Čo robiť, keď osoba spadne zo schodov: Komplexný sprievodca prevenciou, postupmi a starostlivosťou

Pády predstavujú významný problém, ktorý negatívne ovplyvňuje funkčnú nezávislosť a kvalitu života najmä seniorov. S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje riziko pádov a s nimi spojených poranení. Našťastie, existuje množstvo spôsobov, ako predchádzať pádom a minimalizovať ich negatívne dopady. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, od príčin a prevencie až po postupy prvej pomoci a dlhodobú starostlivosť.

Úvod

Pády patria medzi najrizikovejšie faktory ohrozujúce zdravie seniorov. Je dôležité si uvedomiť, že pády nie sú nevyhnutnou súčasťou starnutia a vo veľkej miere sa im dá predchádzať. Existuje dostatok vedeckých dôkazov o negatívnom vplyve pádov na zdravie, sebestačnosť, kvalitu života a náklady na následnú starostlivosť, rovnako ako o možnostiach prevencie pádov u seniorov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o príčinách pádov, možnostiach prevencie a praktických opatreniach, ktoré môžu pomôcť udržať ľudí v bezpečí a aktívnych.

Riziko pádov u seniorov

S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje nebezpečenstvo úrazu spôsobeného pádom. Podľa odborníkov až 30 % ľudí nad 65 rokov a až 50 % u tých, ktorí majú viac ako 80 rokov, utrpí v priebehu roka minimálne jednu formu pádu. Úrazy spôsobené pádom sú piatou najčastejšou príčinou smrti starých ľudí. Každý druhý človek nad 80 rokov, ktorý zažije pád, riskuje vážne následky, ako sú zlomeniny alebo dlhodobé zdravotné komplikácie.

Príčiny pádov

Pád vzniká v prípade, ak mechanizmy udržujúce rovnováhu tela nedokážu pohotovo korigovať rýchlu zmenu polohy ťažiska. Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu prispieť k pádom. Podmienky, ktoré môžu prispieť k pádu, sa nazývajú rizikové faktory. Identifikovanie týchto rizikových faktorov je prvým krokom pri prevencii pádov. Väčšina pádov je spôsobená kombináciou rizikových faktorov.

Fyzické zmeny súvisiace so starnutím

Starnutím sa oslabuje nervový systém a senzorické funkcie, najmä zrak. Pohyblivosť, koordinácia tela a reflexy sa takisto zhoršujú. Kosti sú krehkejšie, svaly ochabujú.

Prečítajte si tiež: Inkontinencia 3. stupňa a financie

Zdravotné problémy

Závraty, mdloby alebo náhle nevoľnosti môžu viesť k pádom. Ich príčinou môže byť dehydratácia, podvýživa, nízky tlak alebo prudká zmena pohybu napr. pri vstávaní z postele alebo zo stoličky. Na závratoch a strate rovnováhy sa môžu podpísať aj nevhodné lieky alebo nevhodná kombinácia liekov. Ideálnym začiatkom je návšteva všeobecného lekára, ktorý sa pozrie na vedľajšie účinky a interakcie všetkých užívaných liekov, ktoré majú utlmujúci charakter. Ide najmä o sedatíva, antihistaminiká, niektoré typy antidepresív. Odborník poradí pacientovi správny odstup v ich užívaní, prípadne takú schému, aby čo najmenej ovplyvňovali denný režim pacienta. Rovnako dôležité je s ním konzultovať aj svoj zdravotný stav, obzvlášť závraty, bolesti kĺbov, dýchavičnosť, necitlivosť v nohách či chodidlách.

