Prevencia preležanín u seniorov: Komplexný sprievodca

Preležaniny, známe aj ako dekubity, predstavujú vážny zdravotný problém, ktorý postihuje najmä seniorov a dlhodobo imobilných pacientov. Tieto chronické rany kože a podkožných tkanív vznikajú v dôsledku dlhodobého tlaku, ktorý obmedzuje prekrvenie a okysličenie tkanív. Hoci sa s nimi stretávame najčastejšie u pacientov v nemocniciach a domovoch sociálnych služieb, môžu sa objaviť aj v domácom prostredí. Prevencia a správna liečba preležanín sú kľúčové pre zlepšenie kvality života pacientov a zníženie rizika závažných komplikácií.

Čo sú preležaniny (dekubity)?

Preležanina - dekubit je odumieranie kože a podkožia. Preležaniny (dekubity) sa objavujú najmä u dlhodobo ležiacich pacientov. Sú to chronické rany kože a mäkkých podkožných tkanív, ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobého tlaku. Tento tlak spôsobuje stlačenie tkanív, čím sa obmedzí ich prekrvenie a okysličenie. Nedostatok kyslíka a živín vedie k odumieraniu tkaniva, odborne nazývanému nekróza. K tejto nekróze sa potom pridávajú infekcie.

Rizikové faktory vzniku preležanín

Príčiny vzniku dekubitov sa vzájomne dopĺňajú. Medzi hlavné rizikové faktory patria:

• Dlhodobý tlak: Tlak, ktorý pôsobí medzi kožou a podložkou (posteľ), spôsobuje stlačenie tkanív. K najvyššiemu tlaku dochádza na kostných výčnelkoch ako sú bedrové kĺby, sakrálne výbežky, krížová kosť či kostrč. Dôležitejšie ako intenzita tlaku je pre vznik preležanín doba jeho pôsobenia.
• Imobilita: Dlhodobé ležanie alebo sedenie bez zmeny polohy zvyšuje riziko vzniku preležanín.
• Podvýživa: U starších a imobilných pacientov prispieva k vzniku preležanín často i podvýživa, ktorá vedie k strate svalovej hmoty a zvýrazňuje kostné výbežky tlačiace na tkanivá.
• Inkontinencia: Na vznik dekubitov je náchylnejšia koža pacientov s inkontinenciou, pri ktorej uniknutý moč alebo stolica dráždi pokožku.
• Vek: Starší ľudia majú tenšiu a menej elastickú pokožku, ktorá je náchylnejšia na poškodenie.
• Ďalšie zdravotné problémy: Pacienti s cukrovkou, kardiovaskulárnymi ochoreniami alebo neurologickými problémami majú vyššie riziko vzniku preležanín.

Najčastejšie miesta výskytu

Preležaniny sa najčastejšie objavujú v miestach kostných výbežkov, ktoré sú bez prítomnosti svalu alebo sú pokryté len tenkou vrstvou tuku, čo umožňuje kosti pod váhou tela tlačiť na tkanivá. Medzi najčastejšie miesta patria:

• Bedrové a krížové kosti
• Hrebeň lopatiek
• Záhlavná kosť
• Lakte
• Päty a členky

Štádiá preležanín

Vznik preležanín prebieha postupne a rozdeľuje sa do štyroch štádií, ktoré sa líšia závažnosťou poškodenia tkaniva:

Prečítajte si tiež: Aktívny život seniorov

• I. štádium: Prvotným príznakom, ktorý poukazuje na prítomnosť dekubitu, je začervenanie pokožky - erytém, ktorý po stlačení zbledne.
• II. štádium: V II. štádiu býva kožný defekt zatvrdnutý a opuchnutý, obvykle je sprevádzaný intenzívnou bolesťou. Pri prasknutí pľuzgierov podobných tým, ktoré vznikajú pri popáleninách, dochádza k čiastočnému poškodeniu kože.
• III. štádium: Dekubit III. stupňa je charakteristický vytvorením hlbokého vredu, ktorý je pokrytý suchou čiernou chrastou z odumretých buniek alebo žltohnedými povlakmi zo sekrétu. Dochádza k závažnému a nezvratnému poškodeniu podkožných tkanív, v niektorých prípadoch je viditeľný i podkožný tuk. Takýto ťažký stav si vyžaduje profesionálne ošetrenie lekárom.
• IV. štádium: V najťažšom IV. štádiu poškodenie preniká až na kosť a kĺby, kde vyvoláva zápaly (ostitídy, artritídy). Štvrtý stupeň dekubitov sa nazýva nekróza, pri ktorej už podlieha odumieraniu aj svalové tkanivo a otvorená rana môže zasahovať až ku kosti.

