
Znalecký posudok je dôležitý dokument, ktorý zohráva významnú úlohu v rôznych aspektoch obchodovania s nehnuteľnosťami a inými aktívami. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o znaleckých posudkoch v kontexte dane z pridanej hodnoty (DPH) a nehnuteľností, pričom sa opiera o informácie a príklady z praxe. Cieľom je objasniť, kedy je znalecký posudok potrebný, ako sa vypracúva a aký má vplyv na DPH a iné daňové povinnosti.
Znalecký posudok je dokument, ktorý vypracúva znalec zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Znalec je odborník, ktorý preukázal dlhoročnú prax, vzdelanie a úspešne zložil odborné skúšky. Znalecký posudok slúži na fundované zodpovedanie otázok zadaných zadávateľom, napríklad na určenie hodnoty podniku, akcie, ušlého zisku alebo hodnoty nehnuteľnosti.
V praxi sa často zamieňajú pojmy cena a hodnota. Cena je dohodnutá suma medzi kupujúcim a predávajúcim, ktorá môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi. Hodnota je odhad najpravdepodobnejšej ceny majetku v danom mieste a čase, ktorú by mal dosiahnuť pri poctivom predaji. V znaleckej praxi sa hodnota označuje ako všeobecná hodnota.
Podnikatelia potrebujú znalecký posudok najčastejšie v nasledujúcich situáciách:
Obchodný zákonník umožňuje spoločníkom vložiť do základného imania aj nepeňažné vklady, ktorých hospodársku hodnotu je možné určiť. Hodnota nepeňažného vkladu sa určuje znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia a údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií alebo hodnote prevzatého záväzku za vklad do spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Znalecký posudok hnuteľného majetku
Ak spoločník predáva spoločnosti majetok za protihodnotu vyššiu ako 10% hodnoty základného imania, je potrebné určiť hodnotu majetku znaleckým posudkom. Toto platí aj pre osoby blízke spoločníkovi alebo ovládajúce a ovládané osoby.
Znalecký posudok je vhodný spôsob, ako získať predstavu o reálnej hodnote podniku pri jeho predaji alebo kúpe. V zmysle §25 zákona o účtovníctve sa majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti, prípadne získané zlúčením, musia oceniť reálnou hodnotou, ktorá sa určí kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca.
Znalci sú rozčlenení na rôzne odbory a odvetvia, napríklad ekonómia a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností a podobne. Pri výbere znalca je potrebné vychádzať z účelu, na ktorý je znalecký posudok potrebný. Na stanovenie hodnoty podniku alebo jeho časti sú oprávnené iba znalecké organizácie a znalecké ústavy zapísané v odvetví „Oceňovanie a hodnotenie podnikov“.
Zoznam odborov a odvetví je uvedený v prílohe č. 3 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti č. Znalca (znaleckú organizáciu) je možné vyhľadať na internete alebo v Zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Dôležité je overiť si skúsenosti znalca a jeho oprávnenie vykonávať znaleckú činnosť.
Základná hodinová sadzba znalca je určená vyhláškou č. 491/2004 Z. z. a k nej sa účtujú ďalšie výdavky. V praxi sa zvyčajne dohodne zmluvná odmena. Cena znaleckého posudku sa pohybuje od niekoľko sto eur pri jednoduchších posudkoch až po niekoľko tisíc eur pri zložitejších posudkoch.
Prečítajte si tiež: Znalecký posudok a jeho status verejnej listiny
Ak nie je znalecký posudok potrebný pre konkrétny právny úkon, je možné dohodnúť sa so znalcom na spracovaní odborného posudku, ktorý nemusí striktne dodržiavať všetky zákony a vyhlášky. Táto alternatíva môže byť lacnejšia, ale takýto dokument nie je možné použiť ako znalecký posudok pri právnych úkonoch.