Environmentálne riziká

Zakopnutie, pošmyknutie, či zlyhanie podporných pomôcok ako palica alebo barle môžu spôsobiť pád. Medzi environmentálne riziká patria aj nebezpečné prekážky v domácnosti, ako sú posuvné koberce, zavadzajúce elektrické šnúry, nestabilný nábytok, prahy, zlé osvetlenie, nestabilné stoličky a kreslá, predmety dennej potreby uložené na ťažko dostupných miestach, nevhodná obuv a chýbajúce protišmykové podložky a držadlá v kúpeľni. Predvídavosť a s ňou spojená jednoduchá intervencia vo vlastnom byte či dome môže pomôcť predchádzať úrazom. Osvedčilo sa presunutie nábytku z frekventovanej trasy, odstránenie novín, časopisov, káblov, črepníkov spod nôh, podlepenie behúňov. Žiaduce sú bezbariérové prahy, protišmykové podložky i stoličky, sedadlá do vane či sprchového kútu, ale aj okamžité utretie rozliatej tekutiny na podlahe. Spoľahlivými pomocníkmi starších a zdravotne znevýhodnených ľudí sú rôzne pomôcky, bez ktorých by im hrozilo zvýšené riziko úrazu. Sú to palice, barle, chodúľky, opierky, madlá a kúpeľňové pomôcky. V dobe, keď je vstávanie čoraz ťažšie, je načase zvážiť aj zvýšené WC sedadlo. Nevyhnutná investícia do interiéru sa vráti v podobe bezpečia a osobnej nezávislosti.

Strach z pádu (FOF)

Strach z pádu (FOF) nie je len prirodzenou reakciou na zvýšené riziko úrazov u starších dospelých. Ide o komplexný problém, ktorý ovplyvňuje fyzické, kognitívne a emocionálne aspekty života. FOF je bežný u seniorov nad 65 rokov, najmä u tých, ktorí už pád zažili. Strach z pádu (FOF) sa často považuje za prirodzenú reakciu po zranení. Prekvapivé však je, že FOF nie je výlučne problémom tých, ktorí už pád zažili. Dokonca aj starší dospelí bez predchádzajúcich skúseností s pádom často bojujú s týmto strachom.

FOF má paradoxné dôsledky. Ľudia, ktorí sa boja pádu, sa často pohybujú menej, aby sa vyhli riziku. Menej pohybu však vedie k oslabeniu svalov, zhoršeniu stability a v konečnom dôsledku k vyššiemu riziku pádu. Štúdie ukazujú, že strach z pádu vedie k tomu, že seniori menia svoje návyky. Napríklad prestanú chodiť do parku, vyhýbajú sa návštevám priateľov alebo rodiny a dokonca obmedzujú nákupy. FOF zásadne ovplyvňuje spôsob, akým starší ľudia vyhľadávajú vizuálne podnety.

• Prechádzka po miestnosti: Starší dospelý sa môže príliš sústrediť na stabilný objekt, ako je stolička, a ignorovať menšie prekážky, napríklad nízke schody alebo rozhádzané predmety na zemi. Strach z pádu spôsobuje stuhnutie pohybových stratégií, čo vedie k obmedzenej flexibilite pri prispôsobovaní sa prostrediu.
• Prechádzka po mokrom chodníku: Starší dospelý s FOF môže kráčať mimoriadne pomaly a opatrne, čo narušuje prirodzený rytmus chôdze.
• Chôdza po schodoch: Človek, ktorý sa neustále obáva pádu, môže mať problém spočítať kroky na schodoch alebo určiť ich výšku. Strach z pádu nielen zvyšuje riziko pádu, ale aj obmedzuje každodenné aktivity.

Následky pádov

Pád môže byť pre staršieho človeka strašnou skúsenosťou. Tí, ktorí zranení neboli sa často začnú pádu obávať. Tento strach môže spôsobiť zníženie bežných aktivít. Vážne zranenie je zranenie, ktoré bráni staršiemu človeku pohybovať sa, robiť každodenné veci alebo dokonca žiť samostatne. Pády často končia zlomeninou v bežných miestach ako zápästie, ruka, členok a bedrá. Taktiež sú hlavnou príčinou zranení hlavy medzi staršími ľuďmi. Následky pádov môžu byť rôzne, od odrenín až po komplikované zlomeniny. Ohrození vznikom patologickej zlomeniny sú najmä seniori trpia osteoporózou, ktorí sa môžu ťažko zraniť aj pri drobnom úraze. Kosti, svaly a šľachy sa v pokročilom veku ťažšie a pomalšie regenerujú. V procese liečby sa počas imobility zhoršujú ďalšie životné funkcie. Jedným z následkov pádu je aj podchladenie, ak senior stratí vedomie alebo sa nevládze zodvihnúť a leží dlhší čas na zemi bez pomoci. K podchladeniu môže dôjsť nielen pri páde vonku, ale aj vnútri, ak senior leží na studenej podlahe.

