Pacient odkázaný na cudziu pomoc: Definícia, aspekty a súvislosti

Úvod

Každý človek si želá, aby sa ho ťažkosti a nevyliečiteľné choroby vyhýbali. No realita je často iná a niekedy sa stretávame s prípadmi ľudí, ktorí sú po ťažkom úraze ochrnutí a odkázaní na neustálu pomoc iných. V takýchto situáciách sa vynárajú otázky o zmysle života, dôstojnosti a možnostiach ukončenia utrpenia. Eutanázia, distanázia a hospicová starostlivosť sú témy, ktoré v tejto súvislosti rezonujú a vyvolávajú rozsiahle diskusie medzi odborníkmi i laickou verejnosťou.

Eutanázia: Dobrá smrť alebo zabitie z milosti?

Slovo "eutanázia" pochádza z gréčtiny a znamená "dobrá smrť". Najčastejšie sa používa v kontexte nevyliečiteľne chorých pacientov, ktorí trpia veľkými bolesťami a u ktorých sa predpokladá skoré úmrtie. V takýchto situáciách lekári a zdravotné sestry čelia ťažkej dileme, či ukončiť pacientov život, alebo nie.

Definície eutanázie sa rôznia v závislosti od postoja ich autorov. Na jednej strane sa eutanázia definuje ako "bezbolestné ukončenie života na žiadosť pacienta", ktorého cieľom je ukončiť utrpenie ťažko chorého človeka na základe jeho žiadosti alebo predpokladu, že by si to prial. Na druhej strane sa eutanázia definuje ako "úmyselné usmrtenie osoby, ktorej život nie je považovaný za hodný žitia".

Eutanázia sa môže deliť na:

• Aktívnu: Priame vedomé zabitie ťažko chorého človeka, najčastejšie smrtiacou injekciou.
• Pasívnu: Úmyselné neurobenie potrebných opatrení zdravotnej starostlivosti tam, kde existuje morálna povinnosť udržať život, napr. odopretie potravy, vody a ďalšej zdravotnej starostlivosti.

Historický kontext eutanázie:

V dávnej minulosti termín eutanázia znamenal všestrannú pomoc zomierajúcemu človeku, zameranú na miernenie telesných bolestí a duševných úzkostí. V 19. a 20. storočí sa pod vplyvom sociálneho darwinizmu a eugeniky začalo hovoriť o eutanázii v dnešnom zmysle slova. Počas druhej svetovej vojny nacistické Nemecko uskutočňovalo program eutanázie, v rámci ktorého boli usmrtené tisíce ľudí trpiacich dedičnými chorobami a duševnými poruchami.

Prečítajte si tiež: Dôsledky nepoučenia sa

Argumenty pre a proti eutanázii:

• Pro: Právo pacienta na sebaurčenie, ukončenie neznesiteľného utrpenia, úspora finančných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť.
• Proti: Porušenie lekárskej etiky, ohrozenie života nevyliečiteľne chorých pacientov, možnosť zneužitia eutanázie na ekonomické a spoločenské ciele.

Eutanázia vo svete:

Eutanázia je legálna v niekoľkých krajinách sveta, napríklad v Holandsku, Belgicku, Luxembursku, Kanade a niektorých štátoch USA. Podmienky pre vykonanie eutanázie sa v jednotlivých krajinách líšia.

Distanázia: Udržiavanie života za každú cenu?

Distanázia je stav, v ktorom lekár udržuje nažive nevyliečiteľne chorého pacienta pomocou neobvyklých, často nákladných a ťažko dostupných liečebných postupov. Lekár už nemôže vyliečiť pacienta, iba v ňom uchováva život.

Ortotanázia: Nechať veciam prirodzený priebeh

Ortotanázia je stav, v ktorom lekár upustí od liečby nevyliečiteľne chorého pacienta nákladnými prostriedkami a spôsobí tak jeho smrť.

Hospicová starostlivosť: Dôstojný život až do konca

Hospicová starostlivosť je jednou z foriem paliatívnej starostlivosti, ktorá sa zameriava na zlepšenie kvality života pacientov s nevyliečiteľnými chorobami a ich rodín. Hospic zabezpečuje komplexnú starostlivosť o pacienta, ktorá zahŕňa liečbu bolesti, psychologickú podporu, sociálnu pomoc a duchovnú starostlivosť.

