
Rozvod manželstva je náročná životná udalosť, ktorá so sebou prináša množstvo zmien a právnych otázok, najmä ak sú v manželstve maloleté deti. Umiestnenie dieťaťa po rozvode, úprava rodičovských práv a povinností, styk s rodičmi a výživné sú kľúčové aspekty, ktoré súd pri rozvode rieši. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o zákonných ustanoveniach a princípoch, ktoré sa uplatňujú pri umiestňovaní dieťaťa po rozvode na Slovensku.
S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené i konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Zákon v prvom rade počíta s možnosťou rodičov ešte pred vyhlásením rozhodnutia o rozvode dohodnúť sa o úprave styku s maloletým dieťaťom. Takáto dohoda rodičov bude súčasťou samotného rozhodnutia o rozvode. Pokiaľ je to teda možné, rodičia sa môžu buď dohodnúť na konkrétnej špecifikácii úpravy styku, alebo môžu ponechať úpravu styku na vzájomnej dohode. Vo väčšine prípadov, pokiaľ je dohoda rodičov zrejmá vo všetkých jej aspektoch, súd nepodrobuje dohodu rodičov detailnejšiemu skúmaniu. Na to, aby súd dohodu rodičov schválil, musí byť dostatočne konkrétna a vykonateľná. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú na ani jednom z vyššie uvedených spôsobov úpravy styku, upraví stretávanie rodiča s dieťaťom súd.
V minulosti mohol súd zveriť dieťa výlučne do osobnej starostlivosti jedného z rodičov s tým, že druhý rodič mal upravené právo styku a vyživovaciu povinnosť. Nový inštitút striedavej osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu jeho právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom za predpokladu, že striedavá osobná starostlivosť bude v najlepšom záujme dieťaťa.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?
Bude zakotvené právo dieťaťa na starostlivosť a výchovu obidvoch rodičov uplatnenej v rámci striedavej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa. Právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi je tak rešpektované i za pomoci inštitútu striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý posilní vzťah rodiča a dieťaťa po rozvode. Striedavú osobnú starostlivosť si rodičia môžu upraviť formou dohody o výkone rodičovských práv a povinností, ktorú predložia súdu na schválenie, inak nie je vykonateľná alebo súd o striedavej osobnej starostlivosti môže rozhodnúť aj sám, ak sú splnené zákonné podmienky.
Vhodnosť, či nevhodnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti závisí od viacerých faktorov, ktorými sú napr. komunikačné schopnosti rodičov, ich ochota ku kompromisom, vzdialenosť bývania rodičov, zabezpečenie potrieb dieťaťa a pod. Podľa Pavelkovej ovplyvňujú rozhodnutie o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti aj kritéria, ktoré majú byť posudzované v najlepšom záujme dieťaťa, a to citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Právo dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom má byť zachované, inak by mohlo dôjsť k pretrhnutiu citového puta dieťaťa k niektorému rodičovi, čo vedie k jeho narušeniu základnej životnej istoty a popudzovanie proti druhému rodičovi, k poškodeniu psychického vývoja dieťaťa. Rodinné zázemie je pre všestranný rozvoj dieťaťa veľmi dôležité a dieťa, pokiaľ je to možné by nemalo pretŕhať zväzky s ďalšími dôležitými osobami a s prostredím, na ktoré si zvyklo.
Vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sú súdy povinné prihliadať najmä na záujem maloletého dieťaťa. Súdy musia zohľadňovať konkrétne okolnosti daného prípadu a nenadraďovať akékoľvek modely fungovania vzťahu rodičov a maloletého dieťaťa, ktoré majú orgány verejnej moci zaužívané nad skutočný záujem dieťaťa.
Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní, na ktorom prejaví svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú buď priamo, prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu. Na názory maloletého dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Participačné oprávnenie umožňuje dieťaťu aspoň do určitej miery vyrovnať nerovné postavenie k rodičom, či kolíznemu opatrovníkovi.
