Úloha a činnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na Slovensku

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zohráva kľúčovú úlohu na slovenskom trhu práce a v sociálnej oblasti. Prostredníctvom svojich 46 úradov po celom Slovensku zabezpečuje výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti a sociálnych vecí. Tento článok poskytuje komplexný prehľad kompetencií a aktivít ÚPSVaR, s dôrazom na nový národný projekt "Zručnosti pre trh práce".

Úvod do ÚPSVaR a jeho poslania

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ústredie) je orgán štátnej správy, ktorý plní voči úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) a verejnosti viacero významných funkcií. Jeho úlohou vo vzťahu k uplatňovaniu politiky zamestnanosti je riadiť, metodicky usmerňovať a kontrolovať činnosť úradov v oblasti poskytovania služieb zamestnanosti.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) sú orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú svoju činnosť v oblasti služieb zamestnanosti pre klientov, ktorými sú uchádzači a záujemcovia o zamestnanie, osoby v hmotnej núdzi, študenti a ich rodičia, občania ohrození stratou zamestnania, zamestnávatelia, osoby samostatne zárobkovo činné, cudzinci, občania Európskej únie a ich rodinní príslušníci, teda klientom úradu môže byť každá osoba pohybujúca sa na trhu práce v rámci Slovenskej republiky alebo sa na vstup na trh práce pripravuje.

Hlavné činnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

Okrem činností smerujúcich k úradom, sú z pohľadu klientov najdôležitejšími činnosťami napr. vypracovávanie a usmerňovanie realizácie celoštátnych projektov na zlepšenie situácie na trhu práce; vykonávanie sprostredkovania zamestnania pre občanov SR v členských štátoch Európskej únie prostredníctvom siete EURES; vydávanie povolení na vykonávanie činnosti agentúram dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania; v rámci správneho konania rozhodovanie o odvolaniach klientov napr. podľa zákona č. 5/2004 Z. z.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ústredie) je orgánom štátnej správy, ktorý plní voči úradom a verejnosti viacero významných funkcií. Jeho úlohou vo vzťahu k uplatňovaniu politiky zamestnanosti je riadiť, metodicky usmerňovať a kontrolovať výkon činností úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) v oblasti poskytovania služieb zamestnanosti. vypracovávanie a usmerňovanie realizácie celoštátnych projektov na zlepšenie situácie na trhu práce; vykonávanie sprostredkovania zamestnania pre občanov SR v členských štátoch Európskej únie prostredníctvom siete Eures; vydávanie povolení na vykonávanie činnosti pre sprostredkovateľov za úhradu, agentúram dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania; v rámci správneho konania rozhodovanie o odvolaniach klientov napr. podľa zákona č. 5/2004 Z. z. kontrolovať dodržiavanie tohto zákona okrem § 53e, dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe a kontrolovať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie podľa osobitného predpisu zák. č. 82/2005 Z. viesť centrálnu evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov a viesť centrálnu evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania cudzina, u ktorého sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje podľa § 22 ods.

Prečítajte si tiež: Rekvalifikácia: Cesta k lepšiemu zamestnaniu

Hlavné činnosti Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny

Dôležitú súčasť činnosti tvorí poskytovanie informácií zamestnávateľom o možnostiach, ktoré im ponúka zákon č. 5/2004 Z. z. nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a u) a ods. g) vyraďovať uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. r) spolupracovať s partnerstvom pri realizácii projektov alebo programov podľa § 10 ods. ad) poskytovať obci za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca údaje o uchádzačoch o zamestnanie podľa § 52 ods. af) sledovať využívanie pracovných miest, na ktoré bol poskytnutý príspevok podľa tohto zákona, vyhodnocovať uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode za uplynulý kalendárny rok a predkladať ústrediu správu o tomto vyhodnotení do 31. ag) informovať najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac na účely výkonu trestu povinnej práce písomne okresný súd, v obvode ktorého má sídlo, o ponuke voľných pracovných miest u realizátorov aktivačnej činnosti podľa § 52 ods. 3 písm. kontrolovať dodržiavanie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa a kontrolovať plnenie povinnosti podľa § 63 ods. údajov uvedených v § 23b ods. f. oznamovať ústrediu údaje podľa písmena e) za vykazovaný kalendárny mesiac najneskôr do 20. S tým súvisí vedenie evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodovanie o ich zaradení a vyradení z evidencie a poskytovanie informácií o voľných pracovných miestach.

