Účtovanie majetku a príspevkov v neziskových organizáciách

Neziskové organizácie, podobne ako iné účtovné jednotky, musia viesť účtovníctvo o svojom majetku a hospodárení. V tomto článku sa zameriame na špecifiká účtovania hmotného a nehmotného majetku, ako aj príspevkov, dotácií a iných foriem pomoci, s dôrazom na slovenské právne predpisy.

Právny rámec účtovania neziskových organizácií

Neziskové účtovné jednotky postupujú pri účtovaní v sústave podvojného účtovníctva v súlade s opatrením Ministerstva financií SR zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania, v znení neskorších opatrení.

Zásoby

Zásoby sú obežným majetkom, ktorý je v relatívnom obehu, pretože prechádza procesom tvorby, obstarávania a jeho spotreby. Aby mohla účtovná jednotka plynulo fungovať, potrebuje k dispozícii určité množstvo zásob. Ich veľkosť je závislá od veľkosti účtovnej jednotky, druhu a rozsahu jej činnosti.

Peňažné prostriedky a bankové účty

Na účtoch účtovej skupiny 22 sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Analytické účty sa vedú podľa účtovnou jednotkou otvorených účtov v banke. Na účtoch účtovej skupiny 23 sa účtujú krátkodobé bankové úvery poskytnuté najdlhšie na dobu jedného roka, najmä preklenovacie úvery, ak sa neúčtovali v rámci bežného účtu, krátkodobé úvery poskytnuté na základe eskontovaných zmeniek, postúpených hypotekárnych záložných listov. Na účty účtovej skupiny 24 sa účtujú záväzky z krátkodobých finančných výpomocí, ktoré poskytli účtovnej jednotke iné osoby ako banky.

Časové rozlíšenie nákladov a výnosov

V záujme zabezpečenia zásady aktuálnosti sa náklady a výnosy účtujú do účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, a to prostredníctvom účtov časového rozlíšenia. Kritériom pre účtovanie účtovných prípadov na účtoch časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy ich vecný obsah, výška a obdobie, ktorého sa týkajú. Náklady sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov v zásade časovo rozlíšené, a to narastajúcim spôsobom od začiatku účtovného obdobia. Ak sa nezistia sumy pohľadávok pred účtovaním príslušných vyúčtovacích faktúr, účtujú sa na príslušnom účte v účtovej triede 5 - Náklady na činnosť. Výnosy a príjmy, ktoré sa týkajú budúcich období, sa časovo rozlišujú vo forme výnosov budúcich období a príjmov budúcich období. Výnosy sa účtujú narastajúcim spôsobom od začiatku do konca účtovného obdobia. Zľavy a zrážky sú u dodávateľa súčasťou tržieb, čiže sa účtujú na ťarchu účtov výnosov. Podrobnejšie členenie výnosov prostredníctvom analytických účtov si v súlade s potrebami riadenia organizácia môže stanoviť sama. V analytickej evidencii k účtovej triede 6 - Výnosy z činnosti organizácie sa oddelene sledujú výnosy z činnosti, ktoré podliehajú dani z príjmov, sú oslobodené od DPH alebo nie. Ďalej sa výnosy členia podľa zdroja výnosov.

Prečítajte si tiež: Rekvalifikácia: Cesta k lepšiemu zamestnaniu

Vnútroorganizačné účtovanie

Vnútroorganizačné účty slúžia na účtovanie v rámci účtovnej jednotky, ak má pobočky alebo iné vnútroorganizačné útvary, ktoré však nie sú samostatnými právnickými osobami. Ak sa rozhodne účtovať v týchto vnútroorganizačných útvaroch osobitne na samostatne vytvorenom účtovnom okruhu, môže si na účely takéhoto účtovania vytvoriť v rámci týchto dvoch tried konkrétne účty. Názvy, ako aj čísla účtov si zadefinuje účtovná jednotka sama podľa vlastného rozhodnutia a potrieb.

Hmotný majetok

Hmotný majetok predstavuje majetok, ktorý má fyzickú podstatu a slúži organizácii dlhodobo. Medzi hmotný majetok patria napríklad budovy, pozemky, stroje, zariadenia a dopravné prostriedky.

Nadobudnutie hmotného majetku

Hmotný majetok môže byť nadobudnutý rôznymi spôsobmi, napríklad kúpou, darom, vkladom od zakladateľa alebo preradením z osobného užívania do podnikania. Pri nadobudnutí kúpou sa majetok oceňuje obstarávacou cenou, ktorá zahŕňa cenu majetku a náklady súvisiace s jeho obstaraním (napr. preprava, montáž, clo). Ak je majetok nadobudnutý darom, oceňuje sa reprodukčnou obstarávacou cenou, t. j. cenou, za ktorú by sa majetok obstaral v čase ocenenia.