Prečítajte si tiež: Zariadenie pre seniorov Nová Dubnica: Kompletný sprievodca
Vzájomná komunikácia medzi rodičmi sa na prvý pohľad nemusí zdať ako jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré musia súdy brať do úvahy pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti. Pri striedavej osobnej starostlivosti rodičia spolu nekomunikujú iba o odovzdávaní dieťaťa, ale aj o jeho zdravotnom stave, školských a mimoškolských aktivitách, i aktívnom prežívaní voľného času. Nevieme si dobre predstaviť situáciu, že rodič odovzdá dieťa druhému rodičovi bez toho, aby ho informoval o všetkých vyššie uvedených skutočnostiach. Takýmto spôsobom by dokonca mohlo dôjsť k ohrozeniu nielen jeho zdravého vývoja, ale i jeho života. Informačnú povinnosť rodičov medzi sebou navzájom väčšinou rozhodnutia súdu priamo neupravujú, avšak v prípade, že už počas rozhodovania je jasné, že by mohlo dôjsť k jej nedodržiavaniu, mali by súdy pri svojom rozhodovaní upraviť aj túto informačnú povinnosť.
Pri striedavej osobnej starostlivosti sú rodičia nútení vzájomne kooperovať a komunikovať, pretože pri jej nefungovaní je stále reálna možnosť, že dieťa môže byť následne zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Vyplývajúc z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nesmie byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Znamenalo by to porušenie základného práva jedného z rodičov vychovávať svoje dieťa a tiež porušenie práva na spravodlivý proces.
Nie je možné vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí spolu dobre nekomunikujú, bude striedavá osobná starostlivosť o dieťa podnetom a motiváciou, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá osobná starostlivosť o dieťa núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil, inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zverení dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča.
Obaja rodičia pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti musia dbať o to, aby si dieťa riadne plnilo svoju povinnú školskú dochádzku, robilo si domáce úlohy, zdravo sa stravovalo, dbalo o osobnú hygienu a malo zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti môže dôjsť k viacerým odlišným situáciám a predovšetkým k vzniku rozdielnych rodinných zázemí, do ktorých sa dieťa po zverení do striedavej osobnej starostlivosti dostane. Je preto veľmi dôležité, aby súd zvažoval aj túto dôležitú skutočnosť.
Súd by mal skúmať interakciu maloletého dieťaťa aj k ďalším osobám, s ktorými bude dieťa žiť v spoločnej domácnosti. Ide predovšetkým o nových partnerov rodičov dieťaťa a ich ďalších rodinných príslušníkov, ako napríklad deti partnerov rodičov. Dieťa sa zverením do takejto rodiny ocitá v novej situácii, ktorá mu prinesie veľké množstvo nových tak pozitívnych, ako aj negatívnych pohľadov. Niekedy práve takéto prostredie uľahčí dieťaťu zvládať novú a neľahkú situáciu, avšak je tu aj nebezpečenstvo, že dieťa túto situáciu nezvládne. Prvou záťažovou situáciou pre dieťa je už prijatie skutočnosti, že jeho rodičia už žijú oddelene a netvoria kompletnú rodinu.
Prečítajte si tiež: Podmienky prijatia do domova pre seniorov v Šolcanoch
Veľmi dôležité je presne špecifikovať a zvážiť, kde bude miesto odovzdania maloletého dieťaťa. Podľa nášho názoru, aj napriek skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nekomunikujú veľmi dobre, najvhodnejším miestom jeho odovzdania je bydlisko matky alebo otca. Z nášho pohľadu práve toto miesto plní viacero dôležitých funkcií. Prvou z nich je ochranná funkcia, ktorá zabezpečuje, že dieťa v prípade, že si ho druhý rodič včas nevyzdvihne, nezostáva samo a nedochádza k priamemu či nepriamemu ohrozeniu jeho života a zdravia. Ďalej je to vykonateľnosť rozhodnutia. Len takto presne špecifikované miesto zabezpečuje aj vykonateľnosť rozhodnutia. V prípade, že by bolo miesto odovzdania napríklad škola alebo iné miesto, ktoré dieťa navštevuje za účelom svojich aktivít, ako napr. športové ihriská, základné umelecké školy, nebola by vždy zabezpečená vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia, nakoľko činnosť týchto inštitúcií môže byť modifikovaná pod vplyvom nečakaných prázdnin, z technických príčin a podobne.
