
Tento článok sa zameriava na úpravu dôchodkov pre starobných a invalidných dôchodcov na Slovensku, vychádzajúc zo Zákona o sociálnom zabezpečení č. 100 z roku 1988 a súvisiacich predpisov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a nárokoch týchto skupín občanov v oblasti dôchodkového zabezpečenia.
Právo na sociálne zabezpečenie je garantované všetkým občanom Slovenskej republiky. Dávky sociálneho zabezpečenia sú poskytované štátom a nepodliehajú dani. Toto právo nezaniká uplynutím času. Výška dôchodkov závisí od pracovných zásluh, dĺžky zamestnania a výšky dosahovaných zárobkov. Dôležité sú aj sociálne hľadiská, ako zabezpečenie pozostalých, invalidných občanov a zvyšovanie nízkych dôchodkov. Dávky sa zvyšujú v závislosti od rastu príjmov z pracovnej činnosti a životnej úrovne.
Sociálne zabezpečenie zahŕňa:
Liečebno-preventívna starostlivosť, nemocenské zabezpečenie, zabezpečenie rodiny, matiek a detí sú upravené osobitnými predpismi.
Účastníkmi sú občania, organizácie a orgány sociálneho zabezpečenia. Spôsobilosť občana mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. Spôsobilosť na právne úkony vzniká dovŕšením pätnásteho roku veku.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre úpravu auta ZŤP
Za samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sa považujú osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu, majú živnostenské oprávnenie, vykonávajú činnosť podľa osobitných predpisov, umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť, sú spoločníkmi verejných obchodných spoločností a komplementármi komanditných spoločností, športovci vykonávajúci športovú činnosť zárobkovo, obchodní zástupcovia a osoby vykonávajúce nezávislé povolanie alebo činnosť.
Za spolupracujúce osoby SZČO sa považujú manželia, deti, súrodenci, rodičia, svokrovci, zať a nevesta, druh (družka) SZČO, ak sa podieľajú na ich činnosti a nejde o pracovnoprávny vzťah.
Organizáciami sa rozumejú právnické osoby a občania, ktorí zamestnávajú iných občanov.
Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení zamestnanci, policajti, profesionálni vojaci, vojaci prípravnej služby a SZČO s príjmom z podnikania vyšším ako 100 000 Sk.
Dobrovoľne sa môžu zúčastniť spolupracujúce osoby SZČO, osoby zárobkovo činné v cudzine a osoby, ktoré získali aspoň jeden rok účasti na dôchodkovom zabezpečení a dobrovoľne pokračujú v účasti.
Prečítajte si tiež: Bariérové úpravy pre osoby so zdravotným postihnutím
Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení aj občania, ktorí dosiahli vek 65 rokov alebo sa stali invalidnými, občania vykonávajúci službu v ozbrojených silách, účastníci civilnej ochrany, dobrovoľní požiarnici, darcovia krvi a ďalší občania, ktorí sa stali čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo chorôb vzniknutých za osobitných okolností.
SZČO je povinná preukázať Sociálnej poisťovni výšku príjmu z podnikania najneskôr do 30. júna bežného roka výpisom z daňového priznania.
Účasť na dôchodkovom zabezpečení SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý jej príjem bol vyšší ako 100 000 Sk, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý jej príjem nebol vyšší ako 100 000 Sk.
Výška príjmu z podnikania sa zvyšuje vždy od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku 2001 o 10 % výšky tohto príjmu platnej do 30. júna bežného roka.
Z dôchodkového zabezpečenia sa poskytujú:
Prečítajte si tiež: Typy ortodontických pomôcok
Zamestnaním sa rozumie činnosť osôb uvedených v § 6 ods. 1, v § 6 ods. 2 písm. a) a b) Zákona o sociálnom zabezpečení. Účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c) sa hodnotí ako zamestnanie v rozsahu najviac 10 rokov.
Pracovný pomer sa hodnotí ako zamestnanie, pokiaľ zakladal nemocenské poistenie. Členstvo v jednotnom roľníckom družstve sa hodnotí ako zamestnanie, ak zakladalo zabezpečenie v chorobe.