Prečítajte si tiež: Všetko o popáleninách druhého stupňa

Dlhodobé následky zranení z pádov, akými sú zlomeniny krčka stehennej kosti a traumatické poranenia mozgu, môžu výrazne vplývať na zdravie a nezávislosť starších dospelých.

Prevencia pádov

Prevencia pádov je komplexný proces, ktorý zahŕňa identifikáciu rizikových faktorov a zavedenie preventívnych opatrení.

Dobrá kondícia ako prevencia

Prevenciou pred pádmi môže byť aj udržiavanie sa v dobrej fyzickej kondícii. Správne zvolený pohyb môže výrazne prispieť k prevencii pádov. Vhodnými fyzickými aktivitami v akomkoľvek veku sú chôdza, plávanie, vodný aerobic, joga alebo tai chi. Ide o plynulé, jemné cvičenie, pri ktorom nedochádza k trhavým pohybom. Kľúčové je tiež zlepšovanie koordinácie, uvoľňovanie stuhnutých svalov aj odstraňovanie pohybových stereotypov a svalových dysbalancií, väčšinou v spolupráci s fyzioterapeutom. Cvičenie a pravidelný pohyb pomáhajú udržovať dobrú svalovú a kĺbovú mobilitu, rovnováhu a koordináciu. Senior v dobrej fyzickej kondícii sa aj ľahšie zotaví z prípadného úrazu. Fyzická aktivita znižuje riziko pádu zlepšením sily, rovnováhy, koordinácie a flexibility.

Lekárska starostlivosť

Navštíviť lekára treba hneď, ako začne mať problémy so zrakom alebo sluchom. Rozhovor s lekárom alebo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pomôže vašim milovaným zhodnotiť svoje riziká a prejsť si preventívne opatrenia. Lekár alebo lekárnik taktiež môže určiť niektoré lieky, ktoré môžu spôsobovať ospalosť alebo závraty a tak problém zhoršovať. Senior by sa nemal preceňovať a odmietať oporné a kompenzačné pomôcky, ak ich naozaj potrebuje. Ideálnym začiatkom je návšteva všeobecného lekára, ktorý sa pozrie na vedľajšie účinky a interakcie všetkých užívaných liekov, ktoré majú utlmujúci charakter. Ide najmä o sedatíva, antihistaminiká, niektoré typy antidepresív. Odborník poradí pacientovi správny odstup v ich užívaní, prípadne takú schému, aby čo najmenej ovplyvňovali denný režim pacienta. Rovnako dôležité je s ním konzultovať aj svoj zdravotný stav, obzvlášť závraty, bolesti kĺbov, dýchavičnosť, necitlivosť v nohách či chodidlách.

Opatrenia v domácnosti

Vhodnými opatreniami v domácnosti sa dá minimalizovať riziko pádov:

Prečítajte si tiež: Platový stupeň a starostlivosť o ZŤP dieťa

• Posuvné koberce by mali byť pevne prichytené o podlahu. Zaistite voľné koberce, aby sa nestalo, že o ne zakopnete.
• Odstráňte zavadzajúce elektrické šnúry a nestabilný nábytok. Ak chcete, aby bol Váš domov bezpečnejší, tak odstráňte prebytočné škatule, noviny, káble. Presuňte nábytok v miestnostiach tak, aby Vám nezavadzal pri prechádzaní.
• Prahy nahraďte lištami. Žiaduce sú bezbariérové prahy.
• Každá miestnosť musí byť dobre osvetlená.
• Stoličky a kreslá musia byť dostatočne stabilné. Mali by mať opierky, o ktoré sa môže senior pri vstávaní oprieť.
• Rozložte stabilný nábytok tak, aby sa ho mohol senior v prípade potreby pri chôdzi pridŕžať.
• Predmety dennej potreby uložte na bezpečné a ľahko dostupné miesta.
• Seniorovi obúvajte len pevnú obuv s protišmykovou podrážkou. Vhodne zvolená obuv je základ. Rizikové sú klasické našuchovacie papuče, topánky na vysokom podpätku, žabky, topánky s hladkou podrážkou. Namiesto toho sú lepšou alternatívou dobre padnúce, pevné a ploché topánky s protišmykovou podrážkou. Avšak riziková je aj chôdza v pančuchových nohaviciach.
• V kúpeľni používajte protišmykové podložky a podporné držadlá do vane a na WC.
• Skontrolujte, či senior cez okuliare dostatočne dobre vidí.
• Namontujte madlá všade tam, kde je potrebná pomoc pri chodení alebo vstávaní. V rámci ďalšej bezpečnosti zvážte namontovanie stoličkového výťahu spoločnosti Stannah.

