
Článok sa zaoberá problematikou úpadku fyzických osôb na Slovensku, podmienkami pre vyhlásenie konkurzu a oddlženia, ako aj dôsledkami pre dlžníkov a veriteľov. Popisuje proces "malého konkurzu", ktorý je zjednodušenou formou štandardného konkurzného konania a upravuje ho zákon č. 421/2020 Z.z., účinný od 1.1.2021.
Konkurz je jedným zo spôsobov ukončenia podnikania. Jeho podstata spočíva v speňažení majetku dlžníka (spoločnosti) a následnom uspokojení pohľadávok veriteľov. Cieľom konkurzu je v čo najvyššej miere uspokojiť veriteľov dlžníka, pričom veritelia sú uspokojovaní pomerne. Pomerné uspokojovanie znamená, že každý veriteľ je uspokojený zo speňaženého majetku v pomere, ktorý zodpovedá výške jeho pohľadávky k výške všetkých prihlásených pohľadávok veriteľov.
V zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je „Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.“. Podľa § 3 ods. 1 ZKR je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. S ohľadom na uvedené ak si dlžník nie je istý či je v úpadku, mal by sa obrátiť na účtovníka alebo iného odborníka. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku (§ 3 ods.
Sankcie pre štatutárov spoločnosti, ktorí nepodajú návrh na konkurz včas, sú mimoriadne prísne. Štatutárom, ktorí nekonajú, hrozia peňažné tresty, ako aj trestnoprávna zodpovednosť.
Pri veľkom konkurze je pokuta pre každého štatutára 12 500 Eur. Pre prípad porušenia povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu platí právna fikcia dojednania zmluvnej pokuty medzi s. r. o., j. s. a. alebo a. s. a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene. Výška zmluvnej pokuty za nesplnenie tejto povinnosti je 12.500,- EUR. Výšku pokuty nie je možné nijakým spôsobom znížiť. Povinnosť zaplatiť túto pokutu vznikne každému členovi štatutárneho orgánu, napr.: ak má s. r. o. dvoch konateľov, zmluvnú pokutu zaplatí každý z konateľov, spolu vo výške 25.000,- EUR). Dohoda medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom, ktorá by obmedzovala alebo vylučovala zaplatenie pokuty, je zakázaná. Rovnako je nemožné obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku spoločnosti na pokutu v spoločenskej zmluve, v stanovách spoločnosti alebo rozhodnutím najvyššieho orgánu spoločnosti. Neplatné je tiež vzdanie sa nároku na pokutu alebo uzatvorenie dohody o jej urovnaní. Pri zmluvnej pokute je správca motivovaný zmluvnú pokutu vymôcť.
Prečítajte si tiež: Úpadok fyzickej osoby: Čo potrebujete vedieť
Pri malom konkurze je pokuta v rozmedzí 1000 - 10 000 EUR. Ak dlžník pred vyhlásením malého konkurzu vykazoval záporné vlastné imanie a po zrušení malého konkurzu ostali neuspokojené pohľadávky prihlásených veriteľov prevyšujúce v úhrne 50 000 EUR, sudca uloží osobe, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu, pokutu od 1 000 EUR do 10 000 EUR. Pokuta je teda v prípade malého konkurzu nižšia. Nejde o zmluvnú pokutu a tak o jej výške rozhoduje súd. Jej výška je na úvahe súdu (v rozmedzí 1000 - 10000 EUR) preto je dôvodné očakávať, že súd bude pri rozhodovaní o jej výške zohľadňovať konanie dlžníka a jeho snahu podať návrh včas. Takýto výklad podporuje dôvodová správa k zákonu, ktorá hovorí, že model zodpovednosti zohľadňuje dĺžku obdobia, v ktorom dlžník vykazoval záporné vlastné imanie. Keďže pokutu môže súd uložiť len v prípade, že ostali neuspokojené pohľadávky prihlásených veriteľov prevyšujúce v úhrne 50 000 EUR, je tu šanca „vyviaznuť“ z konkurzu bez pokuty.
Veľký konkurz = V zmysle § 242 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je trestným činom marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania aj nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. Základná trestná sadzba za tento trestný čin je 6 mesiacov až 5 rokov. Malý konkurz = V prípade ak dlžník podá návrh na vyhlásenie malého konkurzu po lehote stanovenej zákonom a po zrušení malého konkurzu ostali neuspokojené pohľadávky prihlásených veriteľov prevyšujúce v úhrne 50 000 Eur, máme za to, že súd ex offo uloží pokutu jeho štatutárnemu orgánu (podľa bodu 1. písm. b)). Vedenie trestného stíhania vo vzťahu k tomu istému skutku po uložení sankcie zo strany súdu by bolo podľa nášho názoru porušením zásady nie dvakrát v tej iste veci. Po uložení pokuty zo strany súdu by teda štatutárny orgán nemal byť podľa nášho právneho názoru trestne stíhaný.
