínač širokej pokrývky - m.
U človeka dominujú pri zabezpečení chôdze dolné končatiny, tzv. bipedná lokomócia. Ak nemáme zdravotné problémy, ani si neuvedomujeme, že chodíme väčšinou bez problémov. Chôdza má trojrozmerný ráz, trup sa nielen posúva dopredu, ale súčasne sa otáčajú panva aj ramená, aby sa ťažisko ľahšie posunulo dopredu. Keď vykonávame krok, prenášame ťažisko mierne dopredu, aby sme vzápätí našliapli na vystretú nohu. Ak máme pravú nohu vpredu, pravý bok je taktiež vpredu. Keď jednou nohou míňame druhú, vtedy máme bok pokrčenej nohy o niečo nižšie ako u nohy vystretej. Aby náš pohyb nebol strnulý, môžeme rukou mierne predbiehať pozíciu nôh. Pri chôdzi máme panvu sklonenú mierne dopredu. Miernym laterálnym (bočným) posunom panvy na strane švihovej končatiny redukujeme vertikálny pohyb trupu - zmenšujeme energetickú náročnosť. Tento efekt nám umožňuje len skrátenie dolnej končatiny, napr. Rotácia okolo vertikálnej osi nám umožňuje dosiahnuť zodpovedajúcu dĺžku kroku bez výrazných vertikálnych výchyliek trupu. Pri počiatočnom kontakte s povrchom máme dolnú končatinu a jej stranu panvy v maxime rotácie dopredu vzhľadom ku stredu tela. V stoji i pri pohybe kontaktujeme povrch chodidlami. Pôsobíme na ne váhou celého tela, vystavujeme ich pod rôznymi uhlami otrasom, ktorých sú primárnymi tlmičmi. V stoji prenášame väčšinu zaťaženia na zadnú časť nohy, a pri chôdzi uplatňujeme pružnejšiu prednú časť. Jedinci s nadváhou prenášajú pri chôdzi nohy nízko nad povrchom a pomalšie - sú vystavení zvýšenému riziku potknutia. Dlhšie zaťažujú predné časti chodidiel a odvíjanie kroku im trvá o čosi dlhšie. Dynamický stereotyp bipednej lokomócie je individuálny fenomén, podobne ako odtlačky prstov v daktyloskopii či jedinečnosť usporiadania pigmentových zmien očnej dúhovky. Bezpečnostné zložky budú môcť vykonávať podľa chôdze identifikáciu osôb, ktoré porušujú zákony, prostredníctvom záznamov z bezpečnostných kamerových systémov a špeciálneho biometrického programu. Udržiavanie vzpriameného postoja zabezpečujeme senzorickými systémami: zrakom, propriocepciou a vestibulárnym systémom.
Hlboké rozštiepené medzistavcové svaly posilňujeme najmä rotačnými pohybmi a nemusíme pritom chodiť do extrému v krajných polohách jednotlivých obratov trupom či panvou. Na rotačné pohyby je najlepšie uspôsobená krčná, potom hrudná chrbtica a v oveľa menšej miere chrbtica drieková. Brušné svaly sú dôležitými spoluhráčmi hlbokých rozštiepených svalov na báze antagonistov, synergistov. A z nich najdôležitejší je priečny brušný sval (m. Mm. multifidi sú schopné produkovať predĺženie, laterálnu flexiu a rotáciu. Avšak z pohľadu jednotlivých svalov sa prezentujú skôr ako stabilizátory, než ako hnacia sila na chrbticu. Hrajú významnú úlohu pri kontrole intersegmentálneho pohybu. Hlavná z biomechanických funkcií mm. multifidi je zadná sagitálna rotácia driekových stavcov. Úloha mm. Brušné svaly, spolu so svalmi panvového dna sa počas stabilizačného vzoru zapájajú proti kontrakcii bránice, čím vytvárajú vnútrobrušný tlak. Pri ich aktivácii je dôležitý ich aktivačný „timing“ (časový rozvrh pohybu). Brušné svaly nesmú pri svojej aktivácii predbiehať kontrakciu bránice. V prípade porušenej stabilizačnej funkcie sa nadmerne aktivuje horná časť priameho brušného svalu (m. rectus abdominis pars superior) a vonkajší šikmý brušný sval (m. obliquus externus abdominis). Naopak priečny brušný sval (m. transversus abdominis) a vnútorný šikmý brušný sval (m. obliquus internus abdominis) sa chovajú insuficientne (funkčne nedostačujúco). Otáčaním trupu prenášame účinok prevažne na hornú časť hrudného sektora chrbtice. Pri rotačných pohyboch panvy točíme prevažne dolnou časťou hrudného sektora chrbtice a čiastočne i sektorom chrbtice driekovej.
