
Jednou zo základných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Táto povinnosť je zakotvená v zákone a jej nesplnenie môže mať vážne právne následky. Rodičia sú povinní vyživovať svoje deti až do doby, kým nie sú schopné samé sa živiť. V tomto článku sa zameriame na možnosti uplatnenia si nároku na výživné prostredníctvom exekúcie, vrátane donucovacích opatrení, ktoré môže exekútor využiť, ako aj na práva dieťaťa a povinnosti rodičov.
Podľa Zákona o rodine majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Vyživovacia povinnosť trvá až do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rodičia môžu plniť vyživovaciu povinnosť v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka pre otcov
Je dôležité si uvedomiť, že vyživovacia povinnosť nezaniká automaticky dovŕšením 18 rokov veku dieťaťa. Ak plnoleté dieťa študuje a nie je schopné samo sa živiť, rodičia sú povinní ho vyživovať aj naďalej.
Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Vyživovacia povinnosť zaniká, ak sa dieťa stane schopné samo sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby. V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Ak rodič neplatí výživné určené súdom, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu o určení povinnosti platiť výživné.
Prečítajte si tiež: DPH a nehnuteľnosti: Znalecký posudok
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov je vykonateľné rozhodnutie súdu exekučným titulom, teda sem spadá aj vykonateľné rozhodnutie súdu o určení povinnosti platiť výživné. To odôvodňuje možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 ods.
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.
Návrh na vykonanie exekúcie by mal obsahovať tieto náležitosti:
Prílohy:
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica prostredníctvom formulára zverejneného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Návrh musí byť autorizovaný.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie pre rodičov
Ak povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť, exekútor má k dispozícii rôzne donucovacie opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť vymoženie dlžného výživného. Exekútor ich musí zvoliť tak, aby zodpovedali významu vynucovanej povinnosti a spĺňali kritérium primeranosti. Pri samotnom vymáhaní pohľadávky na výživnom môže exekútor uložiť donucovacie opatrenia, ktorými sú peňažná pokuta, zadržanie vodičského preukazu, použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci, alebo zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla časť I alebo časť II. Pohľadávka na výživnom je v Exekučnom poriadku zaradená medzi prednostné pohľadávky.
Donucovacie opatrenia by mali priniesť zlepšenie pri:
Podľa okolností konkrétneho prípadu bude môcť exekútor:
Exekútor môže ukladať peňažné pokuty, ak povinný neplní svoje povinnosti. Pre ukladanie peňažných pokút platia nasledujúce pravidlá:
Ukladanie pokút v uvedených hraniciach bude v kompetencii exekútora. Ak nepovedú k náprave, dáva zákon exekútorovi možnosť obrátiť sa na súd a požiadať ho o uloženie ešte vyšších pokút. Celková peňažná pokuta (vrátane sumy uloženej exekútorom) sa tak bude môcť v prípade:
Okrem peňažných pokút môže exekútor využiť aj ďalšie donucovacie opatrenia, ktoré povinným fakticky zabránia predovšetkým v šoférovaní motorových vozidiel, ale tiež vo využívaní vecí, ktoré robia ich život jednoduchším či príjemnejším. Medzi tieto opatrenia patrí:
Donucovacie opatrenie spočívajúce v použití technických prostriedkov brániacich užívaniu veci sa môže týkať len vecí:
Ani jedno z donucovacích opatrení tvoriacich alternatívu k peňažnej pokute nebude možné vykonať voči:
Zabránenie v užívaní prostredníctvom použitia technických prostriedkov sa nemôže týkať vecí, ktoré nepodliehajú exekúcii (napr. ošatenie, obuv, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, práčka, zdravotnícke potreby).
Povinný alebo osoba dotknutá donucovacím opatrením môže do 15 dní od doručenia upovedomenia o jeho uložení podať u exekútora námietky. V prípade peňažnej pokuty a zadržania vodičského preukazu a osvedčenia o evidencii vozidla majú námietky odkladný účinok; použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci však neodložia. Ak exekútor v nadväznosti na podané námietky upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia nezruší, predloží ich do 10 dní aj so svojím vyjadrením súdu na rozhodnutie.
Okrem exekúcie je možné v prípade dlhodobého neplatenia výživného podať aj trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy. Podľa § 207 Trestného zákona sa trestného činu zanedbania povinnej výživy dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
Pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy je potrebné, aby boli naplnené znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa § 207 Trestného zákona. Uplynutie uvedených troch mesiacov nemusí na seba časovo nadväzovať, dôležité je, aby bola splnená podmienka uplynutia troch mesiacov v období dvoch rokov. Zákon teda predpokladá neplnenie si vyživovacej povinnosti najmenej trikrát v intervale dvoch rokov. Čiže, ak rodič nezaplatí výživné za mesiac február, avšak za marec a apríl zaplatí, a potom opäť nezaplatí, ak sa naplní zákonná podmienka trikrát v období dvoch rokov, dochádza k naplneniu skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, resp. ods. 2 Trestného zákona.
Ak vymáhanie výživného prostredníctvom exekúcie alebo trestného oznámenia nevedie k úspechu, je možné požiadať o náhradné výživné, ak sú splnené podmienky podľa zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.
V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov.