Zapísané Základné Imanie: Definícia a Význam

Vznik novej spoločnosti je spojený s administratívnymi povinnosťami, medzi ktoré patrí aj inštitút základného imania. Adjektívum „základný“ v slovnom spojení základné imanie nie je náhodné. Základné imanie totiž predstavuje vklad do spoločnosti, bez ktorého by nemohla spoločnosť vzniknúť. Pod základným imaním si treba predstaviť súhrn peňažných ako aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti, ktorými sa podieľajú na výsledku podnikania spoločnosti. Tento článok sa zameriava na definíciu zapísaného základného imania, jeho význam, tvorbu a účtovné aspekty.

Definícia Základného Imania

Základné imanie je kľúčovým prvkom pri zakladaní a fungovaní obchodných spoločností. Základné imanie je v zákone č. 513/1991 Zb. definované ako vklady spoločníkov do spoločnosti. Táto charakteristika je takmer totožná so spoločnosťou s ručením obmedzeným. Rozdiel je v štruktúre vlastníkov. V akciovej spoločnosti je základné imanie rozvrhnuté na určitý počet akcií s menovitou hodnotou. Akcia oprávňuje jej majiteľa na podiel na zisku spoločnosti. Ide o vlastné zdroje spoločnosti. Hodnota peňažných vkladov je oceňovaná v menovitej hodnote (napríklad peňažné prostriedky vložené na bankový účet spoločnosti) a hodnota nepeňažných vkladov je oceňovaná znaleckým posudkom (napríklad automobil vložený spoločníkom do spoločnosti).

Povinnosť Tvorby Základného Imania

Základné imanie zákon prikazuje povinne vytvárať v spoločnosti s ručením obmedzením, akciovej spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. Jeho konečnú výšku určujú spoločníci a výška základného imania sa zapisuje do obchodného registra. Pre spoločnosť s ručeným obmedzením obchodný zákonník stanovuje minimálnu výšku základného imania 5000 EUR. Základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov, pričom minimálna hodnota vkladu jedného spoločníka je 750 EUR.

Základné imanie v rôznych typoch spoločností

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.)

Pre spoločnosť s ručením obmedzeným obchodný zákonník stanovuje minimálnu výšku základného imania 5000 EUR.

Komanditná spoločnosť (k.s.)

Z ustanovení zákona o komanditnej spoločnosti, komanditista je povinný vložiť do spoločnosti vklad aspoň 250 EUR.

Prečítajte si tiež: Význam základného imania materskej spoločnosti

Verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.)

Pre verejnú obchodnú spoločnosť obchodný zákonník nepredpisuje povinnosť vytvoriť základné imanie. Zároveň to ani nezakazuje. S. r. o. vytvárať základné imanie, ale dobrovoľne sa tak môžu rozhodnúť. je povinné vytvárať aj družstvo.

Jednoduchá spoločnosť na akcie (j.s.a.)

Jednoduchá spoločnosť na akcie má stanovenú povinnosť vytvorenia základného imania vo výške 1 EURO. Aj keď táto výška znie pomerne úsmevne, v skutočnosti sa hodnota základného imania v jednoduchej spoločnosti na akcie môže vyšplhať do násobne vyššej úrovne než v iných typoch spoločností. Vytvorenie konceptu tohto pomerne mladého typu spoločnosti bol reakciou na vznikajúci trend vytvárania startupov, ktorý mal umožniť ľuďom presadiť zaujímavý podnikateľský nápad a inováciu v podnikateľskom prostredí.

Akciová spoločnosť (a.s.)

Pri zakladaní akciovej spoločnosti sa určí zákl. imanie a jeho rozdelenie na vopred známy počet akcií. Následne dochádza k upisovaniu týchto akcií - teda k ich predaju investorom. Pokiaľ sa spoločnosti nepodarí pripísať všetky akcie, celý proces sa ruší a je nutné ho opakovať. Do dňa vzniku musí byť upísané celé základné imanie a splatených minimálne 30 percent. Pri vzniku musí mať a.s. navyše vytvorený rezervný fond vo výške 10 percent zákl. Poznám dva druhy akciových spoločností - verejné a súkromné. Verejné akciové spoločnosti sú také, keď k upisovaniu akcií dochádza napríklad na burzách. Akciové spoločnosti vydávajú viacero druhov akcií. Akcie rovnakej menovitej hodnoty sa môžu líšiť napríklad hlasovacími právami. Zákon č. 513/1991 Zb. (obchodný zákonník) okrem iných skutočností určuje aj minimálnu výšku základného imania. Tá je momentálne na úrovni 25 tisíc eur. Imanie nemusia akcionári splácať iba v hotovosti. Splácať ho môžu aj nepeňažnými vkladmi. V drvivej väčšine prípadov však dochádza k splácaniu peňažnými vkladmi, keďže je to ďaleko jednoduchšie. Dôležitým aspektom akciovej spoločnosti je, že akcionár nie je zodpovedný za konanie spoločnosti. Kým pri sro spoločník ručí do výšky nesplateného základného imania, pri akciovej spoločnosti akcionár neručí ničím. Ak akciová spoločnosť, do ktorej investoval, skrachuje, príde akurát o svoju investíciu.