Komplikácie spojené s preležaninami

Hoci sa dekubit môže javiť iba ako lokálny problém, opak je pravdou. Zanedbaná starostlivosť o preležaniny môže viesť k závažným a život ohrozujúcim stavom, ako sú:

• Mikrobiálny ekzém na koži - sprevádzaný šupinami alebo pľuzgiermi.
• Celulitída - kožné ochorenie sprevádzané bakteriálnou infekciou, ktorá môže poškodzovať i nervy v postihnutej oblasti.
• Infekcie kostí a kĺbov - napr. ostitída alebo artritída.
• Sepsa (otrava krvi)

Nielen kvôli nebezpečenstvu komplikácií je u rizikových pacientov dôležité všímať si akékoľvek podozrivé zmeny v citlivosti a textúre koži a okamžite začať s ich ošetrovaním.

Prevencia preležanín: Kľúčové stratégie

Prevencia preležanín je založená na komplexnom prístupe, ktorý zahŕňa:

1. Polohovanie pacienta

Medzi nezastupiteľné kroky pri prevencii patrí polohovanie. Pravidelne sa menia polohy pacienta na posteli alebo na vozíku v určitých časových intervaloch. Tie môžu kolísať podľa vyhodnoteného rizika vzniku dekubitov medzi 10 minútami až 4 hodinami. Pre každého pacienta s rizikom vzniku dekubitov je vypracovaný písomný denný plán, kde je presne naplánované menenie polôh. Polohovanie vašej milovanej osobe zabezpečí pravidelnú a systematickú zmenu polohy (postavenia kĺbov), pomôže zmierniť alebo odstrániť nežiadúce príznaky spojené s nevhodnou polohou a znížiť riziko poškodenia pokožky. Zvyčajne sa odporúča polohovať pacienta minimálne každé 2 hodiny cez deň a každé 3 hodiny v noci. Mnohí pacienti však v závislosti od svojho stavu vyžadujú aj častejšiu zmenu polohy.

• Pravidelná zmena polohy: Je dôležité pravidelne meniť polohu pacienta, aby sa predišlo dlhodobému tlaku na rovnaké miesta.
• Používanie polohovacích pomôcok: Na odľahčenie tlaku na rizikové miesta sa môžu používať vankúše, podložky alebo špeciálne polohovacie zariadenia.
• Monitorovanie pohodlia pacienta: Opýtajte sa pacienta pri každej zmeny polohy, či sa cíti dobre. V prípade, že je pacient schopný pohybu, mal by svojou polohu meniť pravidelne každých 10-15 minút.

2. Antidekubitné pomôcky

Antidekubitné zdravotné pomôcky eliminujú tlak na postihnuté miesto. Zamedzujú priamemu kontaktu lôžka a kostných výbežkov ako sú kolená, členky a kĺby. Ak leží pacient na lôžku, malo by sa myslieť na odľahčenie piet asi 1 cm nad podložku. Keby sa nohy ale zdvihli príliš, dochádzalo by k zlému prekrvovaniu tkanív. Nie je vhodné používať príliš často podložky pod hlavu nad úroveň vyššiu ako 30 °, pretože potom dochádza k strižným silám, teda ku sklzu. Mali by sa využívať napríklad len pri podávaní potravy. U sediacich pacientov je nutné využívať antidekubitné podložky. Nikdy by nemali sedieť na existujúcom dekubite. V prípade dekubitov na zadku by sa malo využiť lôžko k rozloženiu váhy.

Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom elektrickej kolobežky pre seniorov

• Antidekubitné matrace: Tieto matrace sú navrhnuté tak, aby rovnomerne rozložili tlak a znížili riziko vzniku preležanín. Existujú pasívne a aktívne antidekubitné matrace. Výber vyhovujúcej pomôcky je najvhodnejšie prekonzultovať s ošetrujúcim lekárom.
• Podložky a podsedáky: Tieto pomôcky sa používajú na odľahčenie tlaku pri sedení alebo ležaní.
• Chrániče na päty a členky: Chránia rizikové oblasti pred odreninami a tlakom.
• Vankúšiky a prikrývky: Používajú sa na vyplnenie priestoru medzi kosťami a podložkou, čím sa znižuje tlak.

3. Starostlivosť o pokožku

U rizikových pacientov, ktorým hrozí vznik preležanín, nesmieme zabúdať na dôkladné preventívne opatrenia. Predovšetkým sa jedná o dôsledné dodržiavanie hygieny a udržiavanie suchej a čistej pokožky, obzvlášť u inkontinentných osôb. Pokiaľ pacient má ťažkosti s inkontinenciou, používajte jednorazové nohavičky alebo plienky.

• Pravidelná hygiena: Dôležité je udržiavať pokožku čistú a suchú. Používajte jemné mydlá a vlažnú vodu.
• Hydratácia pokožky: Pravidelne hydratujte pokožku pomocou hydratačných krémov a balzamov.
• Ochrana pred vlhkosťou: U inkontinentných pacientov je dôležité udržiavať pokožku suchú a chrániť ju pred pôsobením moču a stolice pomocou ochranných krémov alebo bariérových fólií.
• Kontrola pokožky: Pravidelne kontrolujte pokožku, najmä v rizikových oblastiach, a všímajte si akékoľvek začervenanie, opuch alebo pľuzgiere.