Niektoré riešenia sú relatívne lacné a dajú sa ľahko inštalovať do domácností. Iné si môžu vyžadovať odbornú pomoc pri ich montáži alebo taktiež väčšie investície.

Riešenie strachu z pádu (FOF)

Hoci strach z pádu môže mať vážne dôsledky, jeho vplyv možno zmierniť. Starší dospelí môžu získať späť svoju sebadôveru a kvalitu života prostredníctvom kombinácie fyzického tréningu, terapeutickej podpory a úpravy prostredia.

• Fyzická terapia a cvičenie: Posilnenie svalov a zlepšenie rovnováhy pomáha zvládať fyzické rizikové faktory.

Čo robiť, keď niekto spadne zo schodov: Prvá pomoc a postup

Pri páde zo schodov je dôležité zachovať pokoj a postupovať systematicky, aby ste minimalizovali prípadné zranenia a zabezpečili adekvátnu pomoc.

Bezpečnosť na prvom mieste

Predtým, ako sa priblížite k osobe, ktorá spadla, uistite sa, že miesto je bezpečné. Skontrolujte, či nehrozí ďalší pád predmetov alebo osôb. Ak je to možné, zabezpečte dostatočné osvetlenie.

Zhodnotenie situácie

1. Skontrolujte vedomie: Opýtajte sa osoby, či je pri vedomí a či vás počuje. Ak nereaguje, skontrolujte dýchanie. Ak nedýcha, okamžite volajte záchrannú službu (112) a začnite s resuscitáciou.
2. Opýtajte sa na zranenia: Ak je osoba pri vedomí, opýtajte sa, kde ju bolí, či cíti v rukách a nohách, a či si pamätá, čo sa stalo.
3. Pozorujte viditeľné zranenia: Skontrolujte, či osoba nemá otvorené rany, zlomeniny (deformácie končatín), krvácanie, modriny alebo opuchy.

Volanie záchrannej služby

Záchrannú službu volajte v nasledujúcich prípadoch:

• Osoba je v bezvedomí alebo nereaguje.
• Osoba má problémy s dýchaním.
• Osoba má silné bolesti.
• Osoba má podozrenie na zlomeninu (deformácia končatiny, neschopnosť pohybovať končatinou).
• Osoba má zranenie hlavy so stratou vedomia, zvracaním alebo poruchami videnia.
• Osoba má zranenie chrbtice (bolesť chrbta, slabosť alebo necitlivosť v končatinách).
• Osoba má rozsiahle krvácanie, ktoré sa nedá zastaviť.

Pri volaní záchrannej služby uveďte:

• Vaše meno a telefónne číslo.
• Presnú adresu miesta nehody.
• Čo sa stalo (pád zo schodov).
• Počet zranených osôb.
• Popis zranení a stavu zranenej osoby.

Prvá pomoc

Kým príde záchranná služba, poskytnite prvú pomoc:

1. Zostaňte s osobou: Udržujte osobu v pokoji a hovorte s ňou, aby ste ju upokojili.
2. Zabezpečte pohodlie: Ak je to možné, pomôžte osobe nájsť pohodlnú polohu. Ak má podozrenie na zranenie chrbtice, nehýbte s ňou, kým nepríde záchranná služba.
3. Zastavte krvácanie: Ak má osoba otvorené rany, priložte na ranu čistú tkaninu a tlačte na ňu, aby ste zastavili krvácanie.
4. Ošetrite zlomeniny: Ak máte podozrenie na zlomeninu, znehybnite končatinu pomocou dlahy alebo obväzu.
5. Pri zranení hlavy: Ak má osoba zranenie hlavy, sledujte jej stav vedomia a dýchanie. Ak sa jej stav zhoršuje, okamžite volajte záchrannú službu.
6. Pri podozrení na otras mozgu: Ak má osoba príznaky otrasu mozgu (bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť, zvracanie, strata pamäti), uložte ju do stabilizovanej polohy a sledujte jej stav.