Projekt "Zručnosti pre trh práce": Nová príležitosť pre vzdelávanie a rekvalifikáciu

Nový národný projekt Zručnosti pre trh práce prinesie už od 8. apríla možnosť bezplatne získať finančnú podporu na vzdelávanie či rekvalifikáciu. Cieľom nového národného projektu Zručnosti pre trh práce je podporiť uchádzačov o zamestnanie v snahe nájsť si prácu prostredníctvom rekvalifikácie. Projekt bude pôsobiť aj preventívne. Možnosť získať bezplatné vzdelávanie ponúkne aj zamestnaným záujemcom o zamestnanie, a to s cieľom ochrániť a zlepšiť ich postavenie na trhu práce. Projekt nie je určený pre samostatne zárobkovo činné osoby. Realizácia národného projektu Zručnosti pre trh práce je plánovaná do marca 2026 a je na ňu vyčlenených 42 249 963,50 eur z európskych zdrojov a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Ciele a zameranie projektu

„Tento projekt sme nastavovali citlivo, na základe potrieb ľudí, ale aj údajov o trhu práce tak, aby bola pomoc čo najúčinnejšia. Väčší priestor a viac podpory sme v rámci neho dali ľuďom, ktorí čelia komplikovanejšej životnej situácií a lepšie vzdelanie u nich má väčší potenciál podstatne im zlepšiť kvalitu života. Aj preto sme kládli dôraz na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a mladých ľudí do 30 rokov bez práce,“ dodal generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Ormandy.

Kto sú znevýhodnení uchádzači o zamestnanie?

Občania, ktorí ukončili poberanie materského alebo rodičovského príspevku menej ako dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie a počas poberania materského alebo rodičovského príspevku nemali príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca a zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Ako sa zapojiť do projektu?

Žiadatelia si sami vyberú vzdelávanie a aj jeho poskytovateľa. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny budú akceptovať iba poskytovateľov pôsobiacich v oblasti vzdelávania najmenej jeden rok. O príspevok na vzdelávanie bude možné žiadať od 8. apríla na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý každú žiadosť individuálne posúdi. Žiadosť o poskytnutie príspevku je potrebné podať najneskôr 30 kalendárnych dní pred začiatkom kurzu. Pri schvaľovaní žiadostí budú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny prihliadať na individuálne predpoklady a potreby žiadateľov, ako aj na potreby trhu práce. Na poskytnutie príspevku nie je právny nárok, môže sa preto stať, že žiadosť nebude schválená. Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny žiadosť schváli, uzavrie so žiadateľom dohodu, na základe ktorej mu zaplatí vzdelávací kurz. V rámci tohto projektu nebude podporované vzdelávanie zamerané na získanie vodičského oprávnenia skupiny B. Ak sa o príspevok uchádza občan, ktorý nie je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, je potrebné, aby sa pred podaním žiadosti o príspevok zaregistroval ako záujemca o zamestnanie. To je možné urobiť na ktoromkoľvek úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bez ohľadu na trvalý pobyt, prostredníctvom formulára „Žiadosť záujemcu o zamestnanie o sprostredkovanie vhodného zamestnania“, ktorý je možné podať osobne, elektronicky na Ústrednom portáli verejnej správy www.slovensko.sk alebo poštou. Jeden žiadateľ môže byť v rámci tohto projektu podporený maximálne dvakrát. V prípade, ak žiadateľ prejaví záujem o druhý príspevok, uprednostní sa vzdelávanie, ktoré nadväzuje na predošlý kurz. Druhé podporenie môže nasledovať až po ukončení záväzkov vyplývajúcich z prvej dohody uzatvorenej s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zaplatia uchádzačom o zamestnanie vzdelávacie kurzy v plnej výške na základe splnenia podmienok v dohode o príspevku na vzdelávanie. Znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie prispejú aj na pokrytie časti výdavkov súvisiacich s účasťou na prezenčnej forme vzdelávania vo výške 0,95 eur/1 hodinu, najviac v sume 190 eur. V prípade záujemcov o zamestnanie budú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny uhrádzať kurzovné vo výške 100 % pri kurzoch realizovaných na základe akreditácie alebo iného relevantného oprávnenia v zmysle legislatívy SR (spravidla profesijne/odborne zamerané vzdelávanie) a vo výške 80 % pri kurzoch realizovaných mimo akreditácie alebo oprávnenia podľa osobitných legislatívnych predpisov SR (spravidla vzdelávanie zamerané na prenositeľné kompetencie).

Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa

Aliancia sektorových rád a zoznam nedostatkových profesií

V súlade so znením NP Zručnosti pre trh práce bude Aliancia sektorových rád tento zoznam aktualizovať na kvartálnej báze. Predložený zoznam obsahuje okrem informácie v ktorých sektoroch a regiónoch je príslušná profesia nedostatková aj informáciu o Karte zamestnania, ktorá sa zobrazí po kliknutí na kód SK ISCO-08. Karta zamestnania obsahuje požadované odborné vedomosti, odborné zručnosti a kľúčové kompetencie potrebné pre výkon príslušného zamestnania. Pri posudzovaní vzdelávacích programov vhodných pre prípravu prihlásených uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie je potrebné klásť dôraz i na potrebné vedomosti a zručnosti v oblastiach umelej inteligencie, digitálnej a zelenej transformácie.

Evidencia uchádzačov o zamestnanie: Práva a povinnosti

V momentálnej neľahkej situácii sa mnohým môže stať, že sa stratia zamestnanie. Pokiaľ sa tak stane, prvá cesta väčšinou vedie na úrad práce, kde sa zaevidujete do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Táto evidencia na úrade práce je však dobrovoľná.

Podmienky zaradenia do evidencie

Pri zaraďovaní do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa zisťuje, či občan:

• nie je zamestnanec,
• nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu,
• neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,
• nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

Uchádzač o zamestnanie môže byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, u zamestnávateľa, u ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo ktorý ho v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred uzatvorením tohto pracovnoprávneho vzťahu neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom (uchádzač o zamestnanie nesmie byť súčasne vo viacerých takýchto pracovnoprávnych vzťahoch), vykonávať osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpis platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu, alebo byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl SR počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu, vykonávať funkciu člena volebnej komisie a zapisovateľa volebnej komisie a vykonávať činnosť asistenta sčítania pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov, vykonávať pracovnú povinnosť podľa osobitného predpisu, vykonávať hygienické a protiepidemické opatrenia na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, vykonávať funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, funkciu poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, funkciu člena komisie obecného zastupiteľstva alebo funkciu člena komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu

Kto nemôže byť zaradený do evidencie?

Do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemôže byť zaradený občan, ktorý:

