Môže byť konateľ alebo spoločník s.r.o. zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie? Definícia diskriminačného údaja

Je bežnou praxou, že z rôznych dôvodov dochádza (resp. dochádzalo - po zavedení tzv. daňových licencií však došlo k pomerne masívnej likvidácii týchto spoločnosti, resp. startupových s.r.o.) k tomu, že spoločnosť s ručením obmedzeným nevyvíja žiadnu podnikateľskú činnosť a teda je ekonomicky pasívna. Ste konateľom alebo spoločníkom pasívnej eseročky, z ktorej nepoberáte žiaden príjem a máte záujem o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie? Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná a závisí od splnenia určitých zákonných podmienok.

Základné pravidlá evidencie uchádzačov o zamestnanie

Do evidencie uchádzačov o zamestnanie (tzv. evidencia nezamestnaných) nemožno spravidla zaradiť osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť. Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov tieto osoby vylúčené z evidovania na úrade práce rozdeľuje do štyroch skupín (§ 6 ods. 1 v spojení s § 34 ods. 14 písm. a) až d)):

  1. Zamestnanci: Osoby v pracovnom pomere vykonávajúce závislú prácu na základe pracovnej zmluvy alebo osoby v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. tzv. dohodári - osoby v pracovnoprávnom vzťahu vykonávajúce prácu na základ dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov) - do tejto skupiny patri tiež osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu (napr. na základe príkaznej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, resp. inej zmluvy).
  2. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO): Osoby vykonávajúce činnosti za účelom dosahovania zisku na základe živnostenského oprávnenia alebo oprávnenia podľa osobitných predpisov (napr. lekári, advokáti, notári a pod.).

Výkon funkcie konateľa a postavenie spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným sú ex lege poňaté ako samostatne zárobková činnosť bez ohľadu na skutočnosť aká je výška ich príjmu od spoločnosti - t.j. ide o zákonnú prekážku zaevidovania na úrade práce.

Výnimky umožňujúce zaradenie konateľa/spoločníka do evidencie

Zákon o službách zamestnanosti však obsahuje klauzulu, že konateľ a spoločník s.r.o. sa považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu iba v tom prípade, ak nie je zamestnancom. Dodatok „ak nie je zamestnanec“ má ten právny význam, že osoba ktorá je súčasne konateľom/spoločníkom s.r.o. a zamestnancom, sa považuje na účely evidovania na úrade práce za zamestnanca a nie za samostatne zárobkovo činnú osobu - z tohto dôvodu sa aplikuje zákonná prekážka evidovania pod písm. a).

Z prekážok zápisu do evidencie uchádzačov o zamestnanie pod písm. a) a b) existujú dve výnimky a to (§ 6 ods. 2):

Prečítajte si tiež: Rekvalifikácia: Cesta k lepšiemu zamestnaniu

  • ak osoby pod písm. a) vykonávajú závislú činnosť, z ktorej mesačný príjem nepresahuje 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu,
  • ak osoby pod písm. b) vykonávajú zárobkovú činnosť, z ktorej mesačný príjem nepresahuje 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Z uvedených pravidiel (ne)zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplýva, že konateľ/spoločník s.r.o. môže byť zaevidovaný v evidencii na úrade práce za kumulatívneho splnenia dvoch zákonných podmienok a to (i) má súčasne status zamestnanca a (ii) ako zamestnanec má mzdu nepresahujúcu zákonom stanovenú hranicu 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Nakoľko príjem konateľa, resp. spoločníka s.r.o. je právne irelevantný, pretože rozhodujúca je výška mzdy tejto osoby ako zamestnanca, v evidencii uchádzačov o zamestnanie tak môžu byť okrem konateľov/spoločníkov nefungujúcich s.r.o. evidovaný aj konatelia/spoločníci fungujúcich s.r.o. s vysokými ziskami. Zákonná dikcia sa nedotýka ani akcionárov akciových spoločností, ktorí majú vo svojej podstate obdobné postavenie ako spoločníci s.r.o.

