
Tento článok poskytuje podrobný prehľad povinností, ktoré môžu vyplynúť z interakcie s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), a to od evidencie po ukončení štúdia až po povinnosti zamestnávateľov voči občanom so zdravotným postihnutím.
Po ukončení štúdia na strednej alebo vysokej škole sa mnohí absolventi ocitajú na rázcestí. Jednou z možností je evidencia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Táto evidencia je dobrovoľná, teda nie je zákonom prikázaná. Ak sa však rozhodnete nezaevidovať, je dôležité si uvedomiť, že budete musieť znášať náklady na povinné zdravotné poistenie ako samoplatca.
Pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je potrebné osobne navštíviť úrad práce, v ktorého územnom obvode máte nahlásený trvalý pobyt. Na úrade dostanete žiadosť, ktorú musíte vyplniť a odovzdať.
Ak sa zaevidujete na úrade práce do 7 kalendárnych dní od ukončenia štúdia, budete zaradení do evidencie dňom nasledujúcim po ukončení štúdia (posledný august pre stredoškolákov, deň záverečnej skúšky pre vysokoškolákov). Dôvodom prečo sa zaevidovať je najmä fakt, že štát za vás platí zdravotné poistenie.
Alternatívou je nezaevidovať sa a platiť si zdravotné poistenie ako samoplatca.
Prečítajte si tiež: Rekvalifikácia: Cesta k lepšiemu zamestnaniu
Ak ste evidovaní na úrade práce a nájdete si zamestnanie, do ôsmich dní o tom informujte úrad práce.
Ak si podáte prihlášku na ďalší stupeň štúdia, úrad prevezme vašu žiadosť o evidenciu a rozhodnutie vydá až po doručení rozhodnutia o (ne)prijatí na ďalší stupeň štúdia.
Či sa na úrade práce zaevidujete alebo nie, s hľadaním zamestnania neotáľajte. Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sú ľudia vo veku od 20 do 25 rokov evidovaní medzi nezamestnanými priemerne až 12 mesiacov.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti ukladá zamestnávateľom určité povinnosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. zákona o službách zamestnanosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. zákona o službách zamestnanosti.
Ak zamestnávateľ nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím, môže si túto povinnosť splniť prostredníctvom náhradného plnenia.
Existujú tri spôsoby náhradného plnenia:
Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.
Zamestnávateľ, ktorý chce skončiť pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, je povinný požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov alebo § 77 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.
Prečítajte si tiež: Príspevok od ÚPSVaR
Predchádzajúci súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok a v prípadoch podľa § 63 ods. 1 písm. Podobný postup ako pri uplatnení Zákonníka práce zamestnávateľ zachová aj v prípade, ak uplatňuje zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zriadilo Inšpekciu v sociálnych veciach ako svoj samostatný organizačný útvar, ktorý svoje právomoci vykonáva samostatne, nezávisle a nestranne.
Inšpekcia v sociálnych veciach vykonáva správny dozor nad:
Zákon o inšpekcii v sociálnych veciach určuje subjekty občianskej spoločnosti (fyzické a právnické osoby) inak ministerstvu nepodriadené, ako aj organizačné súčasti štátu ako dozorované subjekty. Tieto majú povinnosti im dané právnymi predpismi v oblasti sociálnych vecí.
Inšpekcia v sociálnych veciach vykonáva dozor z vlastnej iniciatívy na základe plánu dozornej činnosti na nasledujúci kalendárny rok. Plán dozornej činnosti vychádza z verejného záujmu, odborných informácií, poznatkov, vývoja a rizík v rôznych vecných oblastiach inšpekcie v sociálnych veciach, reálnych možností výkonu dozoru, ako aj z priorít v nasledujúcom období.
Inšpekcia v sociálnych veciach vykonáva dozor z vlastnej iniciatívy, ak je to potrebné na základe oznámenia na výkon dozoru. Oznámenie môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, a to písomnou formou.
Z opisu skutočností by malo byť zrejmé, že sa ním poukazuje napr. na nesplnenie si povinností poskytovateľa sociálnej služby pri poskytovaní sociálnej služby vo vzťahu ku konkrétnemu prijímateľovi sociálnej služby, u konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby, alebo na neplnenie účelu poskytnutého peňažného príspevku na kompenzáciu konkrétnym poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, na nedostatočnú kvalitu alebo rozsah poskytovanej osobnej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie, a na ktorej zabezpečenie sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo peňažný príspevok na opatrovanie, alebo, že subjekt sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately porušil/nesplnil povinnosť pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, ako mu ukladá zákon.
Inšpekcia v sociálnych veciach oznámenie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak oznámenie neobsahuje náležitosti, Inšpekcia v sociálnych veciach vyzve oznamovateľa, aby v lehote nie kratšej ako 7 dní nedostatky oznámenia odstránil a súčasne oznamovateľa poučí o tom, ako je potrebné nedostatky odstrániť. Inšpekcia v sociálnych veciach nerieši anonymné podanie osôb.
Podľa zákona o inšpekcii v sociálnych veciach Inšpekcia v sociálnych veciach, ak o to požiada oznamovateľ, utají totožnosť oznamovateľa. Utajenie totožnosti oznamovateľa nie je možné vtedy, ak si Inšpekcia v sociálnych veciach plní povinnosť upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa alebo poskytuje informácie orgánu činnému v trestnom konaní, súdu a inému orgánu verejnej správy.
Pri výkone správneho dozoru Inšpekcia v sociálnych veciach primerane postupuje podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti stanovených zákonom o kontrole v štátnej správe.
Výsledným materiálom z dozoru, teda overenia dodržiavania povinností dozorovaným subjektom, je v prípade, ak Inšpekcia v sociálnych veciach zistí nedostatky, protokol o výsledku vykonaného dozoru. Ak neboli vykonaným dozorom zistené nedostatky/porušenia povinností, o výsledku dozoru sa spíše záznam. Protokol aj záznam ministerstvo zverejňuje do 7 dní od ukončenia dozoru.
Súčasťou činnosti Inšpekcie v sociálnych veciach je aj vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie povinností ustanovených platnou právnou úpravou v oblasti sociálnych vecí. Ministerstvo preto zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia vo veciach uloženia pokuty alebo zákazu vykonávať činnosť. Ministerstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia o povinnosti prijať neodkladné opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov, pri ktorých možno dôvodne predpokladať vystavenie osoby, voči ktorej dozorovaný subjekt plní povinnosti, ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, voči ktorým účastník konania nepodal rozklad.
Účelom zverejňovania výsledkov inšpekčnej činnosti je zvyšovanie informovanosti o povinnostiach poskytovateľov sociálnych služieb, fyzických osôb, ktorým bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, osobných asistentov a osôb, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a o ich plnení. Súčasne účelom je transparentnosť výkonu inšpekcie - inšpekčnej činnosti v sociálnych veciach.
tags: #upsvar #odbor #socialneho #zabezpecenia #povinnosti