Prečítajte si tiež: Príspevok od ÚPSVaR

• plní povinnú školskú dochádzku, a to do konca školského roku, v ktorom dovŕši 16 rokov veku,
• sústavne sa pripravuje na povolanie,
• je dočasne práceneschopný,
• má nárok na materské,
• má priznaný starobný dôchodok alebo občan, ktorý má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení),
• bol počas troch rokov opakovane vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom a toto zamestnanie sa opakovane skončilo do jedného mesiaca od jeho vzniku, a to počas šiestich mesiacov od skončenia zamestnania; to sa nevzťahuje na skončenie zamestnania občanom z dôvodu, pre ktorý môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer,
• bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. n) a odseku 2 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti (ďalej len „zákon“), a to po obdobie jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie ustanovené v § 36 ods. 3 zákona,
• nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, na ktorú mu bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57 zákona alebo príspevok v rámci projektu alebo programu podľa § 54 zákona a to počas obdobia chýbajúceho do splnenia tejto povinnosti; to neplatí, ak občan vrátil pomernú časť poskytnutého príspevku alebo nevyčerpanú časť poskytnutého príspevku,
• nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 až 3 zákona,
• nepredloží doklady rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v lehote podľa § 34 ods. 2 zákona

Ako sa zaevidovať na úrade práce?

Ak sa občan rozhodne, že chce byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade, musí si podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v mieste svojho trvalého pobytu.

Hromadné prepúšťanie a úloha ÚPSVaR

V zmysle § 13 ods. 1 písm. s) zákona NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") do pôsobnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny patrí zabezpečovať úlohy spojené s hromadným prepúšťaním podľa osobitného predpisu - § 73 zákona č. 311/2001 Z. z.

Ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa (časťou zamestnávateľa sa v súlade s § 73 ods. 13 Zákonníka práce rozumie aj organizačná zložka zamestnávateľa, ktorá má postavenie odštepného závodu zapísaného do obchodného registra podľa osobitného predpisu - zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak je účastníkom pracovno-právneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak) rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. - pri percentuálnom výpočte sa výsledok nezaokrúhľuje, posudzuje sa 10% a viac zamestnancov z celkového počtu t.j., ak pri výpočte vychádza napr.: iba 9,9% zamestnancov z celkového počtu zamestnancov nejedná sa o hromadné prepúšťanie v zmysle § 73 ods. 1 písm. na štátnych zamestnancov podľa §120 zákona č. 400/2009 Z. z. na vojakov podľa § 191 zákona č. 345/2005 Z. z.

Odpis tejto písomnej informácie zamestnávateľ spolu s menami, priezviskami a adresami trvalého pobytu zamestnancov, s ktorými sa má rozviazať pracovný pomer doručí súčasne aj úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode je sídlo zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa, ktorá realizuje hromadné prepúšťanie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vezme do úvahy všetky skutočnosti a prípadné pripomienky zástupcov zamestnancov a podľa ich zváženia s prihliadnutím na dopad na situáciu na trhu práce, môže skrátiť lehotu určenú v § 73 ods. 7 Zákonníka práce. Pre uľahčenie situácie zamestnancov ohrozených stratou zamestnania v hromadnom prepúšťaní, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny využije nástroje aktívnej politiky trhu práce a informačné a poradenské služby pre zamestnancov. Tieto poskytuje v priestoroch úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo priamo u zamestnávateľa v mobilných/vysunutých pracoviskách.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje informácie o voľných pracovných miestach v okrese, regióne a u strategických investorov a zamestnávateľov, ktorí ponúkajú možnosť ubytovania.