Špecifickým prípadom je nadobudnutie dlhodobého majetku za symbolickú cenu, ktoré sa považuje za bezodplatné nadobudnutie.

Odpisovanie hmotného majetku

Hmotný majetok s výnimkou pozemkov sa odpisuje, t. j. postupne sa znižuje jeho hodnota v dôsledku opotrebenia. Odpisy sa účtujú do nákladov organizácie a znižujú základ dane z príjmov. Spôsob odpisovania si organizácia určí sama v súlade so zákonom o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa

Technické zhodnotenie hmotného majetku

Technické zhodnotenie je definované ako výdavky na dokončené nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce zákonom stanovenú hranicu.

Príklad účtovania technického zhodnotenia

Dodávateľ XY, ktorý je platiteľom DPH, zrealizuje stavebné práce ako technické zhodnotenie budovy obecného úradu. Fakturovaná suma za rekonštrukciu budovy obecného úradu bola vo výške 20 000 € bez DPH. Účtovná jednotka uplatní daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, t. j. 4 000 € a daň uhradí správcovi dane.

Vyradenie hmotného majetku

Hmotný majetok sa vyradí z účtovníctva v prípade jeho predaja, likvidácie, darovania alebo preradenia do osobného užívania. Pri vyradení sa účtuje o zostatkovej cene majetku, t. j. o rozdieli medzi obstarávacou cenou a oprávkami.

Nehmotný majetok

Nehmotný majetok predstavuje majetok, ktorý nemá fyzickú podstatu, ale má pre organizáciu hodnotu. Medzi nehmotný majetok patria napríklad softvér, licencie, patenty, ochranné známky a goodwill.

Nadobudnutie nehmotného majetku

Nehmotný majetok sa nadobúda podobne ako hmotný majetok, t. j. kúpou, darom, vkladom od zakladateľa alebo vlastnou činnosťou. Pri nadobudnutí kúpou sa majetok oceňuje obstarávacou cenou, pri nadobudnutí darom reprodukčnou obstarávacou cenou a pri vytvorení vlastnou činnosťou vlastnými nákladmi.

Prečítajte si tiež: Príspevok od ÚPSVaR

Odpisovanie nehmotného majetku

Nehmotný majetok sa odpisuje počas doby jeho použiteľnosti, ktorú si organizácia určí sama. Odpisy sa účtujú do nákladov organizácie a znižujú základ dane z príjmov.

Vyradenie nehmotného majetku

Nehmotný majetok sa vyradí z účtovníctva v prípade jeho predaja, likvidácie, darovania alebo ukončenia jeho používania. Pri vyradení sa účtuje o zostatkovej cene majetku.

Špecifiká webovej stránky obce

Obec si dala dodávateľsky vytvoriť webovú stránku obce, ktorá obsahuje informácie o obci. Nie je interaktívneho charakteru, že by sa obyvatelia vedeli zadávať požiadavky, ale je len pasívna na šírenie informácií. Webová stránka neprináša budúce ekonomické úžitky priamo. Nie je možné cez ňu zadávať napr. daňové priznanie alebo žiadosti. Umožňuje cez ňu zverejňovanie zmlúv.

Príspevky, dotácie a iné formy pomoci

Neziskové organizácie často získavajú príspevky, dotácie a iné formy pomoci od štátu, obcí, nadácií, sponzorov alebo iných darcov. Tieto prostriedky sú pre ich činnosť veľmi dôležité a je potrebné ich správne účtovať.

Účtovanie dotácií

Dotácie sa účtujú v závislosti od ich účelu a podmienok poskytnutia. Ak je dotácia určená na obstaranie majetku, účtuje sa ako zníženie obstarávacej ceny majetku alebo ako výnos budúcich období, ktorý sa postupne rozpúšťa do výnosov v období odpisovania majetku. Ak je dotácia určená na úhradu prevádzkových nákladov, účtuje sa ako výnos bežného obdobia.

Dotácie poskytované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, resp. z prostriedkov Európskej únie je potrebné chápať ako jednu z foriem štátnej, resp. európskej podpory, ktoré sú stanovené vládou, resp. príslušnými orgánmi Európskej únie na základe určených priorít alebo vo forme rôznych rozvojových programov. Poskytovanie dotácií a príspevkov zo štátneho rozpočtu právnickým a fyzickým osobám sa riadi § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým aj fyzickým osobám. Použitie dotácií podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje Ministerstvo financií SR, resp. jednotliví poskytovatelia dotácií.

