Potvrdenie zamestnávateľa o trvaní pracovného pomeru: Vzor a praktické informácie

Mzdové účtovníctvo zahŕňa plnenie všetkých činností zamestnávateľa v oblasti zamestnávania zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, predovšetkým personalistiku a spracovanie miezd vrátane výkazov a evidencií, ktoré vyplývajú z právnych predpisov v oblasti pracovného, mzdového, sociálneho, daňového a iného práva. Jedným z dokumentov, ktoré môže zamestnanec získať od svojho zamestnávateľa, je potvrdenie o trvaní pracovného pomeru. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na potvrdenie o trvaní pracovného pomeru, jeho význam, obsah a súvisiace dokumenty.

Čo je potvrdenie o trvaní pracovného pomeru?

Potvrdenie o zamestnaní obsahuje základné informácie o zamestnávateľovi a zamestnancovi, vrátane mena, adresy, rodného čísla, ako aj údajov o pracovnom pomere - dátum začiatku pracovného pomeru a počet odpracovaných a neodpracovaných dní. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže vyžadovať nielen samotnú žiadosť, ale aj potvrdenie zamestnávateľa o trvaní pracovného pomeru. Zamestnanci, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenska, môžu potrebovať potvrdenie o pracovnom pomere, najmä pri administratívnych úkonoch spojených so zdravotným poistením. Dokument zahŕňa základné informácie o zamestnancovi a zamestnávateľovi, ako sú meno, adresa a identifikačné údaje.

Kedy je potrebné potvrdenie o trvaní pracovného pomeru?

Existuje niekoľko situácií, kedy zamestnanec potrebuje potvrdenie o trvaní pracovného pomeru:

• Žiadosť o dávku v nezamestnanosti: V minulosti musel zamestnávateľ vystaviť potvrdenie o zamestnaní pre zamestnanca, ktorý ho následne predkladal Sociálnej poisťovni pri žiadosti o dávku v nezamestnanosti. O dávku v nezamestnanosti je potrebné požiadať na pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska. V niektorých prípadoch však môže byť potrebné preukázať ďalšie skutočnosti, napríklad pracovnú náplň alebo dôvod ukončenia pracovného pomeru.
• Žiadosť o príspevok na dochádzku za prácou: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje mesačný príspevok na dochádzku za prácou pre tých, ktorí cestujú z miesta bydliska do miesta výkonu zamestnania. O príspevok môže požiadať každý, kto bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie minimálne 3 mesiace a následne si našiel zamestnanie. Žiadosť o príspevok na dochádzku za prácou je potrebné podať písomne, najneskôr do jedného mesiaca od nástupu do zamestnania.
• Administratívne úkony pre cudzincov: Zamestnanci, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenska, môžu potrebovať potvrdenie o pracovnom pomere, najmä pri administratívnych úkonoch spojených so zdravotným poistením.
• Úradné preklady: Dokumenty spojené s trvajúcim alebo ukončeným pracovným pomerom patria medzi najčastejšie požadované úradné preklady. Často sú nevyhnutné pri zmene zamestnania v zahraničí, podávaní žiadostí na úradoch či pri administratívnych procesoch spojených s daňovými a sociálnymi povinnosťami. Mnohé zahraničné inštitúcie požadujú presné a úradne overené preklady, preto je dôležité, aby dokumenty spĺňali všetky jazykové aj formálne kritériá.

Povinnosti zamestnávateľa pri nástupe zamestnanca

Právnická alebo fyzická osoba sa stane zamestnávateľom, ak začne zamestnávať prvého zamestnanca. Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá na území SR získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je v zmysle § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Registračnú povinnosť k dani z príjmov daňový subjekt splní predložením žiadosti o registráciu podľa § 67 zákona o správe daní. Právnická osoba je registrovaná pre daň z príjmov zo závislej činnosti. Každý zamestnávateľ je v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a to na predpísanom tlačive Registračný list zamestnávateľa. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. Pretože každý zamestnávateľ je povinný predkladať doklady prostredníctvom elektronických služieb Sociálnej poisťovne, pri registrácii zamestnávateľa je potrebné požiadať aj o vydanie prístupu do elektronických služieb a s príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne uzatvoriť Dohodu o používaní elektronických služieb pre odvádzateľov poistného. Sociálna poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne identifikačné číslo zamestnávateľa - IČZ. Zamestnávateľ pridelené IČZ uvádza na tlačivách mesačného výkazu poistného a registračných listoch FO. Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. k) zákona o zdravotnom poistení povinný oznámiť vznik platiteľa poistného, resp. prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v pobočke príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať, a to na predpísanom tlačive do 8 pracovných dní od vzniku tejto skutočnosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil na tento účel tlačivo Oznámenia o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. Zdravotná poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne číslo zamestnávateľa odvodené od identifikačného čísla organizácie (IČO), ktoré zamestnávateľ uvádza na tlačivách mesačného výkazu a oznámeniach zamestnávateľa.