Zmena výšky základného imania

Ak má spoločnosť z rôznych dôvodov potrebu alebo záujem na zmene výšky základného imania, môže tak spraviť len spolu so zmenou spoločenskej, resp. zakladajúcej listiny. predchádza zmena zakladateľskej listiny alebo spoločenskej zmluvy. základného imania. nesmie klesnúť. výška. družstva. zisku alebo z iných vlastných zdrojov. rozhodnúť o jeho znížení. osobitné podmienky. imanie v s.r.o. základného imania sa môže uskutočniť mnohými spôsobmi. časti vkladov spoločníkom. v prípade ktorýchkoľvek obchodných spoločností alebo družstva.

Nepeňažné vklady do základného imania

Pri nepeňažnom vklade tvoriaci základné imanie sú najdôležitejšie dve otázky. Zákonná definícia nepeňažného vkladu je pomerne strohá. V zmysle obchodného zákonníka to môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Príkladom, čo môže byť nepeňažným vkladom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, podnik, jeho časť, pohľadávky, ale aj rôzne práva a iné majetkové hodnoty (know-how), cenné papiere a pod. Jasnejšiu predstavu môžeme získať aj z ustanovení o tom, čo nemôže tvoriť nepeňažný vklad základného imania. Základné imanie predstavuje vždy peňažné vyjadrenie súhrnu vkladov. Preto po určení predmetu nepeňažného vkladu je následne potrebné zistiť jeho hodnotu. Prečo je to dôležité sa asi netreba pýtať. Okrem informácie, aký podiel bude tento nepeňažný vklad tvoriť podiel na celkovom základnom imaní má určenie peňažnej sumy, v akom sa nepeňažný vklad započítava na vklad konkrétneho spoločníka význam z hľadiska postavenia spoločníka v spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Vznik Účtovnej Jednotky a Upísané Základné Imánie

Vzhľadom k faktu, že hodnota vecí sa môže plynutím času, jej opotrebením alebo z iného dôvodu meniť, pre určenie hodnoty nepeňažného vkladu základného imania je nutný znalecký posudok. Povinnosť ohodnotenia znaleckým posudkom bola ustanovená novelou obchodného zákonníka ešte v roku 2001. Jej prínos spočíval v tomto období v požiadavke na reálne vytvorenie základného imania a ochranu veriteľov.

Obchodný zákonník ďalej pre účely vytvorenia základného imania stanovuje, že predmet nepeňažného vkladu a určená peňažná suma v akej sa tento vklad započítava musí byť uvedený v zakladateľských dokumentoch. Suma nepeňažného vkladu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom však nemusí byť zhodná so sumou v akej sa nepeňažný vklad započíta ako časť základného imania. V podstate môžeme povedať, že suma stanovená znaleckým posudkom predstavuje maximálnu výšku, v ktorej sa nepeňažný vklad môže podieľať na tvorbe základného imania.

Nakladanie so základným imaním

Mnoho ľudí si pod základným imaním predstavuje určitý finančný obnos, ktorý spoločnosť zloží k jej vzniku a následne na tieto peňažné prostriedky už nikto nesiaha a spoločnosť ich má neustále k dispozícii. To napomáha k vytváraniu mylného dojmu o možnosti zabezpečenia prípadných záväzkov, ku ktorým sa spoločnosť zaviaže. V skutočnosti však firma môže so sumou tvoriacou základné imanie nakladať v rámci svojej obchodnej činnosti. Táto, v minulosti často diskutovaná téma, má preto jediný záver. Názor, podľa ktorého základné imanie predstavuje mieru, do ktorej spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky je nesprávny. Odpoveď nájdeme v ustanoveniach Obchodného zákonníka o zodpovednosti jednotlivých spoločností. nakladania s ním, rovnako ako akýkoľvek iný majetok. napríklad darovať. imanie nie je záruka pre veriteľov.

