Údaje o účastníkoch rozvodu a ich vplyv na výživné

Rozvod predstavuje náročnú životnú situáciu, ktorá so sebou prináša množstvo právnych a praktických otázok. Jednou z kľúčových oblastí, ktoré sa pri rozvode riešia, je otázka výživného. Tento článok sa zameriava na údaje o účastníkoch rozvodu, ktoré majú vplyv na určenie výšky výživného, a to najmä v kontexte plnoletých detí.

Úvod do problematiky výživného po rozvode

Manželstvo predstavuje zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených v zákone č. 36/2005 Z.z. Rozvodom manželstva sa tento zväzok ukončuje, avšak povinnosti rodičov voči deťom, najmä v oblasti výživy, pretrvávajú. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je upravená v ust. § 62 - 65 zákona č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine).

Základné princípy vyživovacej povinnosti

V súlade s § 62 ods. 1 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Nezaopatrené dieťa

Podľa ust. 62 ods. 2 Zákona o rodine sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré sa podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. považuje za nezaopatrené. To znamená, že ide o dieťa do ukončenia povinnej školskej dochádzky, a ak pokračuje v štúdiu, tak aj počas tohto štúdia, najdlhšie však do 25 rokov veku.

Výživné pre plnoleté dieťa

Nakoľko po dovŕšení 18 roku veku, teda dosiahnutí plnoletosti musí dieťa podať návrh na určenie výživného on sám. V rozvodovom konaní sa totiž rozhoduje o úprave práv a povinností iba vo vzťahu k maloletým deťom. Aj po dosiahnutí plnoletosti rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. Typickým príkladom je študent vysokej školy.

Prečítajte si tiež: Všetko o príspevku pri narodení

Podanie žiadosti o výživné plnoletým dieťaťom

V zmysle ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, plnoleté dieťa je oprávnené samostatne sa domáhať určenia výšky výživného. V rámci domáhania sa určenia výšky výživného ste oprávnená postupovať podľa ustanovení ôsmeho dielu zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok).

Účastníci konania

V súlade s ust. § 38 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z., ako aj v súlade s ust. § 39 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z., účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú plnoleté dieťa a jeho rodičia.

Trvanie vyživovacej povinnosti

Z uvedeného vyplýva, že Váš otec bude povinný platiť Vám výživné stanovené súdnym rozhodnutím, kým ho súd v ďalšom rozhodnutí od tejto povinnosti neoslobodí, inak bude musieť platiť výživné, až do času, kým nebudete schopná sama sa živiť. Súd však vezme do úvahy všetky príjmy Vášho otca a výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť.

Exekúcia výživného

Ak súd zaviaže Vášho otca platiť Vám výživné v určitej sume a Váš otec si napriek tomu svoju povinnosť plniť nebude, rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča prispieť na jeho výživu je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok). Na základe tohto rozhodnutia má oprávnená osoba právo podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku podať návrh na vykonanie exekúcie.

Náhradné výživné

V zmysle § 2 ods. 1 písm a) zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom, náhradné výživné sa poskytuje, ak povinná osoba (rodič) neplatí výživné v plnej výške, alebo neplatí výživné vôbec. V súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z., náhradné výživné sa poskytuje oprávnenej osobe, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Význam údajov pre dôchodkové zabezpečenie

Ako napísať návrh na výživné pre dospelé dieťa

V návrhu bude potrebné popísať Váš aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo nieste schopná sama sa živiť, napr. z dôvodov štúdia. Následne bude tiež potrebné rozpísať Vaše výdavky, a priložiť k nim aj dôkazy, ak nejakými disponujete. Dôležité je uviesť a doložiť všetky skutočnosti, ktoré súvisia s príjmami a výdavkami dieťaťa, ako aj nákladmi na jeho štúdium. Taktiež je potrebné preukázať finančné možnosti rodiča, od ktorého sa požaduje výživné. Zvlášť podstatné je zdôrazniť fakt, že plnoleté dieťa študuje, je ekonomicky závislé a nie je schopné si zabezpečiť dostatočné príjmy. Ak sa to podarí úspešne preukázať, súd može prihliadnuť na všetky tieto skutočnosti a určiť, že rodič, od ktorého sa požaduje výživné, je povinný prispievať na výživu dieťaťa vo výške, ktorú súd považuje za primeranú.

Odporúčania pre prípravu návrhu

Pokiaľ si budete pripravovať návrh vo vlastnej réžii, tak určite Vám odporúčam sústrediť sa hlavne na špecifikovanie Vašich odôvodnených mesačných výdavkov. Ako plnoleté dieťa máte nárok na platenie výživného do času, kým nebudete schopná sama sa živiť.