Príklad účtovania dotácie z ÚPSVaR na stravu

Dotácia z ÚPSVaR na stravu pre deti MŠ, ktoré majú 1 rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v sume 1,20 € na dieťa a deň, je špecifickým príkladom. Finančné prostriedky prijal zriaďovateľ na svoj účet a následne podľa rozpisu z ÚPSVaR boli poukázané na výdavkové účty MŠ. Od 1. 1. 2018 sa rozpočtovali všetky účty, to znamená, že aj na potravinovom účte MŠ bol rozpočet príjmov a výdavkov. Príjmy za potraviny od zákonných zástupcov detí a dospelých stravníkov MŠ poukázala na účet zriaďovateľa a zriaďovateľ následne finančné prostriedky poukázal späť na potravinový účet MŠ.

Účtovanie darov

Dary sa účtujú ako výnosy bežného obdobia. Ak je dar určený na konkrétny účel, účtuje sa ako výnos budúcich období, ktorý sa postupne rozpúšťa do výnosov v období, kedy sa darovaný majetok používa alebo spotrebúva.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČO)

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť je ďalšou formou pomoci, ktorá umožňuje uchádzačovi o zamestnanie stať sa samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) a prevádzkovať živnosť alebo vykonávať poľnohospodársku výrobu. Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podáva uchádzač písomne na úrad, v ktorého územnom obvode bude prevádzkovať SZČ. Súčasťou žiadosti sú povinné prílohy vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie SZČ. Na základe kladného stanoviska komisie úradu a odporúčania výboru pre otázky zamestnanosti uzatvorí úrad s uchádzačom dohodu o poskytnutí príspevku. V dohode sa uchádzač zaväzuje, že začne prevádzkovať SZČ a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov. Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody a zvyšnú časť príspevku postupne. Za každý rok prevádzkovania SZČ počas dvojročného obdobia predkladá príjemca príspevku správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Prvú správu predkladá po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ najneskôr do 3 mesiacov od ukončenia 12-mesačného obdobia. Použitie príspevku musí byť preukázateľné a účtovne evidované počas obdobia desiatich rokov od ukončenia záväzku vykonávať SZČ, v prípade poskytnutia príspevku z fondov EÚ až do 31. 12. 2036.

Pomoc v hmotnej núdzi

Právne vzťahy týkajúce sa pomoci v hmotnej núdzi sú upravené zákonom č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Tento zákon definuje hmotnú núdzu ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a títo členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov. Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje len do výšky nárokov stanovených zákonom, nie do sumy životného minima. Pri posudzovaní nároku sa berú do úvahy príjmy všetkých členov domácnosti. Príjmom sa rozumie príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi presne definuje, ktoré príjmy sa nepovažujú za príjem. S cieľom motivovať členov domácnosti k zamestnaniu a zotrvaní v ňom, zákon zavádza zvýhodnené započítavanie príjmov. Toto zvýhodnenie sa uplatňuje počas prvých 6 mesiacov od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025. Sumy dávky a príspevkov sa každoročne upravujú k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli upravené sumy životného minima k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka. Tieto sumy ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra. Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok, ako je jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Ak člen domácnosti, ktorý nie je uchádzačom o zamestnanie, odmietne ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, odmietne nástup do takéhoto zamestnania alebo sa nedostaví na úrad na účel ponuky zamestnania bez vážnych dôvodov, dávka sa znižuje. Zníženie sa týka každého plnoletého člena domácnosti. Dávka sa znižuje aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním zamestnania sa dávka môže znížiť až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Zákon stanovuje výnimky, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.

Ochranný a aktivačný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou, napríklad ak sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej osoby. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká. K zániku nároku dochádza aj v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Od 01.09.2025 sa aktivačný príspevok poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje v peňažnej, vecnej alebo kombinovanej forme. Osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.

Osobitný príjemca a kontrola

Osobitný príjemca zabezpečuje pomoc v hmotnej núdzi v peňažnej, vecnej alebo kombinovanej forme a je povinný ju použiť len na prospech členov domácnosti v hmotnej núdzi a na účel, na ktorý je určená. Úrad kontroluje plnenie povinností osobitného príjemcu. Ak si osobitný príjemca neplní svoje povinnosti, úrad ho uvoľní z funkcie a určí iného osobitného príjemcu. Pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej alebo nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc. Úrad rozhodne o obnovení poskytovania pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku od kalendárneho mesiaca, v ktorom príjemca preukáže skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie pomoci. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi neprávom, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc alebo jej časť zvýšenú o 10% odo dňa, od ktorého na ňu nemala nárok.

