
Konanie o neplatnosť zmluvy je komplexný právny proces, ktorý si vyžaduje precízne určenie účastníkov konania. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na túto problematiku, analyzuje relevantnú legislatívu, judikatúru a teoretické východiská.
Konanie o neplatnosť zmluvy je právny prostriedok, ktorým sa domáha zrušenia právnych účinkov zmluvy z dôvodu jej rozporu s právnymi predpismi. Dôvodom neplatnosti môžu byť rôzne skutočnosti, napríklad nedostatok vôle, nesúlad s dobrými mravmi, obchádzanie zákona alebo rozpor so zákonom. Účastníkmi tohto konania sú osoby, ktorých práv a povinností sa rozhodnutie o neplatnosti zmluvy dotýka.
Základným princípom určenia účastníkov konania o neplatnosť zmluvy je, že účastníkmi musia byť všetky osoby, ktoré zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia. Tento princíp je zakotvený v ustanovení § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP).
Ak v konaní ide o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmet konania sa týka tak predávajúceho, ako aj kupujúceho. Kúpna zmluva v takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 91 ods. 2 OSP). Z čoho vyplýva, že účastníkmi konania (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) o takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu, prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (§ 159 ods. 2 prvá časť vety OSP); inak návrh musí byť zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie.
Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí poukázal na dôležitosť správneho určenia účastníkov konania. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa zamietol návrh z dôvodu, že navrhovateľ nepodal návrh aj voči fyzickým osobám, ktoré boli účastníkmi kúpno-predajných zmlúv predtým, ako odporca nadobudol nehnuteľnosti. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď požadoval, aby žaloba smerovala i voči ostatným fyzickým osobám, ktoré ako vlastníci nehnuteľnosti nie sú zapísaní v katastri. Súdu prvého stupňa zrejme ušlo pozornosti, že v danom prípade žaloba smeruje o určenie vlastníckeho práva a nie o neplatnosť kúpnej zmluvy.
Prečítajte si tiež: Praktické aspekty rekreačného príspevku
Aktívna legitimácia znamená oprávnenie osoby podať žalobu o neplatnosť zmluvy. Pasívna legitimácia znamená povinnosť osoby znášať žalobu o neplatnosť zmluvy.
Žalobu o neplatnosť zmluvy môže podať účastník zmluvy, jeho právny nástupca alebo osoba, ktorej práva boli zmluvou dotknuté. Dôležité je, aby žalobca mal právny záujem na určení neplatnosti zmluvy.
Žaloba o neplatnosť zmluvy musí smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy, prípadne ich právnym nástupcom. Ak žaloba nesmeruje voči všetkým týmto osobám, súd ju zamietne pre nedostatok pasívnej legitimácie.
Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol určité zmeny v konaní o neplatnosť zmluvy. Zatiaľ čo Občiansky súdny poriadok (OSP) umožňoval žalovať o určenie (ne)existencie právneho vzťahu, CSP túto možnosť výslovne neustanovuje. Dôvodová správa vysvetľuje tieto zmeny tak, že má ísť o novú koncepciu, ktorá rozlišuje klasické určovacie žaloby a žaloby o určenie iných skutočností. Cieľom úpravy je vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti alebo platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré len vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelom určovacích žalôb.
Podľa súčasnej judikatúry a doktríny sa žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov považujú za zásadne neprípustné. Dôvodom je, že na takomto určení nie je spravidla naliehavý právny záujem. Otázka platnosti zmluvy je totiž len predbežnou otázkou k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu, ktoré malo na jej základe vzniknúť.
Prečítajte si tiež: Priami potomkovia účastníkov SNP a ich dôchodkové nároky
Napriek zásadnej neprípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov, CSP naďalej predpokladá ich výnimočnú prípustnosť, ak to ustanoví osobitný zákon. Medzi takéto prípady patrí napríklad § 711/6 Občianskeho zákonníka, § 77 Zákonníka práce, § 131 a § 183 Obchodného zákonníka a § 21/2 zákona o dobrovoľných dražbách.
Arbitrabilita sporov o určenie (ne)platnosti právneho úkonu je sporná otázka. Podľa § 1 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (ZRK) možno v rozhodcovskom konaní "rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom." Citované ustanovenie odkazuje na § 99 OSP o súdnom zmieri, ktoré vychádza z nejasného kritéria "ak to povaha veci pripúšťa".
Existuje viacero argumentov v prospech arbitrability sporov o určenie (ne)platnosti súkromnoprávneho úkonu:
Judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky potvrdzuje možnosť uzatvoriť v sporoch o určenie platnosti súkromnoprávneho úkonu zmier podľa § 99 OSŘ. Okrem toho sa najvyšší súd pod sp. zn. 29 Odo 1222/2005 výslovne vyjadril aj o arbitrabilite sporov o určenie.
Prečítajte si tiež: Kto sú účastníci rozvodového konania?
tags: #účastníci #konania #o #neplatnosť #zmluvy