
Skončenie pracovného pomeru je významný právny akt, ktorý môže mať zásadný dopad na život zamestnanca aj zamestnávateľa. Ak sa jedna zo strán domnieva, že skončenie pracovného pomeru prebehlo v rozpore so zákonom, má možnosť uplatniť nárok na neplatnosť tohto skončenia na súde. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o procese uplatnenia nároku na neplatnosť výpovede, vrátane vzorov žalôb, lehôt a dôležitých aspektov, ktoré je potrebné zvážiť.
Ak zamestnanec alebo zamestnávateľ nesúhlasí so skončením pracovného pomeru a považuje ho za neplatné, môže podať žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Uvedenou žalobou sa môže neplatnosti domáhať na súde zamestnanec aj zamestnávateľ, v závislosti od spôsobu skončenia pracovného pomeru a osoby, ktorá ho skončila.
Ak zamestnanec neplatne skončí pracovný pomer, Zákonník práce v § 78 stanovuje nasledujúce:
Ak zamestnávateľ neplatne skončí pracovný pomer, Zákonník práce v § 79 stanovuje nasledujúce:
Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa podľa § 80 Zákonníka práce postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.
Prečítajte si tiež: Uplatnenie sociálneho pedagóga na Slovensku
Žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je možné podať v lehote 2 mesiacov. Najneskôr v posledný deň lehoty musí byť žaloba doručená súdu. Podľa § 77 Zákonníka práce:
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.
Skončenie pracovného pomeru má viacero nástrah, ktoré si ľudia často neuvedomujú. Nejde len o to, že nerozlišujú medzi jednotlivými spôsobmi skončenia pracovného pomeru, ale „nestrážia“ si svoje práva a povinnosti druhej strany. Tiež sa niekedy „bezhlavo“ pustia do súdneho sporu a nakoniec zistia, že v žalobe spravili chybu, ktorá ich stála úspech. Potom nielenže prehrajú, ale musia zaplatiť aj náhradu trov konania protistrane.
Vzor žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa (§ 77 a nasl. Zákonníka práce) je dôležitým nástrojom pre zamestnancov, ktorí sa domnievajú, že ich výpoveď bola neplatná.
Porušenie pracovnej disciplíny môže viesť až ku skončeniu pracovného pomeru. Pri posudzovaní je potrebné vychádzať zo širšieho konceptu povinností zamestnanca špecifikovaných najmä pracovnou zmluvou. Do pracovnej disciplíny tak spadá napr. dochvíľnosť, plnenie pracovných úloh, dodržiavanie interných predpisov a pod. Zamestnanec sa podpisom pracovnej zmluvy zaviazal dodržiavať pravidlá BOZP, GDPR a pod.
Prečítajte si tiež: Všetko o rodičovskom príspevku
Zamestnávateľ má právo, ale aj povinnosť dohliadať na to, aby k porušovaniu pracovnej disciplíny nedochádzalo. Vedúci zamestnanec má povinnosť dohliadať na dodržiavanie pracovnej disciplíny s ohľadom na osobnosť zamestnanca.
Medzi možnosti zamestnávateľa patrí:
Je dôležité, aby zamestnávateľ dal zamestnancovi možnosť vyjadriť sa k dôvodom. Závažné porušenie pracovnej disciplíny môže viesť k okamžitému právu zamestnávateľa ukončiť s ním pracovný pomer. Zamestnávateľ je povinný svoje právo voči zamestnancovi uplatniť včas.
Pred samotným skončením pracovného pomeru je často potrebné zamestnanca na porušenie pracovnej disciplíny písomne upozorniť. Ak zamestnávateľ zistí, že zamestnanec porušil pracovnú disciplínu, mal by ho na takéto ukončenia pracovnej disciplíny písomne upozorniť, aby ju týmto spôsobom porušil po prvýkrát. Vzor upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny môže zamestnávateľ použiť pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny zamestnanca.
Zamestnávateľ nie je viazaný zákonnými lehotami, t. j. pracovnej disciplíny, aj pri závažnom porušení existujú výnimky, tzv. zákaz výpovede, t. j. výpoveď z daného dôvodu nemožno dať. Zákaz výpovede platí napríklad počas tehotenstva a materskej dovolenky, ako aj rodičovskej dovolenky.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre uplatnenie kúpeľnej starostlivosti
Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol zmeny v prípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právneho úkonu. Cieľom úpravy je vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti alebo platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré len vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelom určovacích žalôb.
