
V tomto článku sa zameriame na analýzu štatistík uchádzačov o zamestnanie v okrese Revúca, pričom zohľadníme širšie trendy na Slovensku. Detailne preskúmame vývoj nezamestnanosti, jej príčiny a dôsledky, a to aj v kontexte celoslovenského priemeru a ostatných regiónov.
V prvom polroku sledovaného obdobia (údaje z januára 2023) dosahoval ukazovateľ PDU (Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku) v okrese Revúca úroveň 11,59 %. Táto hodnota bola výrazne nad celoslovenským priemerom a radila Revúcu medzi okresy s najvyššou nezamestnanosťou. Napríklad, ešte v januári 2023 evidovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ukazovateľ PDU nad úrovňou 10 percent v šiestich okresoch - Rimavská Sobota (13,79 %), Revúca (11,59 %), Kežmarok (11,32 %), Vranov nad Topľou (10,60 %), Rožňava (10,30 %) a Medzilaborce (10,08 %). Treba zdôrazniť, že PDU je od januára hlavný ukazovateľ nezamestnanosti, ktorý používa rezort práce, sociálnych vecí a rodiny.
Neskôr, napriek celkovému poklesu nezamestnanosti na Slovensku počas roka, okresy ako Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava a Kežmarok stále vykazovali takmer dvojnásobnú mieru nezamestnanosti oproti celoslovenskému priemeru.
V septembri sledovaného roka bola miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Revúca na úrovni 24,48 %, čo bola jedna z najvyšších hodnôt na Slovensku, hneď po okrese Rimavská Sobota (25,83 %). Hoci v oboch okresoch nezamestnanosť medzimesačne mierne poklesla, stále išlo o alarmujúce čísla. Pre porovnanie, najnižšiu mieru nezamestnanosti mala Bratislava s 1,9 %.
Špecifické faktory, ktoré prispievajú k vysokej nezamestnanosti v okrese Revúca, nie sú v dostupných údajoch priamo uvedené. Avšak, pri pohľade na celkový kontext Slovenska, môžeme identifikovať niekoľko potenciálnych príčin:
Prečítajte si tiež: Rekvalifikácia: Cesta k lepšiemu zamestnaniu
V júni 2024 dosiahol podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívneho veku, v skratke PDU, úroveň 3,80 percenta. Mierny nárast v porovnaní s májom bol spôsobený príchodom tohtoročných absolventov vysokých škôl do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Naopak, počet ľudí vo veku nad 50 rokov v evidencii klesol na najnižšiu hodnotu od júla 1999.
Každoročný príchod absolventov škôl do evidencie uchádzačov o zamestnanie je pravidelný jav. V júni 2024 ich bolo v evidencii 6 047, čo je o 3 562 viac ako v máji. Analytik Inštitútu sociálnej politiky Michal Tomajko potvrdil, že za júnovým nárastom nezamestnanosti tak stojí predovšetkým už tradičný príchod absolventov vysokých škôl do evidencie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny: „Tento jav je bežný, od roku 2013 sme každý rok zaznamenali v júni medzimesačný nárast uchádzačov o zamestnanie spomedzi absolventov vysokých škôl o vyše 200 percent. Bez absolventov bol počet uchádzačov v máji 158,5 tisíc a v júni 156,7 tisíc. Z toho môžeme usúdiť, že bez prílivu absolventov do evidencie, by sme zaznamenali mierny pokles nezamestnanosti. Nezamestnanosť má teda ustálenú trajektóriu bez výrazného poklesu či nárastu. Keďže sme blízko historických miním, tak v ďalších mesiacoch nemožno očakávať výrazný klesavý trend.
Napriek tomu existujú aj pozitívne trendy. Kým počet absolventov škôl v evidencií uchádzačov o zamestnanie stúpol, starších ľudí z nej v júni opäť ubudlo. Počet osôb vo veku 50 a viac rokov dosiahol 46 715, čo je najnižšia hodnota od júla 1999. Oproti máju je to pokles o 852, medziročne až o 3 560 ľudí. Ich stav sa postupne znižuje už od apríla 2021, kedy dosiahol 69 313 osôb. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sú pripravené podať absolventom pomocnú ruku a podporiť ich pri hľadaní zamestnania rôznymi spôsobmi.
Miera evidovanej nezamestnanosti kontinuálne klesala už šiesty mesiac po sebe. Na konci júla dosiahla hodnotu 6,23 percenta, čo bolo najmenej od začiatku pandémie v marci 2020. V porovnaní s predošlým mesiacom poklesla o 0,05 percentuálneho bodu, medziročne až o 1,43 percentuálneho bodu. Aj v najviac nezamestnanosťou zasiahnutých okresoch, ako sú Rimavská Sobota, Revúca a Kežmarok, významne klesajú počty nezamestnaných už niekoľko mesiacov po sebe.
Slovensko vynakladá na aktívnu politiku trhu práce (APTP) menej peňazí ako je priemer EÚ. Podľa štatistík Eurostatu Slovensko vynakladá na APTP len 0,65 % HDP, pričom priemer je 1,92 % HDP. Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009-2011, je rozpočtovaný objem výdavkov na 141 mil. eur, čo je porovnateľné číslo s predchádzajúcimi rokmi.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Prečítajte si tiež: Príspevok od ÚPSVaR
tags: #upsvar #revúca #štatistiky #uchádzačov #o #zamestnanie