4. Výživa a hydratácia

Hojenie dekubitov spomaľuje i nedostatočná výživa (malnutrícia) a dehydratácia organizmu, ktorý tak nedokáže pokrývať zvýšene energetické potreby na reparačné procesy. Na podporu týchto mechanizmov je preto najmä u geriatrických pacientov vhodné zvážiť podávanie tekutej výživy na popíjanie (tzv. sipping).

• Dostatočný príjem bielkovín: Bielkoviny sú dôležité pre regeneráciu tkanív a hojenie rán.
• Dostatočný príjem kalórií: Dostatočný príjem kalórií zabezpečuje energiu pre hojenie rán.
• Dostatočná hydratácia: Dostatok tekutín je dôležitý pre udržanie elasticity pokožky a prekrvenie tkanív.

Ošetrovanie preležanín

Ak nebolo dodržané časté polohovanie pacienta, používanie antidekubitného matraca, ale aj dostatočná hygiena partií tela náchylných na vznik dekubitov, prichádza na rad ich ošetrovanie. Samotná starostlivosť o dekubity pozostáva z viacerých krokov, ktoré zahŕňajú zníženie tlaku na postihnuté miesto, ošetrovanie rany, kontrolu bolesti, prevenciu infekcie a dostatočnú výživu.

1. Odstránenie tlaku

Základom liečby preležanín je odstrániť príčinu ich vzniku, teda v čo najväčšej možnej miere redukovať tlak pôsobiaci na postihnuté miesto. K tomuto účelu slúži veľké množstvo tzv. antidekubitných pomôcok, ako sú pasívne a aktívne antidekubitné matrace, podložky, podsedáky, chrániče na päty, vankúšiky, či prikrývky. Zároveň platí, že základom liečby a súčasne najúčinnejšou prevenciou preležanín je polohovanie pacienta.

2. Ošetrovanie rany

Ošetrovanie dekubitov závisí od stupňa ich závažnosti. V niektorých ľahších prípadoch je možné rany zvládnuť doma, ťažšie stavy dekubitov však vyžadujú chirurgické odstránenie poškodeného tkaniva s následnou profesionálnou zdravotnou starostlivosťou. Ranu je potrebné udržiavať vždy čistú oplachovaním v sterilnej vode, fyziologickom alebo Ringierovom roztoku. Na dezinfekciu možno použiť roztoky jódu (jódpovidón) alebo hypermangánu. Aby do rany nevnikla infekcia, je potrebné po očistení postihnuté miesto prekryť. Vhodné krytie by malo udržiavať v rane optimálnu vlhkosť, teplotu, pH, nemalo by byť toxické ani alergizujúce a malo by byť ľahko vymeniteľné. V súčasnosti sa preferujú metódy tzv. vlhkého hojenia, ku ktorým patria rôzne hydrogélové a hydrokoloidné obväzy, krytia na báze alginátov a hydropolymérov-polyuretánov, či biokeramické náplaste. Niektoré krycie materiály obsahujú i aktívne uhlie, ktoré má schopnosť adsorbovať mikroorganizmy, alebo striebro či jód, ktoré vykazujú antimikrobiálny účinok.

Prečítajte si tiež: Ako zvýšiť svalovú hmotu v starobe

• I. stupeň: Prvý stupeň - takzvaný erytrém, sa odporúča „ošetriť“ jemnou prekrvujúcou masážou aj s použitím krémov určených na prehriatie postihnutého miesta.
• II. stupeň: Pri druhom stupni vznikajú pľuzgiere, ktorých ošetrovanie by ste rozhodne mali konzultovať aj s lekárom.
• III. a IV. stupeň: Pri treťom stupni dekubitov sa nazýva aj nekrotický vred, ktorý má na svedomí poškodenie tkanív hlbšie v podkožnej vrstve. Štvrtý stupeň dekubitov sa nazýva nekróza, pri ktorej už podlieha odumieraniu aj svalové tkanivo a otvorená rana môže zasahovať až ku kosti. Takýto ťažký stav si vyžaduje profesionálne ošetrenie lekárom. Pred prepravou pacienta k lekárovi môžete postihnuté miesto prekryť sterilnou gázou.

3. Kontrola bolesti

Pokiaľ je to možné, odporúča sa lieky na tlmenie bolesti nepodávať paušálne, ale prihliadať na denný režim pacienta (napr. pred polohovaním alebo preväzom).

4. Prevencia infekcie

Keďže dekubity predstavujú otvorené rany, určitej kolonizácii patogénmi je viac-menej nemožné zabrániť. K antibiotickej liečbe sa však pristupuje iba v prípade lokálnych príznakov infekcie a/alebo pri celkových príznakoch sepsy.

tags: #prevencia #preležanín #u #seniorov