Splácanie základného imania

Tak peňažné ako aj nepeňažné vklady tvoriace základné imanie vkladajú obchodníci do spoločnosti. Táto aktivita je neoddeliteľne spätá so vznikom spoločnosti. Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach určuje, aká výška vkladov základného imania musí byť splatená ešte pred samotným vznikom spoločnosti - okolnosťou, kedy obchodná spoločnosť nadobudne právnu subjektivitu a môže vystupovať ako plnohodnotný právny subjekt v právnych vzťahoch. Vzhľadom k tomu, že v čase splácania zákonom stanovenej výšky ešte k vzniku spoločnosti neprišlo, bolo potrebné pre tento účel určiť subjekt poverený dočasnou správou vkladov. Správcom vkladu môže byť buď jeden zo zakladateľov spoločnosti s.r.o., alebo túto pozíciu môže prevziať banka. V praxi sa využíva hlavne prvá možnosť. Úloha správcu vkladov, ktoré majú slúžiť ako základné imanie, je dočasná a de facto zaniká okamihom vzniku spoločnosti - zápisom do obchodného registra. Správca vkladov spravuje vklady na účel vytvorenia základného imania, ktoré boli splatené v čase medzi založením a vznikom spoločnosti. Jeho úloha spočíva v prijatí a prevzatí vkladov a zabezpečenia ich uloženia a opatrovania.

Pre potrebu vytvorenia základného imania z jednotlivých vkladov spoločníkov nie je potrebné zriaďovať osobitný účet v banke. Táto povinnosť chvíľu existovala, bola zavedená novelou Obchodného zákonníka č. 357/2013, kedy sa zloženie vkladu alebo jeho časti tvoriaceho základné imanie preukazovala výpisom z predmetného účtu. Jej účelom bolo predchádzanie fiktívneho vytvárania základného imania, kedy správca vkladu len vydal potvrdenie o jeho splatení, ale k reálnemu splateniu neprišlo. Uvedená novela však priniesla veľkú vlnu kritiky na zavedenie vyššej administratívnej záťaže, ako aj jej neopodstatnenosti ako celku nakoľko uvedené finančné prostriedky, ktoré mali byť zložené na účely vytvorenia základného imania, mohli byť aj hneď po vzniku spoločnosti z účtu vybraté. To otvorilo diskusie zmyslu a účelu vytvárania základného imania ako aj jeho údajnej garančnej funkcie.

Prečítajte si tiež: Upísané vlastné imanie

Vlastnícke právo k vkladom

Základné imanie je tvorené všetkými vkladmi spoločníkov, prípadne ich časťami pred vznikom spoločnosti. Spoločníci tieto svoje vklady vkladajú do obchodnej spoločnosti. Ich vlastníkom sa preto má stať spoločnosť. Preto je dôležitý časový okamih, kedy spoločnosť vlastnícke právo ku vkladom nadobudne. V súvislosti s ustanovením § 60 ods. 1 Obchodný zákonník určuje, že vlastnícke právo ku vkladom alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj iné práva k týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že týmto okamihom obchodná spoločnosť nadobúda právnu subjektivitu. Akonáhle dôjde k vzniku spoločnosti je správca vkladov povinný ich odovzdať spoločnosti, a to bez zbytočného odkladu.

Mierne osobitný režim vkladom, ktoré taktiež majú slúžiť ako základné imanie spoločnosti majú nehnuteľnosti a nepeňažné vklady, ktoré, pri ktorých je potrebný na nadobudnutie vlastníckeho práva potrebný zápis do osobitého registra. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam spoločnosť nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností.

Účtovné aspekty základného imania

Účet 411 - Základné imanie

Na účte 411 - Základné imanie sa účtuje len základné imanie zapísané do obchodného registra.

Účet 419 - Zmeny základného imania

Základné imanie nezapísané do obchodného registra, ako aj všetky jeho zmeny sa účtujú na účte 419 - Zmeny základného imania.

Emisné ážio

Účtuje sa tu rozdiel medzi menovitou hodnotu a vyššou predajnou cenou akcií, prípadne vkladov pri zvyšovaní základného imania upísaním nových akcií, prípadne vkladov. Emisné ážio predstavuje cenu, ktorú platia noví akcionári alebo spoločníci za prístup k jestvujúcim ostatným fondom spoločnosti, ak podiel akcie na vlastnom imaní (účtovná hodnota akcie) je vyšší ako jej nominálna hodnota.

Ostatné kapitálové vklady

Na účte sa účtujú ostatné kapitálové vklady, peňažné aj nepeňažné, ktoré pri ich tvorbe nezvyšujú základné imanie a nie je pre ne v iných účtoch určená obsahová náplň.

