
Náhradná rodinná starostlivosť je komplexná téma, ktorá sa dotýka osudov detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine. Na Slovensku zohráva tretí sektor, teda mimovládne neziskové organizácie, významnú úlohu pri zabezpečovaní a podpore tejto formy starostlivosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na postavenie a aktivity tretieho sektora v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku, s dôrazom na rôzne formy starostlivosti a špecifické organizácie, ktoré v tejto oblasti pôsobia, a poukázať na dôležitosť spolupráce medzi štátom a tretím sektorom pri zabezpečovaní kvalitnej náhradnej rodinnej starostlivosti pre deti v núdzi. Náhradná starostlivosť je definovaná ako súbor dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, keď rodičia túto starostlivosť nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Základnými predpokladmi náhradnej starostlivosti sú jej dočasnosť a absencia riadnej starostlivosti zo strany rodičov. Dôvodom pre zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti sú objektívne alebo subjektívne prekážky na strane rodičov, ktoré im bránia v riadnej starostlivosti o dieťa. Uprednostňuje sa starostlivosť rodičov, a preto má byť náhradná starostlivosť dočasná, umožňujúca rodičom usporiadať svoj život tak, aby sa o dieťa mohli v budúcnosti starať. Ak dôvody pre náhradnú starostlivosť pominú, rodičia môžu požiadať súd o jej zrušenie. Súd však vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa, posudzuje kvalitu starostlivosti u rodičov a osoby, ktorá sa o dieťa stará, ako aj citové väzby dieťaťa.
Dnes, na Slovensku i vo svete, existuje rôznorodá štruktúra zariadení náhradnej výchovy, ktoré sa viac alebo menej vzďaľujú prirodzeným výchovným podmienkam. Najviac vzdialená podmienkam a formám starostlivosti o dieťa, aká sa uskutočňuje v bežnej rodine, je výchova v centrách pre deti a rodiny (detských domovoch). Je preto dôležité hľadať a podporovať formy náhradnej starostlivosti, ktoré sa čo najviac približujú prirodzenému rodinnému prostrediu.
Asociácia náhradných rodín (ANR) je mimovládna nezisková organizácia na Slovensku, združujúca náhradné rodiny, ktoré prijali deti do rôznych foriem náhradnej rodinnej starostlivosti (adopcia, pestúnska starostlivosť, profesionálna rodina). V jednoduchosti povedané, ANR pracuje s rodinami, ktoré prijali deti do rodiny z detských domovov. Na Slovensku je málo iniciatív, ktoré by sa podobnej problematike venovali. Medzi najvýraznejšie aktivity organizácie patrí rekreačno-vzdelávací pobyt, ktorý oslavuje 29. ročník. ANR poskytuje týmto rodinám vzdelávanie, sprevádzanie a podporu v procese prijatia dieťaťa do rodiny, v adaptačnej fáze i počas celej doby zotrvania dieťaťa v náhradnej rodine.
ANR sa zameriava na:
Detské mestečko v Trenčíne predstavuje unikátny model starostlivosti o deti, ktorý sa snaží vytvoriť prostredie čo najviac podobné rodinnému. Prvé vdýchnutie Detskému mestečku pred 50. rokmi dala doc. Dobromila Iva Vaňková, ktorá zohrala v starostlivosti o „deti z ulice“ nesmierne dôležitú úlohu. Doc. Albín Škoviera vždy, keď započuje niečo o projekte Detské mestečko cez UPSVaR SR.
Prečítajte si tiež: Zmeny v zákone o treťom pilieri pre invalidných dôchodcov
Dňa 24.02.2024 sa v areáli Detského mestečka v Trenčíne uskutočnilo stretnutie s účasťou delegácií odchovancov, zamestnancov a priaznivcov detských mestečiek zo SLOVENSKA, NEMECKA a MAĎARSKA. Program stretnutia zahŕňal príchod a prehliadku areálu Detského mestečka v Trenčíne.
Antonín Kozoň a Branislav Ladický sa venujú problematike náhradnej starostlivosti detí.
Príkladom úspešného odchovanca Detského mestečka je majster sveta v pretláčaní rukou, ktorý vyrastal v Detskom mestečku v Trenčíne, kde sa o neho starala stabilná manželská dvojica. Ako mladý sa pretláčal so svojimi rovesníkmi. Tento príklad dokazuje, že aj deti z náhradnej starostlivosti môžu dosiahnuť významné úspechy, ak majú vytvorené vhodné podmienky a dostatočnú podporu. Majster sveta 2 krát majstra sveta, 2 krát majstra Európy a 5 krát majster Slovenska v pretláčanie rukou 🙂 Od malička vyrastal až po dospelosť v unikátnom Detskom domove - Detské mestečko v Trenčíne, kde sa vtedy o neho starala stabilná manželská dvojica. Ako mladý sa pretláčal so svojimi rovesníkmi.
Celá problematika náhradnej starostlivosti detí po roku 1997, keď detské domovy prešli z rezortu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pod správu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sa začala nová etapa ich riadenia. Táto zmena mala vplyv na financovanie, personálne obsadenie a celkovú koncepciu starostlivosti o deti v detských domovoch.