Zámenná zmluva

Obec a VÚC môže uzatvoriť zámennú zmluvu s inou obcou alebo s VÚC. s štátovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou inej obce a VÚC, ak tieto organizácie majú v správe vymieňaný majetok obce a VÚC, ktorá ich zriadila. s štátovými organizáciami alebo príspevkovými organizáciami rôznych obcí a VÚC, ak tieto organizácie majú vymieňaný majetok obcí a VÚC v správe a na výmenu majetku sú oprávnené podľa zásad hospodárenia s majetkom obce a VÚC. Vzájomné práva a povinnosti správcov pri správe majetku obce sa upravujú zmluvou o prevode správy. Zmluva musí obsahovať presné označenie nehnuteľnosti, účel jeho využitia, deň prevodu a dohodnutú cenu, ak je prevod odplatný. Správcovia si môžu zmluvou o zámene správy vzájomne vymeniť majetok obce vo svojej správe. Pri zámene - uzatvára sa zámenná zmluva - dochádza k zmene vlastníka.

Daňové aspekty dotácií

Pre daňovníka fyzickú osobu, ktorý uplatňuje pri vykazovaní základu dane preukázateľné daňové výdavky a ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 je špecifickým spôsobom upravené zahrňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 do základu dane zahrnie dotácie v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie. Z ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov vyplýva, že dotácia , podpora a príspevok, ktoré príjme daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona, t. j. ak v roku čerpania dotácie uplatní paušálne výdavky.

Príklad zahrňovania dotácie do základu dane

Daňovníkovi v roku 2025 bola poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. Daňovník v roku 2025 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2025 daňovník použil dotáciu vo výške 2 300 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2026. Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2025, do základu dane za rok 2025 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2025, t. j. sumu 2 300 eur. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2025 zahrnie výdavky hradené z poskytnutej dotácie vo výške 2 300 eur. Dopad na daň v roku 2025 je neutrálny.

Dotácia na obstaranie stroja

Daňovníkovi účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá v roku 2025 dotácia na obstaranie stroja vo výške 4 600 eur, ktorý v roku prijatia dotácie aj zakúpil a zaradil do používania. Nakoľko ide o odpisovaný majetok a daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, daňovník zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2025 vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu hmotného majetku, uplatnenému do daňových výdavkov v roku 2025.

Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov

Daňovník, ktorý v roku 2024 účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva získal v tomto roku dotáciu na prevádzkové účely vo výške 2 500 eur. V roku 2024 ju čerpal len vo výške 1 000 eur. V roku 2025 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov, pričom v roku 2025 dotáciu vyčerpal vo výške 1 200 eur. Nakoľko daňovník v roku 2024, v roku v ktorom dotáciu prijal, účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zahrňovaní dotácie postupoval podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Do základu dane za rok 2024 zahrnul poskytnutú dotáciu vo výške je čerpania, t. j. vo výške 1 000 eur. V takomto spôsobe zahrňovania dotácie do základu dane daňovník pokračuje počas doby čerpania dotácie, a to aj vtedy, ak v roku 2025 zmenil spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (ak uplatnil v roku 2025 výdavky percentom z príjmov). V roku 2025 zahrnie dotáciu do základu dane vo výške čerpania, t. j.

Dotácia na chránenú dielňu a zrušenie živnosti

Živnostníčka dostala z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej ÚPSVaR) dotáciu na chránenú dielňu (na prevádzkové účely). Dotácia jej bola pripísaná na účet v roku 2024 vo výške 9000 eur. Časť z dotácie vo výške 5000 eur použila hneď v prvom roku podnikania (v roku 2024) a suma 5000 eur bola položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2024, nakoľko daňovníčka v roku 2024 uplatňovala skutočné preukázateľné výdavky. V roku 2025 živnostníčka zrušila živnosť zo zdravotných dôvodov. Je nepoužitá časť príspevku vo výške 4000 eur položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2025, alebo ide o príjem, ktorý sa nezdaňuje? Ak je položkou zvyšujúcou základ dane v roku 2025, môže si živnostníčka uplatniť paušálne výdavky vo výške 60% z úhrnu príjmov za rok 2025? Spôsob úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý skončí podnikanie, je ustanovený v § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov. Aj keď z citovaného ustanovenia priamo nevyplýva, že v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k skončeniu podnikania je daňovník povinný zahrnúť do základu dane aj dotáciu, príspevok alebo podporu alebo ich zostávajúcu časť, ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, dotácia, príspevok a podpora predstavujú zdaniteľný príjem. Z uvedeného dôvodu aj takáto dotácia, príspevok alebo podpora alebo ich časť sa zahrnie do základu dane, a to najneskôr ku dňu, v ktorom daňovník skončí podnikanie, za predpokladu, že tento príjem nie je povinný daňovník vrátiť do štátneho rozpočtu. Príspevok, ktorý daňovník nepoužil na určený účel (skončil podnikanie) a nie je povinný ho ani vrátiť, daňovník účtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane najneskôr ku dňu skončenia podnikania. Nakoľko ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) (príjem zo živnosti), daňovník sa môže rozhodnúť pri tomto druhu príjmov uplatniť výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok podľa § 6 ods.

#

tags: #upsvar #prispevok #hmotny #majetok #nehmotny #majetok