Formy hospicovej starostlivosti:

• Domáca hospicová starostlivosť: Hospicový tím poskytuje starostlivosť priamo v domácom prostredí chorého.
• Ambulantná hospicová starostlivosť: Odborníci poskytujú odborné zásahy chorým dochádzajúcim za odborníkmi.
• Stacionárna hospicová starostlivosť: Zomierajúci je prijatý do stacionára ráno a popoludní sa vracia domov.
• Lôžková hospicová starostlivosť: Klientovi, jeho rodine a blízkym sa venuje odborný personál v lôžkovom hospici.

Kto sa stará o chorého v hospici?

• Rodina
• Hospicový lekár
• Hospicová sestra
• Sociológ starajúci sa o rodinu a pozostalých
• Duchovný - kňaz, psychológ
• Sociálny pracovník
• Dobrovoľníci
• Ďalší špecialisti podľa aktuálnych potrieb chorého

Hospic garantuje:

• Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a hodnoty.
• Úľavu od bolesti.
• Minimalizáciu nepríjemných a obťažujúcich príznakov choroby.
• Psychickú a duchovnú podporu chorému i jeho rodine.

Sociálna eutanázia: Skrytá forma usmrcovania?

Sociálna eutanázia je pojem, ktorý sa používa na označenie situácie, keď štát odmieta poskytnúť ústavou garantovanú zdravotnícku starostlivosť či základné existenčné prostriedky sociálne odkázaným občanom. Dôsledkom tohto odmietania môže byť predčasná smrť týchto občanov. Platený pobyt v nemocnici, platby za recepty, drahé lieky a reštrikcie v sociálnom zabezpečení sa dotýkajú najmä tých najbezbrannejších a najviac odkázaných na pomoc štátu.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku na dopravu

Komunikácia s pacientom odkázaným na cudziu pomoc

Starostlivosť o postihnutého človeka má veľa špecifických súvislostí. Veľmi často totiž ide o krízové situácie a komunikácia je značne sťažená. V domácom prostredí sa postihnutý dostane do styku s celkom nepripravenými rodinnými príslušníkmi. Výsledkom môže byť situácia, v ktorej vznikajú zbytočné problémy z neznalosti, z neinformovanosti.

Psychosociálne potreby postihnutého:

• Zmierniť bolesť a vytvoriť pokojné prostredie.
• Mať pocit bezpečia a intimity.
• Rešpektovať osobnú vzdialenosť.
• Mať možnosť vyjadriť pocity a názory.
• Podporovať ho v reči vhodnými otázkami.
• Dbať na empatiu (vcítenie) sa do jeho pocitov a postojov.
• Nikdy, ale naozaj nikdy nehodnoťte.

Človek odkázaný na cudziu pomoc má často strach:

• Obavy, bezmocnosť, úzkosť až strach
• Pocity beznádeje
• Nesamostatnosť
• Zhoršenie ekonomickej situácie
• Zmeny vzhľadu, oslabenie
• Sociálna izolácia a osamelosť
• Zmena sociálnych rolí

Problémy s komunikáciou sa často u postihnutých a starých ľudí vyskytujú aj z iných príčin:

• Chýba chrup a je významne zhoršená výslovnosť.
• Výslovnosti bráni kyslíkový prístroj, či atrofia svalov u dlhodobo ležiaceho pacienta.
• Stráca sa očný kontakt.
• Strata kontaktu s realitou.

Zásady pre efektívnu komunikáciu:

• Počúvajte pozorne.
• Podporujte ho v reči vhodnými otázkami.
• Dbajte na empatiu (vcítenie) sa do jeho pocitov a postojov.
• Nikdy, ale naozaj nikdy nehodnoťte.
• Opatrne s prognózami a klamaním o zdravotnom stave.
• Komunikujte pravdivo ale empaticky.
• Rešpektujte jeho sociálny priestor a intimitu.
• Nepoužívať frázy a floskuly „to bude dobré”.
• Zvážiť detinský žargón „dajte si liečiky”.
• Neapelovať na „normalitu” povzbudzovaním typu „spamätajte sa”, „prekonajte sa”
• Opatrne s neverbálnou komunikáciou a dominantnými gestami.
• Bedlivo treba sledovať aj možné signály sebevraždy.
• Plač je častý. Musí byť možné, aby sa postihnutý vyplakal, ale pozor na zneužívanie.

Psychosociálne potreby ošetrovateľa:

• Nenechať sa zneužívať rodinou.
• Mať čas aj sám pre seba.
• Nezabúdať na svoje vlastné potreby a záujmy.
• Vyhľadať pomoc a podporu, ak je to potrebné.

Prečítajte si tiež: Výhody a nevýhody individuálnej prepravy pre osoby s ŤZP

tags: #pacient #odkázaný #na #cudziu #pomoc #definícia