Odborná stránka znaleckého posudku závisí od kvality dodaných podkladov. Znalec potrebuje mať k dispozícii všetky relevantné dokumenty, ktorých rozsah a typ závisí od predmetu znaleckého posudku. Pri stanovení hodnoty podniku sa najčastejšie vyžaduje výpis z obchodného registra, účtovné výkazy, hlavná kniha, inventúrny súpis majetku a záväzkov, stručná charakteristika spoločnosti a podobne. Za podklady, ich kvalitu a informácie v nich uvedené, zodpovedá zadávateľ.
Samostatným dokladom býva objednávka, v ktorej objednávateľ charakterizuje účel a právny úkon, pre ktorý má byť znalecký posudok vypracovaný. Znalec je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone znaleckej činnosti.
Z hľadiska DPH môže pozemok pri jeho predaji podliehať zdaneniu alebo môže byť oslobodený od DPH. Rozhodujúce je, či ide o pozemok stavebný alebo nie. Zákon o DPH definíciu pozemku neobsahuje, ale odkazuje na § 43h zákona č. 50/1976 Zb. Stavebným pozemkom je pozemok, ktorý je v katastri evidovaný ako „zastavané plochy a nádvoria“ alebo je určený na zastavanie podľa územného plánu.
Dodanie pozemku je oslobodené od dane okrem dodania stavebného pozemku (§ 38 ods. 1 zákona o DPH).
Prečítajte si tiež: Trestné konanie a znalecké posudky
Platiteľ FIRMA A uzatvoril kúpnu zmluvu s platiteľom FIRMA B, predmetom ktorej bol pozemok v katastrálnom území obce Vajkovce, zapísaný v katastri nehnuteľností ako orná pôda. Obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že pozemok bol zahrnutý do územného plánu obce na zastavanie. V tomto prípade ide o stavebný pozemok, ktorý podlieha DPH.
Pri predaji nehnuteľnosti, ktorá nespĺňa podmienky oslobodenia od dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, si môže daňovník uplatniť výdavky, ktoré súvisia s nadobudnutím a zveľadením nehnuteľnosti. Môže to byť aj znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný za účelom zistenia hodnoty nehnuteľnosti.
Ak daňovník (fyzická osoba - nepodnikateľ) predáva nehnuteľnosť, ktorú si sám vybudoval, môže si uplatniť výdavky preukázateľne vynaložené na jej obstaranie, napríklad náklady na stavebný materiál, práce a znalecký posudok.
Banky vyžadujú znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložného práva pri poskytovaní hypotekárneho úveru. Znalca si môže vybrať žiadateľ o úver, pričom musí ísť o znalca z odboru stavebníctva.
Všeobecná hodnota nehnuteľnosti je hodnota, ktorá by bola dosiahnutá pri predaji oceňovanej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v obvyklom obchodnom styku v tuzemsku ku dňu ohodnotenia.
Znalecký posudok sa posiela na supervíziu, kde supervízor prehodnotí stanovenú hodnotu nehnuteľnosti. Banka na základe toho určí záložnú hodnotu nehnuteľnosti, z ktorej vychádza pri určovaní výšky úveru.
Niektoré banky ponúkajú možnosť interného ocenenia nehnuteľnosti, ktoré je založené na tabuľkách a zaradení nehnuteľnosti podľa jej polohy a veľkosti. Klient však nedostane fyzicky do ruky papierový znalecký posudok.
Banky vyžadujú, aby znalecký posudok pri žiadosti o novú hypotéku nemal viac ako 1 rok. Pri refinancovaní hypotéky je vek znaleckého posudku štandardne maximálne 3 roky.
V prípade reklamácie vozidla, ktoré bolo odpredané na základe znaleckého posudku, je potrebné posúdiť, či ide o skrytú chybu, ktorú nebolo možné zistiť pri obhliadke. Ak sa preukáže, že ide o skrytú chybu, predávajúci je povinný uhradiť náklady na opravu.
tags: #znalecky #posudok #DPH #nehnuteľnosť