Nie každý dlžník splní podmienky, aby mohol podať návrh na vyhlásenie malého konkurzu. Návrh na vyhlásenie malého konkurzu je oprávnený podať dlžník prostredníctvom na to určeného formulára. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať najmä dlžník (teda spoločnosť). Okrem dlžníka má právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj veriteľ a likvidátor dlžníka. Dlžník nemusí preukazovať existenciu úpadku, nakoľko pri dlžníckom návrhu na vyhlásenie konkurzu platí fikcia úpadku a súd ho teda nemusí skúmať.
Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na okresnom súde pre obvod krajského súdu, v obvode ktorého má dlžník sídlo (napr. Okresný súd Trenčín) okrem mesta Bratislava a Košice, ktoré majú osobitne určené mestské súdy (napr. pre spoločnosť so sídlom v Bratislave je príslušný Mestský súd Bratislava III). Od 1. júla 2023 došlo k zmene na Mestský súd Bratislava a Mestský súd Košice. Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu. Podáva sa elektronicky do elektronickej schránky súdu, pričom navrhovateľ ho musí autorizovať. Ak návrh podáva veriteľ, musí uviesť skutočnosti, z ktorých možno predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti. Dlžník musí k návrhu pripojiť zoznam svojho majetku, záväzkov a spriaznených osôb. Návrh na povolenie reštrukturalizácie podáva dlžník alebo veriteľ, pričom musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu.
Pred prvý list zoznamu majetku, zoznamu záväzkov a zmluvného prehľadu sa vloží vyhlásenie dlžníka o pravdivosti a úplnosti údajov uvedených v týchto zoznamoch (vzor týchto vyhlásení je uvedený na stránke Ministerstva spravodlivosti SR) . Podpis na vyhláseniach musí byť úradne osvedčený.
Prečítajte si tiež: Pád a vzostup Stefana Nagyho
Inštitút osobného bankrotu, hovorovo nazvaný aj osobný bankrot, je spôsob, ako dosiahnuť oddlženie u fyzickej osoby. Ide o zákonný proces, ktorý prešiel v roku 2017 výraznou zmenou a aj vďaka tomu má oveľa prijateľnejšie a dostupnejšie podmienky pre verejnosť.
Definícia hovorí, že osobný bankrot je riadený proces oddlženia, ktorý sa týka fyzických osôb. Môže ísť o fyzické osoby podnikateľov aj nepodnikateľov, čiže zamestnancov. Tento inštitút nie je určený pre právnické osoby, čiže obchodné spoločnosti. Ide o proces, ktorým je možné dosiahnuť úplné oddlženie a zbavenie sa pohľadávok zo strany veriteľov. Takýmto spôsobom je možné zbaviť sa štandardných dlhov a pohľadávok v rámci Slovenska aj ostatných krajín Európskej únie. Oddlžiť sa nedá napríklad od výživného a od nepeňažného dlhu, ale ani od peňažného trestu podľa Trestného zákona.
Medzi výhody, ktoré osobný bankrot pre dlžníka má, patria:
Ak si dlžník netrúfa na celý proces osobného bankrotu, môže sa nechať zastupovať. Podľa zákona je na tento účel možné využiť iba Centrum právnej pomoci. Všetky žiadosti o osobný bankrot musia prejsť cez centrum právnej pomoci, proces je bezplatný. Pred podaním žiadosti o osobný bankrot je vhodné absolvovať konzultácie v spomínanom centre. Nie je to povinnosť, no môže to napomôcť výrazne zrýchliť a zlepšiť celý proces. Po ukončení celého procesu osobného bankrotu je možné začať „s čistým štítom“. Absolvovanie osobného bankrotu nie je prekážkou pre ďalšie zamestnanie či podnikanie.
Osobný bankrot má svoje pevne stanovené podmienky a parametre. Tie sú ustanovené v zákone č. 7/2005 Z.z., konkrétne v paragrafe 166. V ňom sú upravené proces podania žiadosti, podmienky pre akceptovanie žiadosti aj spôsob bankrotu. Tu sú hlavné podmienky, aby bolo možné bankrot začať:
Prečítajte si tiež: Všetko o Potvrdení o Daňovej Rezidencii
Pokiaľ ide o pohľadávky uspokojované bankrotom, môže ísť o pohľadávky vzniknuté pred mesiacom, kedy sa o bankrot požiadalo, ale aj o budúca. To platí, ak ide o pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom.