Mať dobré srdce a pochopiť slová „miluj svojho blížneho a pomôž, ako môžeš“ je základným predpokladom, ak chceme niekomu pomáhať. Ďalším predpokladom je, že sme ochotní sa podeliť so svojím „ja“, so svojou rodinou a všetkým, čo vlastníme, s tými ktorých „dostaneme“ do opatery. V náhradnej starostlivosti je dôležité vedieť, kedy povedať NIE a kedy zase povedať ÁNO. Ľudia bojujú s problémami, ako sú vzťahy bez zodpovednosti, vzťahy plné manipulácie alebo kontroly, emočné problémy, spory na pracovisku a podobne.
Prečítajte si tiež: Tretí sektor v náhradnej rodinnej starostlivosti
Náhradná rodinná starostlivosť na Slovensku čelí rôznym výzvam a problémom, medzi ktoré patria:
Štát a tretí sektor zohrávajú v náhradnej rodinnej starostlivosti komplementárne úlohy. Štát je zodpovedný za legislatívny rámec, financovanie a kontrolu kvality. Tretí sektor prináša inovatívne prístupy, flexibilitu a osobný prístup k deťom a rodinám. Dôležitá je efektívna spolupráca medzi štátom a tretím sektorom, ktorá zabezpečí kvalitnú a dostupnú náhradnú rodinnú starostlivosť pre všetky deti v núdzi.
Jedno zo známych slov vyjadruje starú múdru pravdu, že „každá doba prináša svoje“. O tom, aká je naša doba, čo chce a čo od každého vyžaduje, môžeme počuť od politikov, ktorí reprezentujú náš štát a čítať množstvo článkov na sociálnych sieťach a v kinách. Aj náhradná rodinná starostlivosť sa vyvíja v čase a reaguje na aktuálne spoločenské potreby a výzvy.
Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, upravuje rôzne formy náhradnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť, aby každé dieťa malo možnosť vyrastať v bezpečnom a podnetnom prostredí. Zákon o rodine pozná niekoľko foriem náhradnej starostlivosti, ktoré sa líšia rozsahom práv a povinností osôb, ktoré sa o dieťa starajú:
Pri zabezpečovaní náhradnej starostlivosti sa uprednostňuje zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti pred ústavnou starostlivosťou.
Prečítajte si tiež: Zamestnávateľ a dôchodkové sporenie
Náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti upravená v Zákone o rodine. Ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a keďže je to vždy rozhodnutie veľmi závažné, musí nevyhnutne osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme.
Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:
Súd pri rozhodovaní uprednostní príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa uvedené predpoklady, v záujme zachovania kontaktu s rodinou.
Súd v rozhodnutí o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu. Táto osoba má povinnosť sa o dieťa osobne riadne starať a má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V podstatných veciach rozhodujú i naďalej rodičia dieťaťa spoločne. Rodičia dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem rozhodovania v podstatných veciach dieťaťa, majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu ako aj právo sa s dieťaťom stretávať. Súd v rozhodnutí zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa rodičia a táto osoba nedohodnú o úprave styku rodičov s dieťaťom, upraví styk súd.
Ak sa domnievate, že rodičia dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu, odporúča sa kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR), ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo. Návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí obsahovať:
K návrhu je potrebné priložiť:
Po podaní návrhu súd nariadi ústne pojednávanie, na ktorom vykoná výsluch účastníkov konania a ďalšie potrebné dokazovanie. Súd sa zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o dieťa riadne postarať a či je zverenie do náhradnej starostlivosti v záujme dieťaťa.
Pestúnska starostlivosť je ďalšou formou náhradnej starostlivosti, ktorú upravuje Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť maloleté dieťa v prípade, ak je to v jeho najlepšom záujme a ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd.
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:
Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi.
Ústavná starostlivosť je forma náhradnej starostlivosti, ktorá sa využíva v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť dieťaťu starostlivosť v rodinnom prostredí. Dieťa je umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti, ako je detský domov. Slovenská Republika je v rámci Európskej únie z pomedzi 27 krajín na 8 mieste v počte detí umiestnených v ústavoch detských domovov. Cieľom je znižovať počet detí v ústavnej starostlivosti a uprednostňovať rodinné formy náhradnej starostlivosti.
Medzi efektívne formy náhradnej starostlivosti, maximálne sa približujúcej náhradnej rodinnej starostlivosti patrí aj starostlivosť v profesionálnej náhradnej rodine, ktorú môže zriadiť subjekt na vykonávanie ústavnej starostlivosti nariadenej súdom. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti.
Osvojenie je trvalé riešenie pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. Na základe rozhodnutia súdu vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom právny vzťah, ktorý je rovnocenný vzťahu medzi biologickými rodičmi a deťmi. Osvojiteľ nadobúda práva a povinnosti rodiča voči dieťaťu. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady.
Ak sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu, je možným riešením medzištátne osvojenie. Slovenská republika sa stala s účinnosťou od 1.10.2001 zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné sa živiť samé. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
V súčasnej dobe je možné mnohé úkony v oblasti rodinného práva vybaviť elektronicky, čo šetrí čas a znižuje potrebu osobného kontaktu. Advokátska kancelária môže poskytnúť právne zastúpenie aj bez osobného stretnutia, prostredníctvom dištančných stretnutí (telefonicky alebo elektronicky).
O Detskom Mestečku som doteraz len počula. Po prečítaní knihy som sa na chvíľu stala súčasťou mnohých príbehov a veľmi by som ich autorom priala, aby v živote dosiahli a našli to, po čom ich srdce najviac túži.