Údaje o účastníkoch rozvodu, ktoré ovplyvňujú výživné

Pri určovaní výšky výživného súd berie do úvahy nasledujúce údaje o účastníkoch rozvodu:

• Príjem oboch rodičov: Súd posudzuje príjmy oboch rodičov, aby určil ich schopnosť prispievať na výživu dieťaťa.
• Majetkové pomery oboch rodičov: Okrem príjmu súd zohľadňuje aj majetkové pomery rodičov, ako napríklad vlastníctvo nehnuteľností, hnuteľného majetku a finančných prostriedkov.
• Výdavky rodičov: Súd berie do úvahy aj nevyhnutné výdavky rodičov, ako napríklad náklady na bývanie, stravu, zdravotnú starostlivosť a iné.
• Osobná starostlivosť o dieťa: Súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
• Potreby dieťaťa: Súd posudzuje aj potreby dieťaťa, ako napríklad náklady na stravu, oblečenie, bývanie, školské potreby, záujmové aktivity a zdravotnú starostlivosť.
• Štúdium dieťaťa: Ak dieťa študuje na vysokej škole, súd zohľadňuje aj náklady spojené so štúdiom, ako napríklad školné, ubytovanie, stravu a dopravu.

Príklad z praxe

Používateľka má 19 rokov a nastupuje na vysokú školu. Rodinná situácia je taká, že ona a jej mama sa presťahovali z domu asi pred rokom. Otec s jej 15-ročným bratom ostali bývať v rodinnom dome. Otec ešte nevyplatil mamu, nebolo žiadne súdne konanie, takže zatiaľ ešte nie sú rozvedení a nedokážu sa na ničom dohodnúť. Otec pije a hoci sa mama snaží s ním dohodnúť, je tvrdohlavý a tvrdí, že chce vychovávať jej brata. Otec jej platí mesačne 40 €. Avšak ide študovať do iného mesta a nepridelili jej internát, takže musí platiť mesačný nájom 110 € plus stravu, dopravu a poplatky spojené so štúdiom. Mama pracuje v Rakúsku ako živnostníčka, opatruje tam dôchodkyňu, jej mesačný plat je tiež približne 750 €. Od septembra by mala poberať aj výživné z Rakúska, približne 150 €, ale ani to jej nebude stačiť na život na vysokej škole. Jej brat teraz nastupuje na strednú školu.

V tomto prípade by používateľka mala sama podať žiadosť o výživné na súde. Súd by pri rozhodovaní zohľadnil príjem otca, jeho majetkové pomery, jeho výdavky, potreby používateľky ako študentky vysokej školy, ako aj príjem matky a jej príspevok na výživu používateľky.

Prečítajte si tiež: Súkromie pacientov

Riešenie situácie krok za krokom

1. Získanie podkladov: Zozbierajte všetky relevantné dokumenty, ako napríklad rodný list, potvrdenie o štúdiu, doklady o príjmoch rodičov, doklady o výdavkoch (nájom, strava, doprava, školské poplatky).
2. Spísanie návrhu na výživné: V návrhu uveďte všetky potrebné údaje o účastníkoch konania, podrobne popíšte svoju situáciu, zdôvodnite, prečo nie ste schopná sama sa živiť, a uveďte výšku požadovaného výživného.
3. Podanie návrhu na súd: Návrh podajte na príslušný okresný súd podľa miesta svojho trvalého bydliska.
4. Účasť na súdnom konaní: Zúčastňujte sa na súdnych pojednávaniach a predkladajte dôkazy na podporu svojho návrhu.

Alternatívne riešenia

• Mimosúdna dohoda: Pokúste sa s otcom dohodnúť na výške výživného mimosúdnou cestou, napríklad za pomoci mediátora. Takúto dohodu musí následne schváliť súd.
• Právna pomoc: Ak si neviete rady, obráťte sa na advokáta, ktorý Vám pomôže so spísaním návrhu, prípadne Vás bude sprevádzať celým súdnym konaním.

Rozvod manželstva: Náležitosti návrhu

Nevyhnutné náležitosti návrhu na rozvod manželstva (žiadosti o rozvod manželstva) upravuje zákon č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 36/2005 Z.z. Vypracovaný návrh na rozvod manželstva je potrebné podať vecne a mieste príslušnému súdu. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Navrh na rozvod manželstva musí obsahovať podrobné a pravdivé opísanie vzniku a priebehu manželstva. V petite (t.j. Tento súdny poplatok je možné zaplatiť v rôznych formách, napr.

