
Trianonská mierová zmluva, podpísaná 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles, predstavuje kľúčový moment v dejinách strednej Európy. Táto zmluva riešila nové hranice maďarského štátu po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne. Zmluva mala ďalekosiahle dôsledky pre Maďarsko, ale aj pre okolité štáty a národnosti.
Trianonská mierová zmluva bola jednou zo série zmlúv, ktoré ukončili prvú svetovú vojnu. Riešila usporiadanie strednej Európy po zániku Rakúsko-Uhorska, ktoré sa rozpadlo na niekoľko nástupníckych štátov. Hlavnými účastníkmi konferencie boli víťazné mocnosti Dohody (Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Taliansko) a ich spojenci (Rumunsko, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Juhoslávia, a Česko-Slovensko) na jednej strane a porazené Maďarsko na strane druhej.
Trianonská mierová zmluva bola deklaratórneho významu. Hranice, v tej podobe, ako ich opisovala (až na menšie výnimky), totiž stanovila už Najvyššia rada spojencov vo svojom uznesení z 12. júna 1919. Tento stav zodpovedal demarkačnej línii ukončenia bojov z novembra a decembra 1918. Nové nástupnícke štáty s tichým súhlasom veľmocí, predovšetkým Francúzska, obsadili medzitým väčšiu časť územia bývalého uhorského kráľovstva, na ktoré si robili nároky.
Zmluva obsahovala niekoľko kľúčových bodov:
Dôsledky Trianonskej zmluvy boli pre Maďarsko rozsiahle a hlboké:
Prečítajte si tiež: Dôsledky Trianonskej mierovej zmluvy
Vnímanie Trianonskej zmluvy je v Maďarsku a okolitých krajinách odlišné:
Je zaujímavé, že geopolitické procesy vo svete, dokonca geopolitické a geostrategické procesy v našom okolí naznačujú, že trianonský mierový diktát nie je vytesaný do kameňa. Hranice, ktoré nás delia od našich maďarských bratov, nie sú takisto vytesané do kameňa. Stačí si všimnúť vnútropolitické procesy v Rumunsku, alebo na južnej hranici umožnenie toho, aby sa Kosovo stalo nezávislým štátom.
Trianonská mierová zmluva okrem spomenutých tvrdých vojenských a hospodárskych podmienok pre povojnové Maďarsko obsahovala niekoľko bodov, ktoré sa zaoberali otázkami národnostnej politiky. Články 58 - 60 zmluvy obsahujú povinnosti pre maďarskú vládu zabezpečiť svojim nemaďarským občanom rovnosť pred súdmi a zákonom bez ohľadu na ich „rasu, jazyk alebo národnosť“. Nemaďarský materinský jazyk podľa prijatých predpisov by nemal zabrániť príslušníkom národnostných menšín prístup do verejnej služby alebo do úradníckej funkcie.
Čo sa týka školstva, tam na jednej strane zmluva zaväzuje vládu Maďarska, aby umožnila svojim obyvateľom, príslušníkom inej národnosti ako maďarskej, aby si zakladali vlastné školy a iné ustanovizne. Okrem toho v oblasti verejného školstva bola maďarská vláda napomenutá, aby v obciach a mestách, kde žije početnejšia komunita národnosti, zabezpečila pre jej príslušníkov vyučovanie vo vlastnom jazyku. Taktiež má pre národnosti zabezpečiť účasť na verejných financiách v pomere, v akej v jednotlivých oblastiach, obciach a mestách žijú.
Slovenskú národnosť zastihli spoločensko-politické zmeny na zmenenom území nepripravenú. Aj keď v období formovania nových štátnych hraníc niektoré známe osobnosti predovšetkým evanjelickej cirkvi a budapeštianskej slovenskej inteligencie sa aktívne snažili organizovať Slovač hlavne na Dolnej zemi, ale po podpísaní a ratifikácii mierovej zmluvy sa väčšia časť týchto aktivistov presídlila do vznikajúceho Československa, niektorých ďalších vysídlili maďarské úrady.
Prečítajte si tiež: Mierová zmluva z Trianonu
Väčšina evanjelických farárov stojacich na čele slovenských zborov však zostala na svojom mieste. Naďalej sa snažila o zachovanie aspoň dovtedajšej úrovne školskej výučby v slovenčine, i keď pod silným tlakom štátnych orgánov. Výučba slovenčiny znamenala aj v týchto školách iba toľko, že naučili svojich žiakov čítať a písať po slovensky, ale náboženská výchova už prebiehala obyčajne dvojjazyčne. Ministerstvo náboženských záležitostí a školstva zakladalo postupne vo všetkých Slovákmi obývaných osadách aj štátne školy, vo väčších mestách aj dve-tri. V týchto bola vyučovacím jazykom maďarčina.
O podstate, o cieľoch maďarskej školskej politiky v medzivojnovom období si môžeme vytvoriť obraz z dokumentov, hlásení už spomenutého vládneho poverenca pre záležitosti Slovákov Adolfa Pechánya, publikovaných historikom Lórántom Tilkovszkým vo zväzku pod názvom K dejinám Slovákov v Maďarsku v rokoch 1919 - 1946. Z týchto hlásení vidno, ako presadzuje Pechány napríklad zakladanie materských škôl, alebo výstavbu nových štátnych škôl v obciach obývaných Slovákmi.
Celkovo možno povedať, že z pohľadu slovenského národa nemožno spochybniť pozitívny dopad nového usporiadania Európy po I. svetovej vojne na ďalší národný vývoj tohto celku. Na základoch málo uvedomelého, nevzdelaného, po slovensky hovoriaceho vidieckeho obyvateľstva vznikol moderný národ, ale aj moderné národnostné komunity. U nás sa to stalo inak. Na báze v duchu uhorského vlastenectva vychovaného, v tom čase síce ešte zväčša po slovensky hovoriaceho obyvateľstva, ktoré však v sebe nevypestovalo silnú slovenskú identitu, a pod tlakom silnej maďarizácie vznikla archaická, nemoderná národnostná komunita bez napojenia na modernú slovenčinu, na modernú slovenskú kultúru.
V súvislosti s Trianonskou zmluvou vznikajú rôzne pamätníky, ktoré pripomínajú túto udalosť. Napríklad v Dunajskej Strede bol postavený Pamätník spolupatričnosti. Autori dokumentu tvrdia, že činnosť občianskeho združenia Kondé Miklós a členov samosprávy mesta Dunajská Streda vyvoláva napätie v národnostne zmiešaných oblastiach, keďže postavením pamätníka spochybňujú medzinárodné zmluvy, ktoré po prvej svetovej vojne určili hranice štátov - konkrétne Trianonskú mierovú zmluvu z roku 1920.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty Trianonskej zmluvy
tags: #trianonská #zmluva #obsahovala #čo