Žaloby o určenie právnych skutočností a ich vlastností sú zásadne neprípustné. Je preto zásadne neprípustné žalovať o určenie neplatnosti právneho úkonu (zmluvy, odstúpenia, výpovede a podobne). Podobne je neprípustné žalovať o určenie akejkoľvek inej právnej skutočnosti (napr. vzniku škody, existencie príčinnej súvislosti atď.).
Výnimkou sú prípady, keď prípustnosť žaloby o neplatnosť vyplýva z osobitného predpisu. Napríklad § 711/6 Občianskeho zákonníka, § 77 Zákonníka práce, § 131 a § 183 Obchodného zákonníka a § 21/2 zákona o dobrovoľných dražbách. Spoločné týmto prípadom je, že ide o osobitnú formu (obdobu) uplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Od typickej relatívnej neplatnosti sa líšia tým, že neplatnosti sa treba dovolať podaním žaloby na súde. Neplatnosti sa spravidla môže dovolávať len zákonom určený okruh osôb v zákonom určenej lehote.
O prípustnosti žaloby o neplatnosť by bolo možné uvažovať ako o celkom výnimočnej poistke v prípadoch, keď by žalobca nemohol efektívne brániť svoje práva ani žalobou o plnenie, ani žalobou o určenie práva. Prípadne vtedy, ak prípustnosť žaloby treba vyvodiť z účelu zákona jeho sudcovským dotvorením, napríklad na základe analógie. Výnimočné pripustenie takejto žaloby si vyžaduje sudcovské dotvorenie práva, nakoľko ide proti zneniu zákona. Splnenie výnimočnej prípustnosti takejto žaloby musí súd presvedčivo zdôvodniť.
Platnosť výpovede je v zmysle ust. § 61 Zákonníka práce podmienená jej formou. Výpoveď musí mať písomnú formu a súčasne je podmienkou jej platnosti samotné doručenie. Riadne doručenie výpovede má význam aj pre začiatok výpovednej doby, ktorý začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Z formulácie ust. § 38 vyplýva, že zákonodarca v prípade písomností zamestnávateľa uprednostňuje priame doručovanie pred doručovaním sprostredkovaným poštou. Pokiaľ ide o písomnosti zamestnanca, je spôsob doručovania upravený alternatívne. Písomnosti, ktoré sú doručované poštou, musia byť doporučené, v prípade písomností zamestnávateľa navyše s poznámkou „do vlastných rúk“.
Ak zamestnanec výslovne odmietol prijatie písomnosti, platí nevyvrátiteľná domnienka, že písomnosť bola doručená.
Ak zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi svoju novú adresu a na pôvodne oznámenej adrese sa nezdržuje, svojím konaním tým zmaril možnosť doručenia písomnosti. Vzhľadom na to nastanú účinky doručenia dňom, kedy pošta vráti písomnosť ako nedoručiteľnú.
Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne (§ 61 ods. 4 ZP).
Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Nie je postačujúce, ak je ako dôvod výpovede uvedený len príslušný paragraf bez toho, aby bolo rozpísané, o čo v danom prípade konkrétne ide.
Prerokovanie výpovede zástupcami zamestnancov je hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Zamestnávateľ je povinný ešte pred vypovedaním pracovného pomeru, pri určitých výpovedných dôvodoch, splniť zákonnú povinnosť ponuky vhodnej práce. Povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi iné vhodné zamestnanie platí pre všetky výpovedné dôvody uvedené v § 63 ods. 1 Zákonníka práce s výnimkou výpovedného dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a v prípade, ak ide o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh.
Zamestnávateľ nemá ponukovú povinnosť ani v prípade, keď dôvodom výpovede je zrušenie zamestnávateľa ako celku alebo jeho premiestnenie v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.
Inou pre zamestnanca vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti, schopnostiam a podľa možností aj jeho kvalifikácii. Voľným pracovným miestom, ktoré je zamestnávateľ povinný ponúknuť zamestnancovi pred daním výpovede, nie je miesto uvoľnené iba dočasne.
Medzi výpovedné dôvody zo strany zamestnávateľa patrí:
Splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce (t. j. tzv. povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu) je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa. Splnenie uvedenej podmienky musí preukázať zamestnávateľ.
tags: #uplatnenie #nároku #na #neplatnosť #výpovede #vzor