Čo sa týka vylúčených pohľadávok, nepatria sem napríklad:
Osobným bankrotom nie sú dotknuté pohľadávky typu výživné, pracovnoprávne nároky, zabezpečené pohľadávky podľa zákona aj nepeňažné pohľadávky. Do úvahy sa berie aj nepostihnuteľná hodnota obydlia. Ak je obydlie zaťažené zabezpečovacím právom, má toto právo prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka v bankrote.
Oddlženie cez osobný bankrot je možné realizovať dvoma formami: konkurzom a splátkovým kalendárom. Dlžník sa môže domáhať oddlženia formou konkurzu alebo splátkového kalendára. Môže podať návrh iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok.
Pri konkurze síce prídete ako dlžník o doterajší majetok, ale na druhú stranu, zostane vám majetok nadobudnutý v budúcnosti aj všetky príjmy, ktoré ešte len zarobíte. Ak sa rozhodnete pre konkurz, platia tu tieto podmienky:
Pri splátkovom kalendári síce neprídete o svoj majetok, ako je tomu pri konkurze, ale sú tu iné podmienky. Budete musieť splácať dlhy vopred určenú dobu a do určitej sumy záväzkov. Osobný bankrot cez splátkový kalendár má tieto vlastnosti:
Za určitých okolností sa môžu veritelia domáhať zrušenia osobného bankrotu. O toto zrušenie môžu požiadať do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. Predpokladom je preukázanie, že dlžník nemal pri bankrote poctivý zámer.
Medzi prípady, ktorých sa toto týka, patria situácie, ak:
K ďalším prípadom, kedy je možné hovoriť o nepoctivom zámere, patria situácie neplnenia súdom určeného splátkového kalendára alebo neplatenie výživného. Nepoctivým zámerom sa označuje aj to, ak sa zo správania dlžníka pred podaním návrhu dalo usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom. To isté platí, ak sa zo správania dlžníka pred podaním návrhu dalo usudzovať, že mal snahu poškodiť alebo zvýhodniť veriteľa. Súd potom na základe podnetu bude rozhodovať o tom, či bol alebo nebol naplnený stav nepoctivého zámeru. Pri rozhodovaní sa má prihliadať na vek, vzdelanie, skúsenosti dlžníka z minulosti, zdravotné ťažkosti alebo rôzne negatívne životné udalosti.
Inštitút osobného bankrotu má veľký zmysel pre ľudí, ktorí sa ocitli v dlhovej špirále a nevedia z nej von. Ak už neviete svoje záväzky a pohľadávky splácať a začala sa u vás exekúcia, oddlženie cez osobný bankrot je stabilné a jasné riešenie. Menšou nevýhodou je, že musíte čakať minimálne rok, presne toľko totiž musí byť vedená exekúcia na váš majetok. Ak však splníte všetky podmienky, môžete dosiahnuť oddlženie a začať takpovediac svoj život nanovo. Nemusíte pri tom nevyhnutne prísť ani o svoj majetok, vďaka splátkovému kalendáru si viete dlhy dobre rozložiť v čase. To, pre ktorý spôsob sa rozhodnete, vám poradí Centrum právnej pomoci. Veľa závisí aj od toho, aký majetok máte a aké sú predpokladané príjmy v budúcnosti. Absolvovanie osobného bankrotu nie je problémom ani z pohľadu ďalšej zárobkovej činnosti. Či už budete chcieť pracovať alebo podnikať, osobný bankrot nebude na príťaž. Druhou otázkou je, ako to bude s pôžičkami a úvermi a posúdením vašej bonity.
Likvidácia je proces vysporiadania majetku a záväzkov spoločnosti pred jej zánikom. Ak je spoločnosť v úpadku, likvidácia nie je možná. Spoločnosť vtedy vstupuje do konkurzu.
Podľa § 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.
V § 3 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii bola novelou upravená definícia úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti (v prípade právnickej osoby k zmene nedošlo - ide o doterajšiu úpravu). Naproti tomu v prípade fyzickej osoby je lehota 30 dní, počas ktorej dlžník nie je schopný plniť peňažné záväzky, zvyčajne veľmi krátka a nútila by občanov, ktorí sa prechodne ocitli v stave platobnej neschopnosti (napr.