Severská chôdza je mladý druh športu. Vznikol vo Fínsku v osemdesiatych rokoch ako letná tréningová metóda pre bežcov na lyžiach. Ide o chôdzu so špeciálnymi tzv. trekingovými palicami, podobnými lyžiarskym, ktoré sú výškovo nastaviteľné, vybavené kovovými hrotmi alebo nasadzovateľnými gumovými nadstavcami, zvolenými podľa typu terénu. Pri chôdzi s palicami je zapojených 600 svalov v tele, horná časť tela preberá až 30 % práce dolných končatín a odľahčuje ich od záťaže. Je to šport vhodný pre každého, pretože je jednoduchý, finančne nenáročný, veľmi efektívny pre fyziologický pohyb chrbtice a udržiavanie kondície. Klienti majú k dispozícii parkovisko vo dvore polikliniky.
Stavce vekom menia svoj tvar a štruktúru, stávajú sa krehkými a náchylnými na zlomeniny. Počas nehybnosti sa z kostí vyplavuje vápnik, čo zapríčiňuje pokles kostnej hmoty. Nepohyblivý človek sa stáva tuhým, bolestivým a po čase sa deformuje. V dôsledku atrofie medzistavcových platničiek, preriedeniu tiel stavcov chrbtice, ako aj premeny skladby podporných tkanív chrbtice a končatín sa chrbtica čoraz viac zakrivuje a telesná výška sa zmenšuje. Väzy spájajú k sebe telá stavcov a stabilizujú ich. Platničky sú tlmiče pohybov a ich základ tvorí voda vo vláknitom prstenci. Po narodení sa postupne zvyšuje ich nezávislosť na prekrvení cievami a stávajú sa samozásobovacím orgánom - striedaním zaťažovania a odľahčovania prebieha proces osmózy na báze bunečnej membrány a vtedy dodávame do platničiek aminokyseliny, glukózu a kyslík (v samotnej platničke je ciev málo, takže jej výživa sa uskutočňuje prevažne difúziou látok medzibunečnej hmoty). Tento proces je podmienený dostatkom vody v platničkách. Nedostatočným pitným režimom znižujeme obsah vody v platničkách, ktorým potom chýba pružnosť a flexibilita. K tomuto stavu prispievame aj redukciou pohybu. Svaly sú zárukou pohyblivosti chrbtice a majú aj funkciu tlmičov nárazov. Svalmi zabezpečujeme lokálne umiestnenie platničiek, stavcov. S narastajúcim vekom strácame elasticitu svalov a ich napätie. Starnutie spájame s úbytkom svalových vlákien, čo sa prejavuje rýchlejšou únavou. Obmedzením pohybu znižujeme svalovú silu a atrofuje nám svalová hmota. Pozvoľna klesá rýchlosť a sila kontrakcií kostrového svalstva. Najdôležitejšími svalmi pre stabilitu a flexibilitu chrbtice sú hlboké rozštiepené medzistavcové svaly (mm. multifidi), ktoré spájajú jednotlivé stavce. Veľké svalové partie, ktoré vidíme pod kožou, tiež ovplyvňujú chrbticu, ale ak zaťažujeme veľké povrchové svaly, neprenášame nimi na chrbticu taký istý efekt ako pri posilňovaní svalov hlbokých. A preto ak chceme dosiahnuť progres v stabilite a flexibilite chrbtice, potrebujeme špecifické posilňovanie a uvoľňovanie zamerané na skupinu hlbokých svalov. Aj vo vyššom veku je potrebná rovnováha medzi svalovými partiami.
tags: #tréningová #záťaž #seniorov #odporúčania