Účasť na dôchodkovom zabezpečení SZČO, spolupracujúcej osoby SZČO a osoby dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení sa hodnotí ako zamestnanie, ak bolo zaplatené poistné.
Osoba zárobkovo činná v cudzine je osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť v cudzine, ak jej zamestnávateľ má sídlo alebo trvalý pobyt v cudzine alebo na jej výkon je potrebné povolenie, registrácia alebo ohlásenie.
Ako doba zamestnania sa započítava doba služby vojaka z povolania v armáde Slovenskej republiky v období od 14. marca 1939 do 8. mája 1945, doba služby príslušníkov polície a žandárstva prijatých do služby v čase od 14. marca 1939 do 8. mája 1945 a doba služby vojaka z povolania v domobrane v období od 6. októbra 1944 do 8. mája 1945.
Ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby:
Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorí vykonávali profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, sa doba výkonu tejto služby nezapočítava do doby zamestnania pre nárok na starobný dôchodok.
Tento zákon bol dôležitým právnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia v bývalej Československej socialistickej republike. Jeho cieľom bolo upevňovanie životných istôt občanov a zjednocovanie sociálneho zabezpečenia pracovníkov a družstevných roľníkov.
Základom sociálneho zabezpečenia bol socialistický spoločenský poriadok a rozvoj spoločenskej výroby. Štát poskytoval dávky a služby sociálneho zabezpečenia, na ktoré pracujúci neplatili príspevky. Výška dôchodkov sa určovala predovšetkým pracovnými zásluhami, ale zohľadňovali sa aj sociálne hľadiská. Dôchodky a dávky sociálnej starostlivosti nepodliehali dani a zvyšovali sa v súlade s rastom životnej úrovne.
Sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona zahŕňalo:
Bezplatná liečebno-preventívna starostlivosť, dávky v chorobe, ťarchavosti a materstve boli upravené osobitnými predpismi.
Na dôchodkovom zabezpečení boli zúčastnení pracovníci v pracovnom pomere, učni, členovia výrobných družstiev, členovia jednotných roľníckych družstiev, pracujúci s právami a povinnosťami ako pracovníci v pracovnom pomere (napr. poslanci národných výborov, sudcovia z povolania, advokáti, študenti), vojaci z povolania, príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, bojovníci proti fašizmu, vedeckí pracovníci, spisovatelia, umelci a ďalší.
Pri invalidite vzniknutej následkom úrazu boli na dôchodkovom zabezpečení zúčastnení aj občania vykonávajúci službu v ozbrojených silách, príslušníci Ľudových milícií, členovia Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, účastníci civilnej obrany, dobrovoľní požiarnici, darcovia krvi a ďalší občania.
Na dôchodkovom zabezpečení boli zúčastnení aj pozostalí po pracujúcich a dôchodcoch.
Z dôchodkového zabezpečenia sa poskytovali:
Podmienky pre poskytovanie dávok boli uvedené v ustanoveniach o jednotlivých dávkach a v spoločných ustanoveniach o dávkach, prípadne vo vykonávacích predpisoch. Nároky na starobný a invalidný dôchodok sa spravovali dĺžkou doby zamestnania, pracovnou kategóriou a výškou zárobku.
Doba zamestnania zahŕňala dobu zamestnania v pracovnom pomere, dobu pracovnej činnosti v pomere člena výrobného družstva a člena jednotného roľníckeho družstva, službu v ozbrojených silách a iné činnosti.
Ak doba zamestnania bola aspoň rok, započítavali sa do nej aj náhradné doby, ako napríklad doba služby v československých ozbrojených silách, doba odbojovej činnosti, doba, po ktorú sa žena starala o dieťa do troch rokov, doba poberania nemocenského a ďalšie.
Zamestnania sa zaraďovali do troch pracovných kategórií podľa druhov vykonávaných prác. Do I. pracovnej kategórie patrili napríklad zamestnania v baníctve pod zemou, zamestnania členov leteckých posádok, zamestnania v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach a ďalšie.
tags: #uprava #dochodkov #pre #starodochodcov #a #invalidnych