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva najčastejšie používané termíny v sociálnej práci. Často sa v praxi zamieňajú i napriek tomu, že sa vzťahujú k presne vymedzeným situáciám. Klient, ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten, ktorý nedokáže, nevládze, nie je schopný hľadať riešenia vlastného problému. Klient je odkázaný na starostlivosť odborníka - sociálneho pracovníka, čiže je v pasívnej pozícií. Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne sociálne potreby (udalosti) občanov. Sociálne prostredie v prípade, že toto pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti (asociálne). Terminologické spojenie sociálna starostlivosť zdôrazňuje celospoločenský charakter starostlivosti. Na jej podporu existujú sociálne inštitúcie, organizácie alebo občianske združenia, ktoré vytvárajú sociálnu sieť, prostredníctvom ktorej sa sociálna starostlivosť realizuje. Ide o formu občianskej solidarity, ak ide o vzťah občan - občan. V minulosti na základe troch krokov dochádzalo ku vzniku verejnej sociálnej starostlivosti: chudoba, sociálna pomoc a verejná sociálna starostlivosť. Cieľom sociálnej starostlivosti je maximálny rozvoj celej osobnosti a to vedomým prispôsobením sa človeka jeho okoliu, alebo prispôsobením okolia osobitným požiadavkám a schopnostiam handicapovaného človeka. Sociálna pomoc sa dnes u nás v zmysle zákona NR SR č. 195/1998 Z. z. Jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Strieženec definuje sociálnu pomoc ako súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu. Sociálna pomoc sa nevzťahuje na formy susedskej či rodinnej pomoci. Ide o pomoc pri bežných životných situáciách predovšetkým náklady na potraviny, ubytovanie, oblečenie, hygienu, nábytok, kúrenie a osobné potreby bežného života napríklad na kultúrnom živote. Pomoc v osobitných situáciách je zameraná na vytváranie a zaisťovanie životných podmienok, preventívna zdravotnícka pomoc a pomoc v chorobe, pomoc pri plánovaní rodičovstva, pri resocializácii postihnutých, pomoc pri prekonávaní osobitných sociálnych ťažkostí, pomoc v starobe.

• Primárna pomoc: samotné nároky na pomoc. Slúži k rozvoju osobnosti a k vývoju ľudí - preventívna pomoc.
• Sekundárna pomoc: aktuálna pomoc pri už vzniknutých problémoch - z metód práce sa využíva poradenstvo, rehabilitácia, terapia, ekonomická pomoc, sociálna opora a iné.
• Terciárna pomoc: dodatočná pomoc - na riešenie situácií, ktoré sa nedajú zvládnuť bez intenzívnej cudzej pomoci.

Včasná a adresná sociálna pomoc šetrí spoločnosti ekonomické prostriedky, ale aj v rámci pomoci zabraňuje vzniku sociálno-patologických javov v spoločnosti. Sociálnu pomoc môžeme chápať ako štátom organizované, garantované, či poskytované formy sociálnej starostlivosti, a to aj vrátane štátom vytváraných podmienok pre realizáciu týchto činností v rámci neštátneho sektoru. V podmienkach slovenskej sociálnej práce je pojem sociálna starostlivosť vývojovo starší ako pojem sociálna pomoc, pričom znamená aj širší okruh foriem účasti štátu na riešení sociálne problémových životných situácií občana.

Sociálna správa a verejná správa

Sociálna správa zahŕňa všetky aktivity vo verejnej správe a treťom sektore (súkromnoprávne inštitúcie). Je to súhrn inštitúcií, ktoré majú sociálny cieľ a ktoré vykonávajú sociálnu činnosť. Svojou funkčnosťou smerujú k výstavbe určitého systému, jeho zmysluplnej organizácii, aby jednotlivé mechanizmy prirodzene fungovali a k činnostiam v rámci jednotlivých oblastí sociálnej práce. Sociálna správa sa teda rovná verejná správa plus súkromná správa.

Prvky sociálnej správy sa odvíjajú od charakteru subjektu (v rámci štátnej správy, samosprávy), charakteru zdroja (zákon, vyhláška), charakteru objektu (cieľové skupiny klientov) a charakteru predmetu (konkrétne problémy klientov).

Verejná správa je správa štátu ako celku i jeho jednotlivých územných jednotiek, teda ako správa verejných záležitostí v spoločnosti.

Projekt Šanca na návrat

Šanca na návrat je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky pripravujú na prepustenie. Základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program - preventívno informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov (závislosti, právne povedomie, rodina, komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť a zamestnanosť). Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností

Zákon č. 36/2005 Z.z. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, resp. osoby ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa upraví rodičovské práva a povinnosti. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom. Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Môže sa napríklad aj stať, že nastane rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, písomne oznámil súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať. Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka. Dohovor o právach dieťaťa čl. 7 ods. 1 „každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“ a čl. 18 ods. (2) Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods.

tags: #upsvar #socialne #postavenie #definícia