Poranenia hlavy u detí

Deti majú najmä počas prázdnin viac času na rôzne pohybové aktivity, ktoré sa prirodzene spájajú aj s úrazmi. U detí je potrebné byť pri takýchto úrazoch o čosi obozretnejší. Vzhľadom na vek nemusia byť schopné popísať situáciu, ktorá predchádzala úrazu hlavy a rodič odrazu nevie vyhodnotiť, ako zasiahnuť. Žiadny z úrazov hlavy, či už poranenia úderom alebo pády, nesmiete nikdy podceniť. Spozornieť by ste mali najmä ak došlo po úraze k strate vedomia dieťaťa, ak je dieťa spavé, zvracia, ak u neho pozorujete príznaky ako podráždenosť a apatiu. Ak sa objaví ktorýkoľvek z týchto príznakov je potrebné, aby ste vyhľadali bezodkladnú lekársku pomoc.

Ako spoznať otras mozgu u detí?

Najčastejším prejavom otrasu mozgu je:

• krátkodobé bezvedomie,
• pocit na zvracanie alebo už samotné zvracanie,
• krátkodobý výpadok pamäti (dieťa si nepamätá udalosti, ktoré sa stali bezprostredne v čase úrazu),
• skorý nástup bolesti hlavy a podobne.

Kedy kontaktovať lekára pri úraze hlavy dieťaťa?

Lekára kontaktujte vždy, ak máte podozrenie na otras alebo závažnejšie poranenie mozgu. V takom prípade je nevyhnutné dieťa nechať vyšetriť lekárom.

Čo robiť, ak ste pád dieťaťa nevideli?

Po pribehnutí k dieťaťu musí rodič zistiť, či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí. Ak rodič pri páde nebol, ako prvé sa musí opýtať svedkov, že čo sa stalo a nechať si aj od dieťaťa popísať situáciu okolo pádu a zistiť, či sa tieto verzie zhodujú. Keď dieťa povie aj detaily pádu, alebo čo mu predchádzalo, toto otras mozgu nemá.

Kedy ísť s dieťaťom na urgentný príjem?

1. Keď je tam násilný mechanizmus - pád, úder, skok, zle stúpenie, sotenie.
2. Bolesť v nejakej časti tela, ktorá vznikne v momente pôsobenia násilného mechanizmu.
3. Keď v tej časti tela, ktorá bolí je obmedzená hybnosť.
4. Ak je dieťa do 6 rokov, tak treba ísť do detskej nemocnice.

Lepšia pohyblivosť aj odolnosť vďaka schodom

Dr. Singh vysvetľuje, že hlavná výhoda výstupu po schodoch spočíva v jeho vertikálnej povahe. Táto činnosť je pre telo výzvou na pohyb proti gravitácii, pričom spotrebuje 9,6-krát viac energie ako pri sedení. Výhody presahujú rámec kardiovaskulárneho zdravia, zlepšujú celkovú pohyblivosť a odolnosť pohybového aparátu posilňovaním sedacích svalov, hamstringov, ohýbačov bokov a lýtok.

Hoci konkrétne odporúčania týkajúce sa počtu schodov alebo úrovne intenzity nie sú vzhľadom na obmedzený výskum stanovené, niektoré štúdie naznačujú, že denné zdolávanie piatich až šiestich poschodí má významný prínos. „Akékoľvek množstvo schodov je lepšie ako žiadne,“ tvrdí doktorka Singh, ktorá tiež zdôrazňuje, že aj nesystematické používanie schodov môže prispieť k zníženiu úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia.

Ako si zvyknúť na schody?

Doktorka Singh odporúča, aby ste si v práci vytvorili výzvy na chôdzu po schodoch, alebo používali aplikácie, ktoré sledujú aktivitu na schodoch, aby ste si udržali motiváciu. Pre tých, ktorým sa táto aktivita stáva ľahšou, odporúča zvýšiť počet krokov alebo frekvenciu a trvanie cvičení. Pre osoby, ktoré čelia problémom s pohyblivosťou, alebo nemajú prístup k schodom, môžu mať podobný prínos aj iné formy cvičenia, ako je plávanie, bicyklovanie alebo veslovanie.

tags: #čo #robiť #keď #osoba #spadne #zo