Vlastné imanie

Vlastné imanie je položka súvahy účtovnej závierky obchodnej spoločnosti. Vlastné imanie prestavuje vlastný zdroj financovania majetku obchodnej spoločnosti a je predmetom právnych úprav Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje princípy tvorby vkladov a príspevkov vlastníkov, a to či už do základného imania, kapitálového fondu z príspevkov, alebo povinnosti v oblasti tvorby rezervného fondu. Zároveň vymedzuje podmienky pre zníženie vlastného imania. Nemenej je dôležité poznanie povinností pri predĺžení, hrozbe úpadku podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré sa opierajú o hodnotu vlastného imania pre oblasť konkurzného práva. Zákon o dani z príjmov ustanovuje podmienky, kedy je zníženie vlastného imania predmetom zdanenia u spoločníka, pretože sa považuje za vyplatenie podielu na zisku spoločníkovi. Obchodná spoločnosť pri znižovaní niektorej položky vlastného imania musí preukázať, z akých zdrojov bola znižovaná položka vytvorená. V účtovníctve si pomáhame tvorbou analytického účtu, ktorý identifikuje rok a zdroj, z ktorého bola položka vlastného imania tvorená. Pri vypracovaní interného účtovného dokladu, na základe ktorého sa realizuje zápis v účtovných knihách, dbáme na identifikáciu zápisnice z valného zhromaždenia, na ktorom bola odsúhlasená účtovaná skutočnosť. Tvorba, zmena a znižovanie vlastného imania podlieha schváleniu valného zhromaždenia.

Vklad spoločníka môže byť peňažný alebo nepeňažný. Najjednoduchší je vklad peňažných prostriedkov. Pri nepeňažnom vklade je potrebné mať stanovenie hodnoty nepeňažného vkladu znaleckým posudkom. Je prípustné pri splnení podmienok podľa § 59b Obchodného zákonníka, aby znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Hodnota nepeňažného vkladu, o ktorú nastane zvýšenie základného imania, je ustanovená v § 59 ods. Predmetom účtovníctva a dňom, kedy vzniká účtovný prípad, je nárok Spoločnosti na zvýšenie základného imania, t. j. rozhodnutia valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka Spoločnosti. Pri zvyšovaní základného imania vzniká deň uskutočnenia účtovného prípadu na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Pri zvyšovaní základného imania novými vkladmi spoločníkov sa zvyšuje celková hodnota vlastného imania. Presun položky vlastného imania do základného imania skôr potvrdzuje stabilitu vlastného imania.

Pohľadávky a záväzky voči spoločníkom a združeniu

Na účtoch tejto skupiny sa účtujú pohľadávky, ktoré nevyplývajú z obvyklých obchodných vzťahov. Podobne ako pri pohľadávkach, aj tu sa účtujú záväzky, ktoré nevyplývajú z obvyklých obchodných vzťahov. Účty 354 a 364 sú určené na účtovanie pri rozdeľovaní hospodárskeho výsledku. Pri účtovaní pohľadávok a záväzkov z upísaného vlastného imania sa používajú účty 353 resp. 367.

Zmena hodnoty zúčtovacích vzťahov

V priebehu účtovného obdobia môžu nastať skutočnosti, ktoré si vyžiadajú zmeny v ocenení zúčtovacích vzťahov.

Záväzky

• Zvýšenie ocenenia záväzkov: Pôvodné ocenenie sa nemení a zvýšenie sa zaúčtuje ako nový záväzok, kde protistranou môže byť rezerva alebo dohadný účet pasívny a pod.
• Zníženie ocenenia záväzkov: V súlade so zásadou opatrnosti sa nesmú tvoriť opravné položky. Ak k zníženiu došlo odpustením záväzku veriteľom, tak sa toto zníženie zaúčtuje ako mimoriadny výnos.

Pohľadávky

Trvalé zníženie ocenenia nastáva, ak podnik z rôznych príčin upustí od jej vymáhania.

Oceňovanie cenných papierov a podielov

Zásady pre členenie cenných papierov a ich účtovanie sú v PÚP samostatne upravené v § 14. Účtujú sa podľa vecného obsahu na vyčlenených účtoch v účtovej osnove. Cenné papiere a podiely sa musia sledovať aj na analytických účtoch podľa druhu cenných papierov emitentov a mien, na ktoré cenné papiere a podiely znejú. ZÚ definuje v § 22 materskú účtovnú jednotku a upravuje postup výpočtu hlasovacích práv v súvislosti s povinnosťou zostavovania konsolidovanej účtovnej závierky.

Oceňovanie je priraďovanie peňažných súm jednotlivým zložkám majetku, záväzkom zaúčtovaným v účtovných knihách a vykazovaných a uvádzaných v účtovnej závierke, v súvahe a vo výkaze ziskov a strát a v poznámkach. V účtovníctve je dôležité uvedomiť si, že oceňovanie sa vykonáva ku dňu ocenenia. Zásady oceňovania upravuje ZÚ v § 25.

Obstarávacia cena

Obstarávacia cena je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s obstaraním. Súčasťou obstarávacej ceny cenného papiera a podielu sú náklady súvisiace s obstaraním CP, napríklad poplatky a provízie maklérom, poradcom, burzám.

tags: #upisane #zakladne #imanie #definícia