Okrem všetkých vyššie uvedených okolností musí mať súd, ktorý rozhoduje o zverení dieťaťa k dispozícií aj údaje od rodičov, ako chcú upraviť osobitnú starostlivosť o maloleté dieťa počas sviatkov a prázdnin. Ideálnou situáciou je, keď sa rodičia vzájomne dohodnú a tak je to upravené priamo v rozsudku.
Veľmi dôležitý pri striedavej osobnej starostlivosti je aj interval striedania si dieťaťa. Tento interval by mal byť samozrejme ovplyvnený aj vekom dieťaťa, ktoré vyžaduje v každom veku iný režim dňa. Je iné určovať interval striedania pri deťoch, ktoré nenavštevujú škôlku alebo školu a iné určovať tento interval pri deťoch, ktoré ich navštevujú.
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti má aj určité negatíva. Ako príklad uvedieme názor verejnosti, že dieťa v striedavej osobnej starostlivosti bude zmätené a nebude pociťovať skutočný domov ani u otca, ani u matky, aj napr. fakt, že jeden z rodičov ho dokáže materiálne lepšie zabezpečiť ako druhý rodič, čo spôsobí množstvo konfliktov medzi rodičmi navzájom i vo vzťahu k dieťaťu. Často sa stretávame s otázkou, prečo dieťa musí trpieť tým, že nemá len jeden domov, ale dva, pričom nikde sa v skutočnosti necíti byť doma.
Za najväčšiu chybu po rozvode považujeme, ak sa jeden z rodičov snaží o to, aby dieťa toho druhého rodiča úplne vyčlenilo zo svojho života a tak sa stáva striedavá osobná starostlivosť aj z pohľadu verejnosti ako nežiaduca. Ak dieťa odmieta druhého rodiča, zvyčajne je to zapríčinené manipuláciou druhým rodičom.
Množstvo otcov je nespokojných s vykonateľnosťou rozhodnutí na Slovensku. Matky im upierajú právo stretávať sa so svojím dieťaťom, neplnia rozhodnutia súdov o určenom styku, čo vedie k častým obštrukčným konaniam a odmietaniu odovzdať dieťa otcovi. Rodič používa dieťa ako prostriedok pomsty voči druhému rodičovi, čo negatívne vplýva na samotné dieťa, čoho dôsledkom sú rôzne jeho psychické problémy a zmeny správania.
Bránenie v styku sa vykonáva rôznymi spôsobmi, najčastejšie výhovorkami, že je dieťa choré, alebo že odchádza s matkou na dovolenku a pod. Rodič, ktorému je bránené v styku sa môže písomným návrhom na súd domáhať náhrady škody v rámci zodpovednosti za škodu za zmarený styk s dieťaťom, najmä v prípadoch, ak napr. precestoval veľké množstvo kilometrov za svojím dieťaťom a nakoniec zo strany druhého rodiča došlo k zmareniu styku s dieťaťom.
Tomuto stavu má zabrániť aj zákon o rodine, ktoré umožňuje súdom zmeniť vydané rozhodnutie, a to: „Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.“
Súdy by mali pri rozhodovaní vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, prihliadať na všetky predložené dôkazy a ich rozhodnutie by malo byť riadne a presvedčivo odôvodnené. Úlohou súdu je upraviť styk rodiča a maloletých detí, a nie ho obmedzovať, či dokonca vylúčiť. Záujem dieťaťa vyžaduje, aby sa na jeho výchove výraznejšie podieľal i otec, teda mužský prvok, ktorý je schopný pomáhať dieťaťu vhodnou formou aj s domácimi úlohami a nezastupiteľným spôsobom sa podieľať na jeho postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii.
tags: #umiestnenie #dieťaťa #po #rozvode #zákon