Praktický význam evidencie uchádzačov o zamestnanie

Praktický význam zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie spočíva v tom, že fyzická osoba, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie sa považuje na účely zdravotného poistenia za osobu, za ktorú platí poistné štát (§ 11 ods. 7 písm. o) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.).

Vo vzťahu k dávkam sociálneho poistenia (dávky v nezamestnanosti) je potrebné poukázať na jednu zákonnú anomáliu - osobe, ktorá prestala byť zamestnancom a splnila všetky podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti (odpracované roky a pod.) nebude poskytnutá dávka v nezamestnanosti, ak je táto osoba konateľom alebo spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným. Základným predpokladom poskytnutia dávky v nezamestnanosti je totiž zaradenie do evidencie nezamestnaných (§ 104 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení).

Zmena legislatívy od 1. januára 2016

Od 1. januára 2016 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to zákon č. 353/2015 Z.z., ktorým sa okrem iného mení ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a). Zmenou znenia v § 5 ods. 1 písm. a) sa rozširuje okruh fyzických osôb, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za samostatne zárobkovo činnú osobu, o prokuristu. Ide o zrovnoprávnenie prokuristu s inými fyzickými osobami, ktoré vykonávajú činnosti podľa Obchodného zákonníka a sú považované za samostatne zárobkovo činnú osobu (napr. člen predstavenstva akciovej spoločnosti).

Kľúčovou zmenou však je to, že podmienka pre samostatne zárobkovo činnú osobu, nebyť zamestnancom, bola vypustená. Právnym dôsledkom tejto zmeny je skutočnosť, že konateľ a spoločník s.r.o., ktorý bol doteraz zároveň v postavení zamestnanca a ako zamestnanec mal mzdu nepresahujúcu zákonom stanovenú hranicu 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu už po novom, t.j. od 1.1.2016 nespĺňa podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nakoľko bol príjem konateľa, resp. spoločníka s.r.o. podľa predchádzajúcej zákonnej úpravy právne irelevantný, pretože rozhodujúca bola výška mzdy tejto osoby ako zamestnanca, v evidencii uchádzačov o zamestnanie tak mohli figurovať okrem konateľov/spoločníkov nefungujúcich, resp. startupových s.r.o. evidovaný aj konatelia/spoločníci fungujúcich s.r.o.

Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa

Je na škodu veci, že v súvislosti s touto legislatívnou zmenou neprešiel kompromisný pozmeňovací návrh poslancov Jozefa Mihála a Lucie Nicholsonovej, podľa ktorého sa má za SŽČO považovať konateľ a spoločník s.r.o. iba v prípade, ak poberá príjem zo závislej činnosti. „Účelom návrhu je jednoznačne stanoviť, kedy štatutárni zástupcovia obchodných spoločností budú na účely zákona o službách zamestnanosti definovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby. Bude tak v prípade, ak nimi vykonávaná činnosť bude naozaj „zárobková“, teda ak za výkon svojej funkcie, respektíve ako spoločníci obchodných spoločností budú poberať zdaniteľný príjem posudzovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa zákon o dani z príjmov. Takéto osoby nebudú môcť byť zaradené do evidencie ako uchádzači o zamestnanie (§ 6 zákona). Naopak štatutári obchodných spoločností a spoločníci obchodných spoločností nebudú považovaní za samostatne zárobkovo činné osoby, ak v svojom postavení nebudú dosahovať príjem. Napríklad v prípade obchodných spoločností, ktoré reálne nevykonávajú žiadnu činnosť alebo v prípade začínajúcich respektíve momentálne neúspešných spoločností, v ktorých dotknuté osoby nemajú príjem.

Prečítajte si tiež: Príspevok od ÚPSVaR

tags: #upsvar #diskriminacny #udaj #definicia