Darovanie majetku ako alternatíva k dedičstvu

Darovanie využívajú najmä ľudia, ktorí chcú svoj nehnuteľný majetok ešte za života previesť na deti, príbuzných alebo iné osoby. Pre darovaciu zmluvu sa rozhodujú ľudia aj vtedy, keď chcú predísť dedičským sporom. Je rozšírené skôr medzi príbuznými osobami, zákon však pripúšťa aj darovanie medzi osobami, ktoré nie sú v príbuzenskom vzťahu. Ani platná darovacia zmluva však nezaručí, že ju niekto po smrti darcu nenapadne a nebude sa domáhať dedičských práv. Ak je ale darovacia zmluva platná, zrušiť ju nemožno. O hodnotu daru sa ale môže znížiť dedičstvo obdarovaného. Pokiaľ zmluva spĺňa všetky náležitosti, zrušiť ju nemožno ani v prípade, ak majiteľ pozemok daroval cudziemu človeku a nie vlastným príbuzným. Obsah darovacej zmluvy stanovuje Občiansky zákonník. Podľa neho musí mať písomnú podobu a nesmie chýbať úradne overený podpis darcu. Platnosť zmluvy takisto ovplyvňuje aj to, či obdarovaný dar prijíma. Ak ho neprijme, darovacia zmluva je neplatná. Takisto ako v iných typoch zmlúv aj tu musia byť uvedené presné údaje o účastníkoch zmluvy: meno, adresa, štátna príslušnosť, osobný stav. Presne špecifikovaný v zmluve by mal byť aj predmet daru, aby nemohlo prísť k jeho zámene. Darovacia zmluva by mala obsahovať prejav vôle darcu pozemok darovať. Darovacia zmluva by mala okrem základných náležitostí obsahovať aj prípadné podmienky, na základe ktorých sa môže majiteľ domáhať vrátenia daru. Občiansky zákonník totiž stanovuje, že darovanú nehnuteľnosť nemožno svojvoľne pýtať späť. Určuje presné podmienky vrátenia daru. Súd rozhodne v prospech bývalého majiteľa žiadajúceho o navrátenie daru len ak sa k nemu obdarovaný správal tak, že svojím správaním hrubo porušoval dobré mravy alebo sa tak správa k členom darcovej rodiny. Za hrubé porušenie mravov sa považuje napríklad fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe a to isté platí aj voči členom darcovej rodiny. Právo na vrátenie daru si môže darca uplatniť u obdarovaného. Ak sa navrátenia daru nedomôže, musí sa obrátiť na súd. Darovanie môže nastať len medzi žijúcimi osobami, neplatná je darovacia zmluva, na základe ktorej má začať užívať dar obdarovaný až po darcovej smrti. Pozor si treba dať ale v prípade, ak chcú vec darovať manželia. Ak ide o byt, dom, pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve, musia s darovaním súhlasiť obaja manželia, inak je právny úkon darovania neplatný. Pri darovaní sa neodvádza žiadna daň, nakoľko charakteristickým znakom darovania je jeho bezodplatnosť, nedochádza k nadobudnutiu príjmu, a preto ho nemožno ani zdaňovať. Pozemok nemusí byť ani ohodnotený znalcom. V prípade , ak by ste sa rozhodli pre kúpu pozemku, daň neodvádzate, nakoľko kúpou nenadobúdate žiaden príjem. No jeho predajom by Vám daňová povinnosť vznikla. Neodporúčam Vám však uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol predaj nehnuteľnosti za nereálnu cenu (1,- EUR), pretože tento právny úkon by mohol byť posudzovaný v zmysle § 41a Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (vo Vašom prípade by sa zastieralo darovanie). Takže ak by som to zhrnul, z pohľadu nadobúdateľa (čiže Vás) je výhodnejšia kúpna zmluva a z pohľadu scudziteľa (predávajúceho) je výhodnejšia darovacia zmluva, lebo v prípade, ak sa voči nemu alebo jeho rodine zachováte nejakým nevhodným spôsobom (ako som už vyššie spomínal), tak môže žiadať darca dar späť. Keďže vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností, myslím si, že kataster Vám vklad nepovolí, pokiaľ na zmluve nebudú podpisy všetkých spoluvlastníkov. Mohla by teta napr. niekomu udeliť plnomocenstvo na takýto právny úkon, alebo by ste jej zmluvu poslali a podpísala by to sama, ale netreba zabudnúť nato, že jej podpis musí byť úradne overený, čo by sa dalo urobiť pravdepodobne na niektorom zastupiteľskom orgáne v zahraničí.

tags: #údaje #o #účastníkoch #rozvodu