
V slovenskom podnikateľskom prostredí sa čoraz častejšie objavujú inovatívne prístupy k optimalizácii daní a odvodov. Jednou z možností, ako legálne znížiť daňové zaťaženie, je využitie licenčnej zmluvy na umelecký výkon. Tento článok sa zameriava na to, ako funguje licenčná zmluva na umelecký výkon, aké sú jej výhody a úskalia, a ako ju správne nastaviť.
Autorský zákon definuje umelecký výkon ako "predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom". Na rozdiel od diela, ktorým môže byť napríklad článok, kniha, hudba, výtvarné dielo, softvér alebo databáza, umelecký výkon je jeho živé predvedenie. Príkladom umeleckého výkonu nie je predvádzanie šiat modelkami, ako uvádza metodický pokyn Finančného riaditeľstva.
Rovnako ako pri dielach, aj pri umeleckom výkone je možné udeliť právo na jeho používanie prostredníctvom licenčnej zmluvy. Licenčná zmluva je zmluvou podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva niekomu inému právo či licenciu jeho dielo ďalej používať na rôzne účely - napríklad či najmä na opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj. Pre autorov diel je získanie takejto zmluvy úspechom, pretože môže ísť o pasívny príjem.
Pre lepšiu predstavu uvádzame príklad licenčnej zmluvy na umelecký výkon:
sa dohodli na uzatvorení tejto zmluvy za nasledovných podmienok:
Prečítajte si tiež: Umelecký prednes a mentálne postihnutie
Táto zmluva upravuje podmienky udelenia licencie k dielu, ktorým je hudobné dielo s názvom "Mesiac", a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán.
Autor udeľuje nadobúdateľovi nevýhradný súhlas na použitie diela v nasledujúcom rozsahu:
Autor udeľuje licenciu bez obmedzenia, na dobu neurčitú, najmenej však do 31.12.2015.
(Tu sa dohodne výška odmeny a podmienky jej vyplatenia.)
Dôležitým aspektom licenčnej zmluvy je jej vplyv na dane a odvody. Príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu dosiahnuté na základe licenčnej zmluvy podľa Autorského zákona sú považované za pasívne príjmy, ktoré nepodliehajú odvodom na sociálne a zdravotné poistenie.
Prečítajte si tiež: Autorskoprávne aspekty fotodokumentácie
Autorský zákon obsahuje ohľadne záväzkového práva a autorskej odmeny len pojem “licenčná zmluva” (§ 65). Rozdelenie autorských príjmov na “aktívne” a “pasívne” vyplýva zo zákona o dani z príjmov (§ 6) a z metodického pokynu daniarov.
Z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela. Výnimka pribudla do zákona o sociálnom poistení začiatkom roka 2011 ako kompenzácia za zavedenie odvodov z príjmov autorov, ktorou sa od odvodov oslobodili dlhodobé pasívne príjmy.
Daň z príjmov z odmeny autor samozrejme platí. Má dve možnosti:
Od roku 2020 je sadzba dane z príjmov znížená na 15% pre vybraných podnikateľov a právnické osoby s príjmami/výnosmi maximálne 100 000 EUR ročne. Autorskú licenčnú odmenu prijímateľ zdaní sadzbou 19% aj v prípade, že daná fyzická osoba má celkové zdaniteľné príjmy za daný rok nižšie. V prípade zdanenia v daňovom priznaní autora sa autor s vyplácateľom musia dohodnúť, že si autor príjem z odmeny zdaní sám. Na čo stačí jeden odstavec v samotnej autorskej zmluve. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou.
Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov”.
Prečítajte si tiež: Mentálne postihnutí a umelecký text
Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. Vyplatená odmena nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto spôsob, ako peniaze z vlastnej eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti.
Od roku 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi. Najjednoduchším modelom je použitie nezávislej trhovej ceny. Do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela - dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon.
Autori nie sú z DPH vyňatí. V roku 2018 však Súdny dvor EÚ zverejnil zaujímavý rozsudok týkajúci sa odmeny pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela. Podľa tohto rozsudku táto odmena nespadá pod článok 2 ods. tj nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH.
Z uvedeného vyplýva, že autorská odmena za použitie diela na základe ďalšieho predaja diela nadobúdateľom práva na predaj tohto diela jednoducho DPH-čke nepodlieha: autor diela sa ani po prekročení sumy licenčných odmien nad limit 49 790 / 50 000 EUR nemusí registrovať za platiteľa DPH a z ďalších odmien odvádzať DPH-čku, prípadne - ak už platiteľom DPH je - DPH-čku neuplatňuje práve z predmetných odmien za ďalší predaj.