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Vznik pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom preukazuje pracovná zmluva uzatvorená v súlade s § 42 až § 44 Zákonníka práce. Každý zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom má pri nástupe do zamestnania právo, nie povinnosť, podpísať Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. Ak má daňovník viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Ministerstvo financií SR oznámením číslo MF/023096/2012-72 o uverejnení vzorov odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2013 odporúča zamestnávateľom, ktorí sú platiteľmi dane, používať tlačivo „Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Rekvalifikácia: Cesta k lepšiemu zamestnaniu

Ak zamestnávateľ zamestnáva fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvorených pred 1. 1. 2013 a tieto osoby majú od 1. 1. 2013 na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca, zamestnávateľ bol povinný prihlásiť ich na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. u zamestnancov s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie najneskôr do 31. 1. Povinnosť prihlásenia zamestnanca do registra plní zamestnávateľ podaním Registračného listu FO. V súčasnej dobe sú zamestnávatelia povinní predkladať Registračné listy FO elektronicky. Ak zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov z príkladu č. 5 (dovŕšil 18 rokov a jeho predpokladaný mesačný príjem bude do 155 €) nepredloží pri uzatvorení dohody doklad o uplatnení oslobodenia od platenia poistného a čestné vyhlásenie o neuplatnení oslobodenia u iného zamestnávateľa, na účely sociálneho poistenia sa považuje za zamestnanca s právom na pravidelný príjem a zamestnávateľ ho prihlási do registra poistencov pred vznikom poistenia. Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný prihlásiť zamestnanca do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec poistený, na tlačive predpísanom príslušnou zdravotnou poisťovňou do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil pre tento účel Metodickým usmernením č. 3/2/2009 tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Oznámenie má listinnú aj elektronickú formu. Zamestnávateľ prihlasuje zamestnanca pracujúceho na základe dohody rovnako ako zamestnanca v pracovnom pomere. Podľa usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR, odboru poisťovníctva a makroekonomiky zdravotníctva sa bude používať kód 2D (zamestnanec pracujúci na dohodu).

Povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru

Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ zo zákona povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní, tzv. zápočtový list. Túto povinnosť musí splniť automaticky, bez nutnosti žiadosti zo strany zamestnanca, a to na základe § 75 Zákona č. 311/2001 Z.z. Tento dokument môže byť potrebný pri nástupe do nového zamestnania, kde si ho môže vyžiadať nový zamestnávateľ ako súčasť nástupných formalít.

Ďalšie dokumenty súvisiace s pracovným pomerom

Okrem potvrdenia o trvaní pracovného pomeru a zápočtového listu existujú aj ďalšie dokumenty, ktoré môžu byť relevantné:

• Výstupný list: Hoci výstupný list nie je v Zákonníku práce presne definovaný, v praxi slúži ako doklad o vyrovnaní záväzkov zamestnanca voči zamestnávateľovi. Každé oddelenie zamestnávateľa (napr. IT, administratíva, účtovné oddelenie) potvrdzuje, že zamestnanec nemá voči firme žiadne nevyrovnané záväzky.
• Pracovná zmluva: Vznik pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom preukazuje pracovná zmluva uzatvorená v súlade s § 42 až § 44 Zákonníka práce.
• Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, nie však pracovný pomer, vzniká aj uzatvorením dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré upravuje deviata časť Zákonníka práce. V súlade s § 223 na výkon prác mimo pracovného pomeru môžu zamestnávatelia aj od 1. 1. uzatvárať dohody.
• Mesačný výkaz poistného a príspevkov: Toto tlačivo slúži na vykazovanie a odvádzanie poistného a príspevkov do Sociálnej poisťovne. Existuje niekoľko verzií tohto tlačiva, platných pre rôzne obdobia.
• Registračný list zamestnávateľa: Toto tlačivo slúži na registráciu zamestnávateľa v Sociálnej poisťovni.
• Žiadosť o dôchodok: V zmysle zákona o sociálnom poistení žiadosť o dôchodok so žiadateľom spisuje pobočka Sociálnej poisťovne.

Mzda a mzdové podmienky

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V zmysle § 118 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť.

Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienky poskytnutia je zamestnávateľ povinný dohodnúť s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda nariadením vlády č. 326/2012 Z. z. ustanovila s účinnosťou od 1. Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný v zmysle § 120 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa

Za prácu nadčas, t. j. prácu vykonávanú na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, patrí zamestnancovi v zmysle § 121 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie nepatrí v prípadoch, keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas.

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi v zmysle § 122 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok mzdové zvýhodnenie nepatrí.

Za nočnú prácu, t. j. prácu vykonávanú s účinnosťou od 1. 1. 2013 medzi 22. hodinou a 6. hodinou (do 31. 12. 2012 - 5. Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri práci v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ak sú zaradené do 3. alebo 4. kategórie a vyžadujú, aby zamestnanec používal osobné ochranné prostriedky, patrí zamestnancovi v zmysle § 124 Zákonníka práce za každú hodinu práce popri dosiahnutej mzde najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť o pracovnej pohotovosti, t. j. aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za každú hodinu patrí v zmysle § 96 ods. 3 Zákonníka práce mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 1,9410 €. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava mimo pracoviska, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času a zamestnancovi patrí v zmysle § 96 ods. 5 Zákonníka práce náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 € bez ohľadu na ustanovený týždenný pracovný čas.

Práceneschopnosť (PN) a súvisiace tlačivá

Práceneschopnosť, bežne označovaná ako PN, je dočasný stav, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoje pracovné povinnosti z dôvodu choroby alebo úrazu. Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, zamestnávateľ mu poskytuje náhradu príjmu ako peňažné plnenie. Maximálna suma náhrady príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorú vyplatí zamestnávateľ, je od 1. januára. V prípade, že práceneschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako 10 dní, zamestnávateľ má voči Sociálnej poisťovni oznamovaciu povinnosť.

Prečítajte si tiež: Príspevok od ÚPSVaR

Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vystaví ošetrujúci lekár Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti (IV. časť Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti), ktoré zamestnanec ihneď odovzdá zamestnávateľovi. Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec poberá náhradu príjmu, nemocenské, alebo ak zamestnancovi zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu a ktorému trvá dočasná pracovná neschopnosť. Tieto skutočnosti je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

tags: #upsvar #potvrdenie #zamestnavatela #o #trvani #pracovneho