
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na účtovanie pohľadávok za upísané základné imanie pri vzniku účtovnej jednotky, pričom zohľadňuje slovenské právne predpisy a účtovné postupy. Cieľom je objasniť proces účtovania od založenia spoločnosti až po jej zápis do obchodného registra, a to s dôrazom na rôzne formy vkladov a ich dopad na účtovnú závierku.
Pri začatí podnikania právnickej osoby, konkrétne obchodnej spoločnosti, je dôležité rozlišovať medzi dvoma fázami: založením spoločnosti a vznikom spoločnosti. Založenie spoločnosti predstavuje rozhodnutie osôb podnikať prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktoré sa deklaruje spísaním spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny (v prípade jednoosobovej s. r. o.). O samotnom založení spoločnosti sa v účtovníctve neúčtuje.
Vznik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej zápisu do obchodného registra. Od tohto momentu vzniká účtovnej jednotke povinnosť viesť účtovníctvo v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a postupmi účtovania pre podnikateľov. Práve zápisom do obchodného registra sa otvárajú účtovné knihy a zostavuje otváracia súvaha.
Podľa zákona o účtovníctve sa účtovné jednotky pri svojom vzniku zatrieďujú do veľkostných skupín: mikro, malá alebo veľká účtovná jednotka. Toto zatriedenie má vplyv na rozsah povinností vedenia účtovníctva a zostavovania účtovnej závierky.
Kritériá pre zatriedenie sú stanovené v § 2 ods. 5 a 6 zákona č. 431/2002 Z. z. a zahŕňajú:
Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?
Novovzniknutá účtovná jednotka sa zatriedi do veľkostnej skupiny na základe vlastného rozhodnutia a v tejto skupine zostáva aj v nasledujúcom účtovnom období (§ 2 ods. 11 zákona o účtovníctve). Prípadná zmena zatriedenia sa vykonáva až po dvoch účtovných obdobiach, pričom sa testujú kritériá za obidva predchádzajúce roky osobitne.
Vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti predstavuje majetok, ktorý sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľať sa ním na výsledku hospodárenia spoločnosti (§ 61 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Vklady môžu byť peňažné alebo nepeňažné.
Pri založení spoločnosti peňažnými vkladmi je účtovanie pomerne jednoduché. Spoločníci vložia peňažnú sumu na osobitný účet v banke, ktorý zriadi správca vkladu alebo predstavenstvo.
Účtovanie peňažného vkladu v cudzej mene: Ak sa spoločník zaviaže k peňažnému vkladu v cudzej mene, cudzia mena sa ocení kurzom NBS ku dňu upísania vkladu. Pri splatení vkladu vložením na devízový účet sa použije na prepočet kurz NBS ku dňu splatenia vkladu. Kurzové rozdiely, ktoré vzniknú pri splácaní vkladu v cudzej mene, sa nepovažujú za súčasť základu dane.
Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hodnota sa dá určiť v peniazoch. Môže ísť napríklad o hnuteľné veci, nehnuteľnosti, práva duševného vlastníctva, cenné papiere, podiely alebo podnik ako celok. Obchodný zákonník neuvádza vyčerpávajúci zoznam možných nepeňažných vkladov, uvádza len kritériá kladené na tento vklad, a to že nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Nepeňažný vklad naopak nesmie byť určený v podobe záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby. Znalecký posudok nie je potrebný, ak je hodnota vkladu odvodená z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce obdobie, overenej audítorom bez výhrad.
Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume
Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť.
Účtovanie nepeňažných vkladov: Účtovanie nepeňažných vkladov upravuje § 27a postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, v závislosti od toho, či sa na nepeňažný vklad pozerá z pohľadu vkladateľa alebo z pohľadu jeho prijímateľa.
V účtovníctve prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo časť podniku, sa účtujú prijímané jednotlivé zložky majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku na vecne príslušné účty v ocenení reálnou hodnotou.
Rozdiel medzi reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku a hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka, sa účtuje ako goodwill alebo záporný goodwill na účte 015 - Goodwill.
Peňažné vyjadrenie súhrnu všetkých peňažných aj nepeňažných vkladov je v spoločnosti, ktorá vklady prijíma, základným imaním (ZI). Základné imanie sa povinne vytvára v akciovej spoločnosti a v spoločnosti s ručením obmedzeným a jeho výška sa zapisuje do obchodného registra.
Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky
Na účte 411 - Základné imanie sa účtuje len základné imanie zapísané do obchodného registra. Základné imanie nezapísané do obchodného registra, ako aj všetky jeho zmeny sa účtujú na účte 419 - Zmeny základného imania.
Pohľadávky za upísané základné imanie vznikajú v prípadoch, keď upísané základné imanie nie je v plnej výške splatené pri vzniku spoločnosti. Tieto pohľadávky sa účtujú na účte 353 - Pohľadávky voči upisovateľom. Zostatok tohto účtu predstavuje upísané nesplatené akcie alebo podiely.
Spoločnosť „A“ bola založená jediným spoločníkom, ktorý splatil správcovi vkladu 100 000 Sk finančne v hotovosti. O pohľadávke na účte 353 v menovitej hodnote pri vzniku spoločnosti sa neúčtuje, zaúčtuje sa stav ku dňu vzniku účtovným zápisom MD 353 D 701 v sume 100 tis.
S účinnosťou od 1. januára 2010 sa v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravil základ dane pri nepeňažnom vklade do obchodných spoločnosti, a to na strane vkladateľa nepeňažného vkladu, ako aj na strane prijímateľa vkladu.
Vplyv nepeňažného vkladu na základ dane z príjmov daňovníka - vkladateľa a prijímateľa vkladu, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, je na účely ZDP upravený vo dvoch ustanoveniach, a to v závislosti od ocenenia nepeňažného vkladu u prijímateľa vkladu.